Return to Video

Nebezpečenstvo jediného príbehu

  • 0:01 - 0:02
    Rozprávam príbehy.
  • 0:02 - 0:06
    A rada by som vám povedala
    niekoľko osobných príbehov
  • 0:06 - 0:10
    o tom, čo rada nazývam
    „nebezpečenstvom jediného príbehu“.
  • 0:11 - 0:14
    Vyrástla som na univerzitnom
    internáte vo východnej Nigérii.
  • 0:14 - 0:17
    Mama hovorí, že som začala
    čítať v 2 rokoch,
  • 0:17 - 0:21
    aj keď ja si myslím, že 4 roky
    sú bližšie k pravde.
  • 0:22 - 0:24
    Takže som začala čítať skoro
  • 0:24 - 0:27
    a čítala som britské a americké
    detské knižky.
  • 0:28 - 0:30
    Tiež som skoro začala písať
  • 0:30 - 0:34
    a keď som asi v 7 rokoch začala písať,
  • 0:34 - 0:36
    príbehy písané ceruzkou
    s voskovými kresbami,
  • 0:36 - 0:40
    ktoré moja úbohá mama musela čítať,
  • 0:40 - 0:43
    písala som presne také príbehy,
    aké som čítala:
  • 0:43 - 0:47
    Všetky moje postavy boli biele a modrooké,
  • 0:48 - 0:50
    hrali sa v snehu,
  • 0:50 - 0:52
    jedli jablká,
  • 0:52 - 0:54
    (smiech)
  • 0:54 - 0:56
    a veľa sa rozprávali o počasí,
  • 0:56 - 0:58
    aké bolo pekné, že vyšlo slnko.
  • 0:58 - 1:00
    (smiech)
  • 1:00 - 1:04
    Toto všetko napriek tomu,
    že som žila v Nigérii.
  • 1:04 - 1:05
    Nikdy som nebola mimo Nigérie.
  • 1:07 - 1:10
    Nemali sme sneh a jedli sme mangá
  • 1:10 - 1:12
    a nikdy sme sa nerozprávali o počasí,
  • 1:12 - 1:14
    pretože sme nepotrebovali.
  • 1:14 - 1:17
    Moje postavy tiež pili
    veľa zázvorového piva,
  • 1:17 - 1:20
    pretože postavy v britských knihách,
    ktoré som čítala,
  • 1:20 - 1:21
    pili zázvorové pivo.
  • 1:21 - 1:24
    No a čo, že som netušila,
    čo bolo zázvorové pivo.
  • 1:24 - 1:26
    (smiech)
  • 1:26 - 1:27
    A mnoho nasledujúcich rokov
  • 1:27 - 1:30
    som zúfalo túžila ochutnať zázvorové pivo.
  • 1:30 - 1:32
    Ale to je iný príbeh.
  • 1:32 - 1:34
    Myslím, že to dokazuje,
  • 1:35 - 1:37
    ako ovplyvniteľní a zraniteľní sme
  • 1:37 - 1:39
    tvárou v tvár príbehu,
  • 1:39 - 1:40
    hlavne ako deti.
  • 1:42 - 1:45
    Kvôli tomu, že som čítala knihy,
    v ktorých postavy boli zo zahraničia,
  • 1:45 - 1:48
    bola som presvedčená, že knihy
  • 1:48 - 1:51
    v sebe museli mať cudzincov
  • 1:51 - 1:54
    a museli byť o veciach,
    s ktorými som sa osobne nestotožnila.
  • 1:56 - 1:58
    Nuž, veci sa zmenili,
    keď som objavila africké knihy.
  • 1:59 - 2:01
    Dostupných ich bolo len málo
  • 2:01 - 2:04
    a nájsť ich nebolo také ľahké,
    ako nájsť zahraničné knihy.
  • 2:04 - 2:07
    Ale vďaka spisovateľom ako
    Chinua Achebe a Camara Laye,
  • 2:07 - 2:11
    som prežila mentálny posun
    v mojom vnímaní literatúry.
  • 2:11 - 2:13
    Uvedomila som si, že ľudia ako ja,
  • 2:13 - 2:15
    dievčatá s pokožkou farby čokolády,
  • 2:15 - 2:19
    ktorých divé vlasy
    sa nedali dať do chvosta,
  • 2:19 - 2:20
    mohli tiež existovať v literatúre.
  • 2:21 - 2:24
    Začala som písať o veciach,
    ktoré som spoznávala.
  • 2:25 - 2:28
    Milovala som tie americké a
    britské knihy, ktoré som čítala.
  • 2:28 - 2:32
    Zamiešali moju predstavivosť.
    Otvorili mi nové svety.
