YouTube

Got a YouTube account?

New: enable viewer-created translations and captions on your YouTube channel!

Slovak subtitles

← Nebezpečenstvo jediného príbehu

Naše životy, naše kultúry, sa skladajú z množstva prelínajúcich sa príbehov. Spisovateľka Chimamanda Adichie rozpráva príbeh o tom, ako našla svoj vlastný autentický kultúrny hlas – a varuje, že ak si vypočujeme len jediný príbeh o inej osobe či krajine, riskujeme obrovské nedorozumenie.

Get Embed Code
56 Languages

Showing Revision 8 created 10/02/2016 by Ivana Kopisova.

  1. Rozprávam príbehy.

  2. A rada by som vám povedala
    niekoľko osobných príbehov
  3. o tom, čo rada nazývam
    „nebezpečenstvom jediného príbehu“.
  4. Vyrástla som na univerzitnom
    internáte vo východnej Nigérii.
  5. Mama hovorí, že som začala
    čítať v 2 rokoch,
  6. aj keď ja si myslím, že 4 roky
    sú bližšie k pravde.
  7. Takže som začala čítať skoro
  8. a čítala som britské a americké
    detské knižky.
  9. Tiež som skoro začala písať

  10. a keď som asi v 7 rokoch začala písať,
  11. príbehy písané ceruzkou
    s voskovými kresbami,
  12. ktoré moja úbohá mama musela čítať,
  13. písala som presne také príbehy,
    aké som čítala:
  14. Všetky moje postavy boli biele a modrooké,
  15. hrali sa v snehu,
  16. jedli jablká,
  17. (smiech)

  18. a veľa sa rozprávali o počasí,

  19. aké bolo pekné, že vyšlo slnko.
  20. (smiech)

  21. Toto všetko napriek tomu,
    že som žila v Nigérii.

  22. Nikdy som nebola mimo Nigérie.
  23. Nemali sme sneh a jedli sme mangá
  24. a nikdy sme sa nerozprávali o počasí,
  25. pretože sme nepotrebovali.
  26. Moje postavy tiež pili
    veľa zázvorového piva,

  27. pretože postavy v britských knihách,
    ktoré som čítala,
  28. pili zázvorové pivo.
  29. No a čo, že som netušila,
    čo bolo zázvorové pivo.
  30. (smiech)

  31. A mnoho nasledujúcich rokov

  32. som zúfalo túžila ochutnať zázvorové pivo.
  33. Ale to je iný príbeh.
  34. Myslím, že to dokazuje,

  35. ako ovplyvniteľní a zraniteľní sme
  36. tvárou v tvár príbehu,
  37. hlavne ako deti.
  38. Kvôli tomu, že som čítala knihy,
    v ktorých postavy boli zo zahraničia,
  39. bola som presvedčená, že knihy
  40. v sebe museli mať cudzincov
  41. a museli byť o veciach,
    s ktorými som sa osobne nestotožnila.
  42. Nuž, veci sa zmenili,
    keď som objavila africké knihy.
  43. Dostupných ich bolo len málo
  44. a nájsť ich nebolo také ľahké,
    ako nájsť zahraničné knihy.
  45. Ale vďaka spisovateľom ako
    Chinua Achebe a Camara Laye,

  46. som prežila mentálny posun
    v mojom vnímaní literatúry.
  47. Uvedomila som si, že ľudia ako ja,
  48. dievčatá s pokožkou farby čokolády,
  49. ktorých divé vlasy
    sa nedali dať do chvosta,
  50. mohli tiež existovať v literatúre.
  51. Začala som písať o veciach,
    ktoré som spoznávala.
  52. Milovala som tie americké a
    britské knihy, ktoré som čítala.

  53. Zamiešali moju predstavivosť.
    Otvorili mi nové svety.
  54. Ale neočakávaným dôsledkom bolo,
  55. že som nevedela, že ľudia ako ja
  56. mohli existovať v literatúre.
  57. Takže, objav afrických spisovateľov
    pre mňa spravil toto:
  58. Zachránil ma pred jediným
    príbehom toho, čo sú knihy.
  59. Pochádzam z bežnej nigerijskej
    rodiny strednej triedy.

