Return to Video

Ako odfotiť čiernu dieru

  • 0:01 - 0:04
    Vo filme Interstellar
    sme videli pohľad zblízka
  • 0:04 - 0:06
    na supermasívnu čiernu dieru.
  • 0:07 - 0:09
    Na pozadí jasného plynu
  • 0:09 - 0:12
    gravitačná sila čiernej diery
    ťahá svetlo a ohýba ho do tvaru kruhu.
  • 0:12 - 0:16
    Toto však nie je skutočná fotografia,
    ale výtvor počítačovej grafiky,
  • 0:16 - 0:20
    umelecká interpretácia toho,
    ako by čierna diera mohla vyzerať.
  • 0:20 - 0:22
    Pred sto rokmi Albert Einstein
  • 0:22 - 0:25
    prvýkrát publikoval
    teóriu všeobecnej relativity.
  • 0:25 - 0:26
    V nasledujúcich rokoch
  • 0:26 - 0:30
    vedci poskytli mnoho dôkazov,
    ktoré túto teóriu podporovali.
  • 0:30 - 0:35
    Jedna časť tejto teórie, čierne diery,
    však ešte stále nebola priamo pozorovaná.
  • 0:35 - 0:38
    Hoci máme predstavu,
    ako by čierna diera mohla vyzerať,
  • 0:38 - 0:41
    ešte nikdy sme ju neodfotili.
  • 0:41 - 0:45
    Možno vás to prekvapí,
    ale čoskoro sa to možno zmení.
  • 0:45 - 0:49
    Prvú fotografiu čiernej diery
    možno uvidíme už o niekoľko rokov.
  • 0:50 - 0:54
    Či prvú fotografiu čiernej diery získame,
    závisí od tímu medzinárodných vedcov,
  • 0:54 - 0:55
    teleskopu vo veľkosti Zeme
  • 0:55 - 0:58
    a algoritmu, ktorý konečnú fotografiu
    spojí dokopy.
  • 0:58 - 1:01
    Hoci vám dnes nemôžem ukázať
    skutočnú fotografiu čiernej diery,
  • 1:01 - 1:06
    ukážem vám, ako sa snažíme
    prvú fotografiu získať.
  • 1:07 - 1:11
    Volám sa Katie Bouman
    a som doktorandka na MIT.
  • 1:12 - 1:14
    Robím výskum v počítačovom laboratóriu,
  • 1:14 - 1:17
    ktorý pracuje na tom, aby počítače
    vďaka obrázkom a videám videli.
  • 1:17 - 1:20
    Hoci nie som astronómka,
    dnes by som vám chcela ukázať,
  • 1:20 - 1:23
    ako som prispela
    k tomuto úžasnému projektu.
  • 1:23 - 1:26
    Ak sa vyhnete jasným svetlám mesta,
  • 1:26 - 1:29
    možno budete mať šťastie
    a naskytne sa vám pohľad
  • 1:29 - 1:30
    na galaxiu Mliečna cesta.
  • 1:30 - 1:33
    Keď sa pozriete ďalej, za milióny hviezd,
  • 1:33 - 1:36
    26-tisíc svetelných rokov
    k srdcu Mliečnej cesty,
  • 1:36 - 1:40
    nakoniec prídete k zhluku hviezd
    priamo v jej strede.
  • 1:40 - 1:43
    Astronómovia pomocou
    infračervených teleskopov
  • 1:43 - 1:47
    cez galaktický prach pozorujú
    tieto hviezdy už viac ako 16 rokov.
  • 1:47 - 1:50
    Najzaujímavejšie však je to, čo nevidia.
  • 1:51 - 1:54
    Zdá sa, že tieto hviezdy obiehajú
    okolo neviditeľného objektu.
  • 1:54 - 1:57
    Keď astronómovia sledovali
    dráhu týchto hviezd, vyvodili,
  • 1:57 - 2:01
    že jediná vec, ktorá by bola dostatočne
    malá a ťažká, aby pohyb spôsobila,
  • 2:01 - 2:03
    je supermasívna čierna diera –
  • 2:03 - 2:07
    objekt taký hustý, že vtiahne všetko,
    čo sa k nej odváži priblížiť –
  • 2:07 - 2:08
    dokonca aj svetlo.
  • 2:08 - 2:11
    Čo sa však stane,
    ak ju priblížime ešte viac?