  • 2:32 - 2:34
    Ale neočakávaným dôsledkom bolo,
  • 2:34 - 2:36
    že som nevedela, že ľudia ako ja
  • 2:36 - 2:38
    mohli existovať v literatúre.
  • 2:38 - 2:42
    Takže, objav afrických spisovateľov
    pre mňa spravil toto:
  • 2:42 - 2:46
    Zachránil ma pred jediným
    príbehom toho, čo sú knihy.
  • 2:47 - 2:50
    Pochádzam z bežnej nigerijskej
    rodiny strednej triedy.
  • 2:50 - 2:52
    Môj otec bol profesor.
  • 2:52 - 2:54
    Moja mama administrátorka.
  • 2:55 - 2:58
    Takže sme tiež mali, čo bola norma,
  • 2:58 - 3:03
    u nás žijúcu domácich pomocníkov,
    ktorí často pochádzali z blízkych dedín.
  • 3:03 - 3:06
    A keď som mala 8 rokov,
    dostali sme nového domáceho chlapca.
  • 3:07 - 3:08
    Volal sa Fide.
  • 3:10 - 3:14
    Mama nám o ňom povedala jedinú vec,
    že jeho rodina bola veľmi chudobná.
  • 3:15 - 3:20
    Mama posielala sladké zemiaky
    a ryžu a naše staré oblečenie jeho rodine.
  • 3:20 - 3:23
    A ak som nedojedla večeru, mama povedala:
  • 3:23 - 3:27
    „Dojedz to! Čo to nevidíš?
    Ľudia ako Fideho rodina nemajú nič.“
  • 3:27 - 3:31
    Takže som cítila hroznú
    ľútosť pre Fideho rodinu.
  • 3:32 - 3:34
    Potom sme v jednu sobotu
    išli jeho dedinu navštíviť
  • 3:34 - 3:38
    a jeho mama nám ukázala
    krásne vzorovaný košík
  • 3:38 - 3:41
    vyrobený zo zafarbených palmových listov,
    ktorý vyrobil jeho brat.
  • 3:41 - 3:43
    Bola som ohromená.
  • 3:43 - 3:46
    Nenapadlo mi, že by niekto v jeho rodine
  • 3:46 - 3:49
    mohol naozaj niečo vyrobiť.
  • 3:49 - 3:52
    Všetko, čo som o nich počula,
    bolo, akí boli chudobní,
  • 3:52 - 3:56
    takže pre mňa bolo nemožné
    vidieť ich inak ako chudobných.
  • 3:57 - 4:00
    Ich chudoba bola pre mňa
    ich jediným príbehom.
  • 4:01 - 4:04
    O niekoľko rokov neskôr som o tom
    rozmýšľala, keď som opustila Nigériu,
  • 4:04 - 4:06
    aby som študovala na univerzite v USA.
  • 4:06 - 4:08
    Mala som 19.
  • 4:08 - 4:11
    Moja americká spolubývajúca
    mnou bola šokovaná.
  • 4:12 - 4:16
    Opýtala sa ma, kde som sa
    tak dobre naučila po anglicky,
  • 4:16 - 4:18
    a bola zmätená, keď som jej
    povedala, že Nigéria
  • 4:18 - 4:21
    mala náhodou
    ako oficiálny jazyk angličtinu.
  • 4:22 - 4:26
    Opýtala sa ma, či by si mohla
    vypočuť moju „kmeňovú hudbu“,
  • 4:26 - 4:28
    a bola následne veľmi sklamaná,
  • 4:28 - 4:30
    keď som vytiahla moje pásky Mariah Carey.
  • 4:30 - 4:33
    (smiech)
  • 4:33 - 4:37
    Predpokladala, že neviem,
    ako používať sporák.
  • 4:38 - 4:39
    Čo ma zasiahlo, bolo toto:
  • 4:39 - 4:42
    Ľutovala ma ešte predtým, ako ma uvidela.
  • 4:43 - 4:46
    Jej východiskový postoj
    ku mne, ako Afričanke,
  • 4:46 - 4:49
    bol druh dobre mienenej ľútosti.
  • 4:50 - 4:53
    Moja spolubývajúca mala
    jediný príbeh o Afrike:
  • 4:54 - 4:56
    jediný príbeh katastrofy.
  • 4:56 - 4:58
    V tomto jedinom príbehu
  • 4:58 - 5:02
    nebola žiadna možnosť
    Afričanov hocijako jej podobných,
  • 5:02 - 5:05
    žiadna možnosť pocitov
    iných ako ľútosť,
  • 5:05 - 5:09
    žiadna možnosť spojenia
    ako rovnocenných ľudí.
  • 5:09 - 5:11
    Musím povedať, že predtým,
    ako som išla do USA,
  • 5:11 - 5:13
    som sa vedome neidentifikovala
    ako Afričanka.