  60. Môj otec bol profesor.
  61. Moja mama administrátorka.
  62. Takže sme tiež mali, čo bola norma,
  63. u nás žijúcu domácich pomocníkov,
    ktorí často pochádzali z blízkych dedín.
  64. A keď som mala 8 rokov,
    dostali sme nového domáceho chlapca.
  65. Volal sa Fide.
  66. Mama nám o ňom povedala jedinú vec,
    že jeho rodina bola veľmi chudobná.
  67. Mama posielala sladké zemiaky
    a ryžu a naše staré oblečenie jeho rodine.
  68. A ak som nedojedla večeru, mama povedala:
  69. „Dojedz to! Čo to nevidíš?
    Ľudia ako Fideho rodina nemajú nič.“
  70. Takže som cítila hroznú
    ľútosť pre Fideho rodinu.
  71. Potom sme v jednu sobotu
    išli jeho dedinu navštíviť

  72. a jeho mama nám ukázala
    krásne vzorovaný košík
  73. vyrobený zo zafarbených palmových listov,
    ktorý vyrobil jeho brat.
  74. Bola som ohromená.
  75. Nenapadlo mi, že by niekto v jeho rodine
  76. mohol naozaj niečo vyrobiť.
  77. Všetko, čo som o nich počula,
    bolo, akí boli chudobní,
  78. takže pre mňa bolo nemožné
    vidieť ich inak ako chudobných.
  79. Ich chudoba bola pre mňa
    ich jediným príbehom.
  80. O niekoľko rokov neskôr som o tom
    rozmýšľala, keď som opustila Nigériu,

  81. aby som študovala na univerzite v USA.
  82. Mala som 19.
  83. Moja americká spolubývajúca
    mnou bola šokovaná.
  84. Opýtala sa ma, kde som sa
    tak dobre naučila po anglicky,
  85. a bola zmätená, keď som jej
    povedala, že Nigéria
  86. mala náhodou
    ako oficiálny jazyk angličtinu.
  87. Opýtala sa ma, či by si mohla
    vypočuť moju „kmeňovú hudbu“,
  88. a bola následne veľmi sklamaná,
  89. keď som vytiahla moje pásky Mariah Carey.
  90. (smiech)

  91. Predpokladala, že neviem,
    ako používať sporák.

  92. Čo ma zasiahlo, bolo toto:

  93. Ľutovala ma ešte predtým, ako ma uvidela.
  94. Jej východiskový postoj
    ku mne, ako Afričanke,
  95. bol druh dobre mienenej ľútosti.
  96. Moja spolubývajúca mala
    jediný príbeh o Afrike:
  97. jediný príbeh katastrofy.
  98. V tomto jedinom príbehu
  99. nebola žiadna možnosť
    Afričanov hocijako jej podobných,
  100. žiadna možnosť pocitov
    iných ako ľútosť,
  101. žiadna možnosť spojenia
    ako rovnocenných ľudí.
  102. Musím povedať, že predtým,
    ako som išla do USA,

  103. som sa vedome neidentifikovala
    ako Afričanka.
  104. Ale v USA, kedykoľvek sa spomenula
    Afrika, ľudia sa obrátili na mňa.
  105. No a čo, že som nevedela nič
    o miestach ako Namíbia.
  106. Ale moju novú identitu som si osvojila
  107. a v mnohých ohľadoch
    o sebe rozmýšľam ako o Afričanke.
  108. Aj keď ma stále dosť naštve,
    keď sa o Afrike hovorí ako o krajine,
  109. najsúčasnejší príklad by bol
    môj, inak úžasný, let
  110. z Lagosu pred 2 dňami,
  111. počas ktorého bolo na lete
    spoločnosti Virgin oznámenie
  112. o charitatívnej práci v „Indii,
    Afrike a iných krajinách“.
  113. (smiech)