  • 2:11 - 2:16
    Je možné uvidieť niečo,
    čo je z jej podstaty nemožné vidieť?
  • 2:17 - 2:20
    Ukázalo sa,
    že ak si priblížime na rádiovlny,
  • 2:20 - 2:22
    môžeme vidieť kruh svetla,
  • 2:22 - 2:24
    spôsobený gravitačným šošovkovaním
    horúcej plazmy,
  • 2:24 - 2:26
    ktorá je okolo čiernej diery.
  • 2:26 - 2:27
    Inými slovami,
  • 2:27 - 2:30
    čierna diera vrhá tieň
    na toto pozadie svetlého materiálu
  • 2:30 - 2:32
    a vyhlbuje tým oblasť tmy.
  • 2:32 - 2:36
    Tento svetlý kruh odhaľuje
    horizont udalostí čiernej diery,
  • 2:36 - 2:39
    kde je gravitačná sila taká silná,
    že neunikne ani svetlo.
  • 2:40 - 2:43
    Einsteinove rovnice predpovedajú
    veľkosť a tvar tohto kruhu,
  • 2:43 - 2:46
    takže ak by sme ho odfotili,
    nebolo by to len fakt super,
  • 2:46 - 2:48
    ale pomohlo by to overiť,
    že tie rovnice sú platné
  • 2:48 - 2:51
    aj v extrémnych podmienkach
    okolo čiernej diery.
  • 2:51 - 2:53
    Lenže táto čierna diera
    je od nás tak ďaleko,
  • 2:53 - 2:57
    že zo Zeme ten kruh vyzerá veľmi malý –
  • 2:57 - 3:00
    asi tak, ako by sme videli pomaranč
    na povrchu Mesiaca.
  • 3:01 - 3:04
    Preto je odfotenie čiernej diery
    nesmierne náročné.
  • 3:05 - 3:06
    Prečo?
  • 3:07 - 3:10
    Má to na svedomí jednoduchá rovnica.
  • 3:10 - 3:14
    Pre jav zvaný difrakcia
    existujú základné limity toho,
  • 3:14 - 3:16
    aké najmenšie objekty môžeme vidieť.
  • 3:17 - 3:20
    Táto hlavná rovnica hovorí,
    že čím menšie objekty chceme vidieť,
  • 3:20 - 3:23
    tým musí byť teleskop väčší.
  • 3:23 - 3:26
    Ale aj s najvýkonnejšími
    optickými teleskopmi na Zemi
  • 3:26 - 3:29
    sa nedokážeme priblížiť tak,
    aby sme mali potrebné rozlíšenie
  • 3:29 - 3:31
    na odfotografovanie povrchu Mesiaca.
  • 3:31 - 3:34
    Tu je fotografia Mesiaca
    s jedným z najväčších rozlíšení,
  • 3:34 - 3:36
    ktorú sme kedy zo Zeme odfotili.
  • 3:36 - 3:38
    Má asi 13-tisíc pixelov
  • 3:38 - 3:43
    a každý pixel by mohol obsahovať
    asi 1,5 milióna pomarančov.
  • 3:43 - 3:45
    Aký veľký teleskop teda potrebujeme,
  • 3:45 - 3:48
    aby sme videli
    pomaranč na povrchu Mesiaca
  • 3:48 - 3:50
    a následne aj našu čiernu dieru?
  • 3:50 - 3:53
    Keď sa pozrieme na čísla,
    dokážeme vypočítať,
  • 3:53 - 3:56
    že potrebujeme teleskop
    veľkosti celej Zeme.
  • 3:56 - 3:57
    (smiech)
  • 3:57 - 3:59
    Ak by sme mohli postaviť
    teleskop veľký ako Zem,
  • 3:59 - 4:02
    mohli by sme vidieť kruh svetla
  • 4:02 - 4:04
    znázorňujúci horizont udalostí
    čiernej diery.
  • 4:05 - 4:07
    Hoci taká fotografia
    by nemala všetky detaily,
  • 4:07 - 4:09
    ktoré vidíme na počítačovej grafike,
  • 4:09 - 4:14
    pomohlo by nám to zazrieť
    bezprostredné okolie čiernej diery.
  • 4:14 - 4:16
    Ako si však viete predstaviť,
  • 4:16 - 4:20
    postaviť rádiový teleskop
    veľkosti Zeme je nemožné.