  114. Takže po tom, ako som strávila
    pár rokov v USA ako Afričanka,

  115. začala som rozumieť reakcii
    mojej spolubývajúcej na mňa.
  116. Ak by som nevyrástla v Nigérii
  117. a ak všetko, čo by som o Afrike
    vedela, bolo z populárnych obrazov,
  118. tiež by som si myslela, že Afrika
    je krajina plná krásnych výhľadov,
  119. krásnych zvierat
  120. a nepochopiteľných ľudí,
  121. ktorí bojujú nezmyselné vojny,
    umierajú na chudobu a AIDS,
  122. sú neschopní hovoriť za seba
  123. a čakajú na záchranu
    milým, bielym cudzincom.
  124. Videla by som Afričanov rovnako,
    ako som ako dieťa videla Fideho rodinu.
  125. Tento jediný príbeh o Afrike pochádza,
    myslím, zo západniarskej literatúry.

  126. Je jeden citát z písomností londýnskeho
    obchodníka menom John Locke,
  127. ktorý sa v roku 1561 plavil
    do západnej Afriky
  128. a o svojej cesty si robil
    fascinujúci záznam.
  129. Po tom, ako povedal, že Afričania
    sú „zver, ktorá nemá domy“,
  130. napísal „sú to tiež ľudia bez hláv,
  131. ich ústa a oči sú na ich poprsí“.
  132. Smiala som sa zakaždým, keď som to čítala.

  133. Človek musí obdivovať
    predstavivosť Johna Lockeho.
  134. Ale dôležité na tejto písomnosti je,
  135. že reprezentuje začiatok
  136. tradície rozprávania afrických
    príbehov na Západe:
  137. Tradícia subsaharskej Afriky
    ako miesta negatívov,
  138. miesta rozdielov, temnoty,
  139. ľudí, ktorí sú podľa slov
    úžasného poeta Rudyarda Kiplinga
  140. „napoly diabol, napoly dieťa“.
  141. A tak som si začala uvedomovať,
    že moja americká spolubývajúca

  142. počas svojho života musela
  143. vidieť a počuť rôzne verzie tohto
    jediného príbehu,
  144. tak ako profesor,
  145. ktorý mi raz o mojom románe povedal,
    že nie je „autenticky africký“.
  146. Bola som ochotná uznať,
  147. že na mojom románe bolo veľa vecí zle,
  148. že zlyhal na hromade miest,
  149. ale nepredstavovala som si,
    že zlyhá pri dosahovaní niečoho,
  150. čo sa nazýva africká autenticita.
  151. Vlastne som nevedela,
    čo má byť africká autenticita.
  152. Profesor mi povedal, že moje postavy
    boli príliš ako on,
  153. vzdelaní muži strednej triedy.
  154. Moje postavy šoférovali autá.
  155. Nehladovali.
  156. A teda neboli autenticky africkí.
  157. Ale musím rýchlo dodať,
    že som rovnako vinná

  158. v probléme jediného príbehu.
  159. Pred niekoľkými rokmi
    som navštívila Mexiko z USA.
  160. Politická klíma v USA bola
    v tom čase napätá,
  161. a stále tu boli debaty o imigrácii.
  162. A, ako sa často stáva v Amerike,
  163. imigrácia sa stala
    synonymom pre Mexičanov.
  164. Nekonečné príbehy
    o Mexičanoch, ako o ľuďoch,
  165. ktorí ošklbávali systém
    zdravotnej starostlivosti,
  166. zakrádali sa cez hranice,
  167. zatýkali ich na hraniciach, a tak podobne.
  168. Pamätám si, ako som chodila
    po Guadalajare počas prvého dňa,