  • 4:20 - 4:22
    Ale ako hovorí Mick Jagger:
  • 4:22 - 4:23
    „Nemôžeš vždy mať, čo chceš,
  • 4:23 - 4:27
    ale ak sa posnažíš, možno zistíš,
    že si dostal, čo potrebuješ.“
  • 4:27 - 4:29
    Spojením teleskopov po celom svete
  • 4:29 - 4:33
    medzinárodná spolupráca
    zvaná Teleskop horizontu udalostí
  • 4:33 - 4:36
    vytvára počítačový teleskop veľkosti Zeme,
  • 4:36 - 4:39
    ktorý je schopný rozložiť štruktúru
    v mierke horizontu udalostí.
  • 4:40 - 4:43
    Táto sieť teleskopov plánuje odfotiť
  • 4:43 - 4:45
    svoju prvú fotografiu čiernej diery
    už budúci rok.
  • 4:45 - 4:48
    Všetky teleskopy v tejto
    svetovej sieti pracujú spolu.
  • 4:49 - 4:51
    Sú spojené presným načasovaním
    atómových hodín
  • 4:51 - 4:54
    a tím výskumníkov na každom mieste
    zastaví svetlo tým,
  • 4:54 - 4:57
    že zozbiera tisícky terabytov dát.
  • 4:57 - 5:02
    Tieto dáta sa potom spracujú
    v laboratóriu tu v Massachusetts.
  • 5:02 - 5:04
    Ako to teda funguje?
  • 5:04 - 5:07
    Pamätáte, že ak chceme vidieť
    čiernu dieru v strede našej galaxie,
  • 5:07 - 5:10
    potrebujete postaviť tento nemožne
    veľký teleskop o veľkosti Zeme?
  • 5:10 - 5:14
    Na chvíľu si predstavme,
    že taký teleskop postaviť vieme.
  • 5:14 - 5:18
    Zem by sme tým premenili
    na obrovskú točiacu sa diskoguľu.
  • 5:19 - 5:21
    Každé jedno zrkadlo by zbieralo svetlo,
  • 5:21 - 5:23
    ktoré by sme potom spojili
    a vytvorili fotografiu.
  • 5:23 - 5:27
    Čo ak by sme väčšinu zrkadiel odstránili
    a ostalo by ich len zopár?
  • 5:28 - 5:31
    Mohli by sme sa pokúsiť
    dať tie informácie dokopy,
  • 5:31 - 5:33
    ale bolo by tam veľa dier.
  • 5:33 - 5:37
    Tieto zostávajúce zrkadlá
    predstavujú miesta, kde teleskopy máme.
  • 5:37 - 5:42
    Z takého malého počtu merania
    je nemožné urobiť fotografiu.
  • 5:42 - 5:45
    Lenže hoci zbierame svetlo
    len z niekoľkých miest,
  • 5:45 - 5:48
    ako sa Zem točí, získame ďalšie merania.
  • 5:49 - 5:53
    Inými slovami, ako sa diskoguľa otáča,
    tieto zrkadlá menia svoje miesta
  • 5:53 - 5:55
    a môžeme pozorovať iné časti fotografie.
  • 5:56 - 6:00
    Vyvinuli sme algoritmus, ktorý zapĺňa
    chýbajúce medzery na diskoguli
  • 6:00 - 6:03
    a rekonštruuje skrytú fotografiu
    čiernej diery.
  • 6:03 - 6:05
    Ak by sme mali teleskopy
    umiestnené po celej Zemi,
  • 6:05 - 6:09
    inými slovami, po celej diskoguli,
    bolo by to jednoduché.
  • 6:09 - 6:11
    My však vidíme len pár vzoriek,
  • 6:11 - 6:14
    a preto existuje nekonečné množstvo
    možných fotografií,
  • 6:14 - 6:17
    ktoré dokonale zodpovedajú
    našim meraniam teleskopu.
  • 6:17 - 6:20
    Nie všetky fotky sú si rovné.
  • 6:21 - 6:25
    Niektoré fotky
    vyzerajú viac ako fotky, než iné.
  • 6:25 - 6:28
    Mojou úlohou na ceste
    k prvej fotografii čiernej diery
  • 6:28 - 6:31
    je navrhnúť algoritmy,
    ktoré nájdu najlepšiu fotku,
  • 6:31 - 6:34
    ktorá zároveň zapadá do meraní teleskopov.