  169. sledovala som ľudí idúcich do práce,
  170. zatáčajúcich tortilly na trhovisku,
  171. fajčiacich, smejúcich sa.
  172. Pamätám si, že môj prvý pocit
    bolo slabé prekvapenie.
  173. A potom ma zaplavila hanba.
  174. Uvedomila som si, že som bola taká
    ponorená v mediálnom obraze Mexičanov,
  175. že v mojej mysli sa pre mňa
    stali jedinou vecou,
  176. biednymi imigrantnmi.
  177. Uverila som jedinému príbehu Mexičanov
  178. a viac som sa za seba hanbiť nemohla.
  179. Takže tak sa tvorí jediný príbeh,

  180. ukážte ľudí ako jedinú vec,
  181. ako jednu jedinú vec,
  182. znova a znova,
  183. až sa ňou stanú.
  184. Je nemožné hovoriť o jedinom príbehu

  185. bez hovorenia o moci.
  186. Je slovo, igbánske slovo,
  187. na ktoré si spomeniem vždy, keď rozmýšľam
    o mocenských štruktúrách sveta,
  188. je to „nkali“.
  189. Je to podstatné meno, ktoré
    sa voľne prekladá ako „byť lepší ako iní“.
  190. Tak, ako naše ekonomické
    a politické svety,
  191. príbehy sú tiež definované
    princípom nkali:
  192. To, ako sú povedané, kto ich hovorí,
  193. kedy sú povedané,
    koľko príbehov je povedaných,
  194. veľmi záleží na moci.
  195. Moc je schopnosť nielen hovoriť
    príbeh inej osoby,

  196. ale vyrobiť definitívny príbeh tej osoby.
  197. Palestínsky poet Mourid Barghouti píše,
  198. že ak chcete vyvlastniť človeka,
  199. najjednoduchším spôsobom,
    ako to urobiť, je povedať
  200. ich príbeh a začať s „druhotne“.
  201. Začnite príbeh šípmi Indiánov,
  202. nie príchodom Britov,
  203. a dostanete úplne odlišný príbeh.
  204. Začnite príbeh neúspechom afrického štátu,
  205. nie koloniálnym vytvorením
    afrického štátu,
  206. a dostanete úplne iný príbeh.
  207. Prednedávnom som hovorila na univerzite,

  208. kde mi študent povedal,
    že bola taká škoda,
  209. že Nigérijčania páchali fyzické násilie,
  210. ako postava otca v mojom románe.
  211. Povedala som mu, že som práve
    prečítala román zvaný Americké psycho,
  212. (smiech)

  213. a že je taká škoda,

  214. že mladí Američania sú sérioví vrahovia.
  215. (smiech)

  216. (potlesk)

  217. Nuž, očividne som to povedala
    v záchvate mierneho hnevu.

  218. (smiech)

  219. Ale nikdy by mi nenapadlo, že len preto,

  220. že som prečítala román,
    v ktorom postava bola sériový vrah,
  221. že táto postave nejako reprezentuje
    všetkých Američanov.
  222. Nie je to preto, že som lepšia
    osoba ako ten študent,
  223. ale pretože vďaka americkej
    kultúrnej a ekonomickej moci,
  224. som videla veľa príbehov Ameriky.
  225. Čítala som Tylera, Updikea,
    Steinbecka a Gaitskilla.
  226. Nemala som jediný príbeh Ameriky.
  227. Keď som pred pár rokmi zistila,

  228. že spisovatelia by mali mať
    naozaj nešťastné detstvo,
  229. aby boli úspešnými,
  230. začala som rozmýšľať, že by
    som mohla vymyslieť hrozné veci,
  231. ktoré mi rodičia urobili.
  232. (smiech)

  233. Ale je pravdou, že som
    mala veľmi šťastné detstvo

  234. plné smiechu a lásky,
    vo veľmi súdržnej rodine.
  235. Ale mala som tiež starých otcov,
    ktorí umreli v utečeneckých táboroch.