  • 6:35 - 6:39
    Rovnako ako súdny kreslič,
    ktorý používa obmedzené opisy,
  • 6:39 - 6:42
    aby vytvoril obrázok pomocou
    svojich znalostí štruktúry tváre,
  • 6:42 - 6:45
    algoritmus, ktorý vyvíjam,
    používa naše obmedzené dáta z teleskopov,
  • 6:45 - 6:50
    aby nás naviedol k obrázku,
    ktorý tiež vyzerá ako niečo vo vesmíre.
  • 6:50 - 6:53
    Pomocou týchto algoritmov
    sa nám podarilo poskladať obrázky
  • 6:54 - 6:55
    z týchto riedkych a nejasných dát.
  • 6:56 - 7:00
    Tu vidíte vzorovú rekonštrukciu
    pomocou simulovaných dát,
  • 7:00 - 7:04
    kde sa tvárime, že mierime naše teleskopy
    na čiernu dieru našej galaxie.
  • 7:05 - 7:09
    Hoci to je len simulácia,
    takáto rekonštrukcia nám dáva nádej,
  • 7:09 - 7:13
    že čoskoro budeme spoľahlivo môcť urobiť
    prvú fotografiu čiernej diery
  • 7:13 - 7:16
    a potom určiť veľkosť jej kruhu.
  • 7:16 - 7:19
    Hoci by som vám rada povedala
    o všetkých detailoch tohto algoritmu,
  • 7:19 - 7:21
    našťastie pre vás, nemám na to čas.
  • 7:22 - 7:26
    Aj tak by som vám rada vysvetlila,
    ako určujeme, ako vesmír vyzerá
  • 7:26 - 7:30
    a ako to používame na rekonštruovanie
    a overovanie našich výsledkov.
  • 7:30 - 7:33
    Keďže existuje
    nekonečné množstvo možných fotiek,
  • 7:33 - 7:35
    ktoré dokonale vysvetľujú
    naše merania teleskopmi,
  • 7:35 - 7:38
    musíme si medzi nimi nejako vybrať.
  • 7:38 - 7:40
    Robíme to tým, že obrázky hodnotíme
  • 7:40 - 7:43
    podľa toho, ako veľmi je pravdepodobné,
    že vyzerajú ako čierna diera
  • 7:43 - 7:46
    a potom vyberieme ten,
    ktorý má najväčšiu pravdepodobnosť.
  • 7:46 - 7:47
    Čo presne tým myslím?
  • 7:48 - 7:50
    Povedzme, že sa snažíme spraviť model,
  • 7:50 - 7:53
    ktorý by nám povedal, ako sa asi fotka
    bude zobrazovať na Facebooku.
  • 7:53 - 7:55
    Asi by sme chceli, aby model povedal,
  • 7:55 - 7:58
    že je nepravdepodobné, že by niekto
    zverejnil zrnitý obrázok naľavo
  • 7:58 - 8:02
    a pravdepodobné, že niekto
    by publikoval selfie ako tú napravo.
  • 8:02 - 8:04
    Obrázok v strede je rozmazaný
  • 8:04 - 8:06
    a hoci je pravdepodobnejšie,
    že ho na Facebooku uvidíme
  • 8:06 - 8:07
    v porovnaní s tým zrnitým,
  • 8:07 - 8:10
    je to menej pravdepodobné
    v porovnaní so selfie.
  • 8:10 - 8:13
    Keď ide o fotky čiernej diery,
  • 8:13 - 8:16
    máme pred sebou skutočný rébus:
    nikdy predtým sme čiernu dieru nevideli.
  • 8:17 - 8:19
    Ako asi bude fotka čiernej diery vyzerať
  • 8:19 - 8:21
    a čo sa môžeme domnievať
    o štruktúre čiernych dier?
  • 8:21 - 8:25
    Mohli by sme použiť fotky
    zo simulácií, ktoré sme spravili,
  • 8:25 - 8:30
    ako obrázok čiernej diery z Interstellaru,
    ale mohlo by to spôsobiť vážne problémy.
  • 8:30 - 8:33
    Čo by sa stalo,
    ak by sa Einsteinove teórie nepotvrdili?
  • 8:34 - 8:37
    Stále by sme chceli zrekonštruovať
    presnú fotografiu toho, čo tam je.
  • 8:38 - 8:41
    Ak Einsteinove rovnice
    do našich algoritmov zavedieme až príliš,
  • 8:41 - 8:43
    nakoniec uvidíme niečo, čo aj očakávame.
  • 8:44 - 8:46
    Inými slovami si chceme nechať
    otvorené možnosti,
  • 8:46 - 8:49
    lebo možno je v strede našej galaxie
    obrovský slon.
  • 8:49 - 8:50
    (smiech)
  • 8:50 - 8:53
    Rôzne druhy fotiek majú rôzne vlastnosti.
  • 8:53 - 8:56
    Vieme ľahko rozlíšiť medzi simulovanými
    fotkami čiernej diery
  • 8:56 - 8:58
    a fotkami, ktoré snímame
    každý deň na Zemi.
  • 8:59 - 9:01
    Potrebujeme spôsob,
    ako algoritmom povedať,
  • 9:01 - 9:05
    ako fotky vyzerajú bez toho,
    aby sme nevnútili istú vlastnosť fotky.
  • 9:06 - 9:10
    Jeden spôsob, ako to spraviť,
    je využiť vlastnosti rôznych fotiek
  • 9:10 - 9:15
    a vidieť, ako ten typ fotky
    ovplyvňuje naše rekonštrukcie.
  • 9:16 - 9:19
    Ak všetky druhy obrázkov
    vytvoria podobné obrázky,
  • 9:19 - 9:21
    budeme si môcť byť istejší,
  • 9:21 - 9:25
    že naše predstavy o fotke
    veľmi neovplyvňujú výslednú fotku.
  • 9:26 - 9:28
    Je to podobné,
    ako by sme dali rovnaký opis
  • 9:28 - 9:31
    trom rôznym kresličom z celého sveta.
  • 9:32 - 9:36
    Ak všetci nakreslia podobnú tvár,
    potom si môžeme byť istejší,
  • 9:36 - 9:39
    že do kresieb nevkladajú
    vlastné kultúrne vplyvy.
  • 9:40 - 9:43
    Jeden spôsob, ako sa snažíme
    vložiť rôzne vlastnosti obrázka,
  • 9:43 - 9:46
    je použitím častí existujúcich obrázkov.
  • 9:46 - 9:48
    Vezmeme si veľkú zbierku obrázkov
  • 9:48 - 9:51
    a rozčleníme si ich na niekoľko
    malých políčok.
  • 9:51 - 9:55
    Každé políčko potom berieme
    ako malý kúsok skladačky.
  • 9:55 - 9:59
    Potom použijeme spoločne videné
    kúsky skladačky a vytvoríme obrázok,
  • 9:59 - 10:02
    ktorý zapadá aj do našich
    meraní teleskopmi.
  • 10:03 - 10:06
    Rôzne druhy obrázkov
    majú osobitné série kúskov skladačky.
  • 10:07 - 10:09
    Čo sa stane, keď vezmeme rovnaké údaje,
  • 10:09 - 10:13
    ale použijeme rôzne série kúskov skladačky
    na rekonštrukciu obrázka?
  • 10:14 - 10:18
    Začnime najskôr s kúskami skladačky
    simulácie čiernej diery.
  • 10:19 - 10:20
    Dobre, toto vyzerá obstojne.
  • 10:20 - 10:23
    Takto očakávame, že čierna diera vyzerá.
  • 10:23 - 10:24
    Získali sme tento obrázok preto,
  • 10:24 - 10:27
    lebo sme doň vložili malé kúsky
    obrázkovej simulácie čiernej diery?
  • 10:27 - 10:29
    Skúsme ďalšie kúsky skladačky
  • 10:29 - 10:32
    z astronomických objektov,
    nie z čiernych dier.
  • 10:33 - 10:35
    Dobre, získali sme podobný obrázok.
  • 10:35 - 10:37
    A čo kúsky každodenných fotiek,
  • 10:37 - 10:40
    ako napríklad tie,
    ktoré odfotíte svojím foťákom?
  • 10:41 - 10:43
    Super, je to rovnaký obrázok.
  • 10:43 - 10:47
    Keď dostaneme rovnaký obrázok
    z rôznych kúskov skladačky,
  • 10:47 - 10:51
    vtedy si môžeme byť istejší,
    že naše predpoklady o fotografii
  • 10:51 - 10:53
    neovplyvňujú konečnú
    fotografiu príliš veľmi.