  236. Môj bratranec Polle umrel, pretože
    nemohol dostať dostatočnú zdravotnú pomoc.
  237. Jedna z mojich najbližších priateliek,
    Okoloma, umrela v leteckej havárii,
  238. pretože naše hasičské autá nemali vodu.
  239. Vyrástla som pod utláčajúcimi
    vojenskými vládami,
  240. ktoré znehodnocovali vzdelanie,
  241. a tak niekedy moji rodičia
    nedostávali mzdu.
  242. A tak, ako dieťa som videla džem
    zmiznúť z výberu raňajok,
  243. potom zmizol margarín,
  244. potom sa chlieb stal príliš drahým,
  245. potom mlieko bolo na prídel.
  246. Ale hlavne, normalizovaný politický strach
  247. napadol naše životy.
  248. Všetky tieto príbehy ma
    robia tým, kým som.

  249. Ale trvať len na týchto
    negatívnych príbehoch,
  250. by ochudobnilo moju skúsenosť
  251. a prehliadla by som veľa ďalších
    príbehov, ktoré ma formovali.
  252. Jediný príbeh vytvára stereotypy,
  253. a problém s nimi nie je v tom,
    že sú nepravdivé,
  254. ale v tom, že sú nekompletné.
  255. Robia z jedného príbehu jediný príbeh.
  256. Samozrejme, Afrika je
    kontinentom katastrof:

  257. obrovských, ako strašné
    znásilnenia v Kongu,
  258. a depresívnych,
  259. ako je fakt, že takmer 5000 ľudí
    žiada o jedno miesto v Nigérii.
  260. ale sú aj iné príbehy,
    ktoré nie sú o katastrofe,
  261. a je veľmi dôležité,
    aby sme hovorili aj o nich.
  262. Vždy som mala pocit, že je nemožné

  263. zžiť sa s miestom či s človekom
  264. bez zžitia sa so všetkými
    príbehmi miesta a osoby.
  265. Dôsledkom jediného príbehu je, že:
  266. Okráda ľudí o dôstojnosť.
  267. Sťažuje nám rozpoznávanie
    ľudskej rovnosti.
  268. Prízvukuje, akí sme rozdielni
    a nie to, akí sme si podobní.
  269. Takže, čo ak by som pred výletom do Mexika

  270. sledovala debaty o imigrácii
    z oboch strán,
  271. americkej a mexickej?
  272. Čo ak by nám moja mama povedala,
    že Fideho rodina je chudobná
  273. a usilovná?
  274. Čo ak by sme mali africkú televíziu,
  275. ktorá by vysielala rôzne
    africké príbehy do celého sveta?
  276. To, čo nigérijský spisovateľ
    Chinua Achebe volá „rovnováhou príbehov“.
  277. Čo ak by moja spolubývajúca vedela
    o mojom nigeríjskom vydavateľovi,

  278. Muhtarovi Bakarem,
  279. úžasnom mužovi,
    ktorý zanechal prácu v banke,
  280. aby si splnil sen a založil vydavateľstvo?
  281. Bežné povedomie hovorilo,
    že Nigeríjčania nečítajú.
  282. Nesúhlasil.
  283. Cítil, že ľudia,
    ktorí vedeli čítať, by čítali,
  284. ak by bola pre nich literatúra
    cenovo dostupná.
  285. Čoskoro po publikácii môjho prvého románu,

  286. som mala interview pre jednu
    TV stanicu v Lagose
  287. a prišla ku mne žena, ktorá tam
    pracovala ako poslíček a povedala,
  288. „Naozaj sa mi páčil váš román.
    Nepáčil sa mi koniec.
  289. Teraz musíte napísať pokračovanie,
    a stane sa tam toto...“
  290. (smiech)

  291. A jednoducho mi povedala,
    čo mám napísať v pokračovaní.

  292. Nebola som len očarená,
    úplne to mnou pohlo.
  293. Toto bola žena, jeden člen
    masy obyčajných Nigérijčanov,
  294. ktorí ani nemali čítať.
  295. Ale ona si nielen prečítala knihu,
  296. ale prisvojila si ju
  297. a cítila, že mi môže len tak
    povedať, čo napísať v pokračovaní.
  298. No a čo keby moja spolubývajúca vedela
    o mojej priateľke Funmi Iyande,