  • 10:54 - 10:57
    Ďalej môžeme zobrať
    rovnaké kúsky skladačky,
  • 10:57 - 10:59
    ako napríklad tie odvodené
    od každodenných obrázkov,
  • 10:59 - 11:03
    a použiť ich na rekonštrukciu
    rôznych zdrojových obrázkov.
  • 11:03 - 11:06
    V našich simuláciách predstierame,
    že čierna diera
  • 11:06 - 11:08
    vyzerá ako astronomický objekt,
    ktorý nie je čierna diera,
  • 11:08 - 11:12
    rovnako ako každodenné obrázky
    ako slon v strede našej galaxie.
  • 11:12 - 11:15
    Keď výsledky našich algoritmov dole
    vyzerajú podobne,
  • 11:15 - 11:17
    ako pravdivý obrázok
    našej simulácie hore,
  • 11:17 - 11:20
    potom môžeme našim algoritmom viac veriť.
  • 11:21 - 11:25
    Chcem tu skutočne zdôrazniť,
    že všetky tieto obrázky boli vytvorené
  • 11:25 - 11:27
    poskladaním malých kúskov
    každodenných fotografií,
  • 11:28 - 11:30
    aké by sme odfotili svojím foťákom.
  • 11:30 - 11:33
    Takže obrázok čiernej diery,
    ktorý sme nikdy nevideli,
  • 11:33 - 11:37
    môže byť nakoniec vytvorený
    spojením obrázkov, ktoré vidíme stále,
  • 11:37 - 11:40
    obrázkov ľudí, budov,
    stromov, mačiek a psov.
  • 11:40 - 11:45
    Vďaka takémuto snímaniu budeme môcť
    odfotiť prvú fotku čiernej diery.
  • 11:45 - 11:48
    Dúfame, že budeme môcť
    aj potvrdiť slávne teórie,
  • 11:48 - 11:50
    od ktorých vedci každodenne závisia.
  • 11:50 - 11:54
    Samozrejme, získať takéto fotografie
    by nebolo možné
  • 11:54 - 11:58
    bez úžasného tímu vedcov,
    s ktorými mám to privilégium pracovať.
  • 11:58 - 12:00
    Stále ma udivuje,
    že hoci som na tomto projekte
  • 12:00 - 12:03
    začala pracovať
    bez vedomostí z astrofyziky,
  • 12:03 - 12:05
    výsledkom našej jedinečnej spolupráce,
  • 12:05 - 12:08
    by mohlo vyústiť
    do úplne prvej fotografie čiernej diery.
  • 12:08 - 12:10
    Veľké projekty
    ako Teleskop horizontu udalostí
  • 12:10 - 12:14
    sú úspešné vďaka
    interdisciplinárnym kvalifikáciám,
  • 12:14 - 12:16
    ktoré rôzni ľudia do projektu prinášajú.
  • 12:16 - 12:19
    Sme zmesou astronómov, fyzikov,
    matematikov a inžinierov.
  • 12:20 - 12:24
    A toto umožní dosiahnuť niečo,
    čo sme považovali za nedosiahnuteľné.
  • 12:25 - 12:29
    Chcela by som vás všetkých podporiť v tom,
    aby ste pomohli posúvať hranice vedy.
  • 12:29 - 12:33
    Aj keď vám to najskôr
    môže pripadať tajomné ako čierna diera.
  • 12:33 - 12:34
    Ďakujem.
  • 12:34 - 12:37
    (potlesk)
Title:
Ako odfotiť čiernu dieru
Speaker:
Katie Bouman
Description:

V srdci Mliečnej dráhy sa nachádza supermasívna čierna diera, ktorá berie energiu z točiaceho sa kruhu horúceho plynu a vtiahne do seba všetko, čo sa odváži priblížiť príliš blízko – dokonca aj svetlo. Nemôžeme ju vidieť, ale jej horizont udalostí vrhá tieň a fotka toho tieňa by mohla zodpovedať niektoré z dôležitých otázok o vesmíre. Vedci si mysleli, že je na to potrebný teleskop veľkosti Zeme – až kým neprišla Katie Bouman s tímom astonómov, ktorí vymysleli šikovnú alternatívu. V prednáške sa dozviete, ako môžeme vidieť v úplnej tme.

more » « less
Video Language:
English
Team:
TED
Project:
TEDTalks
Duration:
12:51

Slovak subtitles

Revisions