  299. nebojácnej ženy,
    ktorá moderuje TV šou v Lagose,
  300. a je odhodlaná povedať príbehy,
    na ktoré by sme radšej zabudli?
  301. Čo keby moja spolubývajúca
    vedela o srdcovej operácii,
  302. ktorá bola vykonaná v nemocnici
    v Lagose minulý týždeň?
  303. Čo keby moja spolubývajúca
    vedela o súčasnej nigérijskej hudbe,
  304. talentovaných ľuďoch spievajúcich
    po anglicky a v jazykoch
  305. Pidgin, Igbo, Yoruba a Ijo,
  306. zmiešaných vplyvoch Jay-Z-ho cez Fela
  307. a Boba Marleyho až po ich starých otcov.
  308. Čo keby moja spolubývajúca
    vedela o právničke,

  309. ktorá prednedávnom išla na nigérijský súd,
    aby bojovala proti podivnému zákonu,
  310. ktorý vyžaduje od žien,
    aby mali manželov súhlas
  311. pred obnovením ich pasu?
  312. Čo keby moja spolubývajúca
    vedela o Nollywoode
  313. plnom vynachádzavých ľudí, ktorí točia
    filmy napriek technickým problémom,
  314. filmy také populárne,
  315. že sú skutočne najlepším príkladom
    Nigérijčanov, konzumentov vlastnej práce?
  316. Čo keby moja spolubývajúca vedela
    o úžasne ambicióznej zapletačke vlasov,
  317. ktorá akurát začala vlastný biznis
    a predáva predĺženie vlasov?
  318. Alebo o miliónoch ostatných Nigérijčanov,
    ktorí začnú biznis, občas zlyhajú,
  319. ale pokračujú vo svojich ambíciách?
  320. Zakaždým, keď som doma, čelím

  321. bežným zdrojom hnevu väčšiny Nigérijčanov:
  322. našej neúspešnej infraštruktúre a vláde,
  323. ale tiež neobyčajnej pružnosti ľudí,
  324. ktorým sa darí napriek vláde,
  325. nie vďaka nej.
  326. Učím na workshopoch písania
    v Lagose každé leto
  327. a je úžasné, koľko ľudí sa prihlási,
  328. koľko ľudí chce písať,
  329. hovoriť príbehy.
  330. Môj nigérijský vydavateľ a ja
    sme práve založili neziskovú

  331. organizáciu Farafina Trust,
  332. a máme veľké sny o budovaní knižníc
  333. a renovovaní existujúcich knižníc
  334. a poskytovaní kníh pre štátne školy,
  335. ktoré nemajú vo svojich knižniciach nič,
  336. ale aj o organizovaní množstva workshopov
  337. o čítaní a písaní
  338. pre všetkých ľudí,
    ktorí chcú hovoriť veľa príbehov.
  339. Na príbehoch záleží.

  340. Na veľa príbehoch záleží.
  341. Príbehy boli používané
    na vyvlastňovanie a urážanie,
  342. ale príbehy môžu byť použité aj
    na posilnenie a vrátenie ľudskosti.
  343. Príbehy môžu zlomiť ľudskú dôstojnosť,
  344. ale príbehy ju môžu aj navrátiť.
  345. Americká spisovateľka
    Alice Walker napísala

  346. o svojich južanských príbuzných,
    ktorí sa presťahovali na sever.
  347. Dala im knihu
  348. o južanskom živote,
    ktorý za sebou zanechali.
  349. „Sedeli dookola, čítali si knihu,
  350. počúvali ma ako im ju čítam
    a kúsok raja sa im vrátil.“
  351. Rada by som skončila touto myšlienkou:

  352. Keď odmietneme jediný príbeh,
  353. keď si uvedomíme, že nikdy
    nie je len jediný príbeh
  354. o nejakom mieste,
  355. vráti sa nám kúsok raja.
  356. Ďakujem.

  357. (potlesk)