  • 5:14 - 5:17
    Ale v USA, kedykoľvek sa spomenula
    Afrika, ľudia sa obrátili na mňa.
  • 5:17 - 5:20
    No a čo, že som nevedela nič
    o miestach ako Namíbia.
  • 5:21 - 5:23
    Ale moju novú identitu som si osvojila
  • 5:23 - 5:26
    a v mnohých ohľadoch
    o sebe rozmýšľam ako o Afričanke.
  • 5:26 - 5:30
    Aj keď ma stále dosť naštve,
    keď sa o Afrike hovorí ako o krajine,
  • 5:30 - 5:34
    najsúčasnejší príklad by bol
    môj, inak úžasný, let
  • 5:34 - 5:35
    z Lagosu pred 2 dňami,
  • 5:35 - 5:38
    počas ktorého bolo na lete
    spoločnosti Virgin oznámenie
  • 5:38 - 5:43
    o charitatívnej práci v „Indii,
    Afrike a iných krajinách“.
  • 5:43 - 5:44
    (smiech)
  • 5:44 - 5:48
    Takže po tom, ako som strávila
    pár rokov v USA ako Afričanka,
  • 5:48 - 5:51
    začala som rozumieť reakcii
    mojej spolubývajúcej na mňa.
  • 5:52 - 5:54
    Ak by som nevyrástla v Nigérii
  • 5:54 - 5:57
    a ak všetko, čo by som o Afrike
    vedela, bolo z populárnych obrazov,
  • 5:57 - 6:02
    tiež by som si myslela, že Afrika
    je krajina plná krásnych výhľadov,
  • 6:02 - 6:04
    krásnych zvierat
  • 6:04 - 6:06
    a nepochopiteľných ľudí,
  • 6:06 - 6:10
    ktorí bojujú nezmyselné vojny,
    umierajú na chudobu a AIDS,
  • 6:10 - 6:12
    sú neschopní hovoriť za seba
  • 6:12 - 6:16
    a čakajú na záchranu
    milým, bielym cudzincom.
  • 6:17 - 6:23
    Videla by som Afričanov rovnako,
    ako som ako dieťa videla Fideho rodinu.
  • 6:23 - 6:27
    Tento jediný príbeh o Afrike pochádza,
    myslím, zo západniarskej literatúry.
  • 6:27 - 6:32
    Je jeden citát z písomností londýnskeho
    obchodníka menom John Locke,
  • 6:32 - 6:35
    ktorý sa v roku 1561 plavil
    do západnej Afriky
  • 6:35 - 6:39
    a o svojej cesty si robil
    fascinujúci záznam.
  • 6:40 - 6:44
    Po tom, ako povedal, že Afričania
    sú „zver, ktorá nemá domy“,
  • 6:44 - 6:48
    napísal „sú to tiež ľudia bez hláv,
  • 6:48 - 6:52
    ich ústa a oči sú na ich poprsí“.
  • 6:53 - 6:55
    Smiala som sa zakaždým, keď som to čítala.
  • 6:55 - 6:58
    Človek musí obdivovať
    predstavivosť Johna Lockeho.
  • 6:59 - 7:01
    Ale dôležité na tejto písomnosti je,
  • 7:01 - 7:03
    že reprezentuje začiatok
  • 7:03 - 7:06
    tradície rozprávania afrických
    príbehov na Západe:
  • 7:06 - 7:09
    Tradícia subsaharskej Afriky
    ako miesta negatívov,
  • 7:09 - 7:12
    miesta rozdielov, temnoty,
  • 7:12 - 7:17
    ľudí, ktorí sú podľa slov
    úžasného poeta Rudyarda Kiplinga
  • 7:17 - 7:19
    „napoly diabol, napoly dieťa“.
  • 7:20 - 7:23
    A tak som si začala uvedomovať,
    že moja americká spolubývajúca
  • 7:23 - 7:25
    počas svojho života musela
  • 7:25 - 7:29
    vidieť a počuť rôzne verzie tohto
    jediného príbehu,
  • 7:29 - 7:31
    tak ako profesor,
  • 7:31 - 7:35
    ktorý mi raz o mojom románe povedal,
    že nie je „autenticky africký“.
  • 7:36 - 7:38
    Bola som ochotná uznať,
  • 7:38 - 7:41
    že na mojom románe bolo veľa vecí zle,
  • 7:41 - 7:44
    že zlyhal na hromade miest,
  • 7:44 - 7:47
    ale nepredstavovala som si,
    že zlyhá pri dosahovaní niečoho,
  • 7:47 - 7:49
    čo sa nazýva africká autenticita.
  • 7:49 - 7:53
    Vlastne som nevedela,
    čo má byť africká autenticita.
  • 7:54 - 7:58
    Profesor mi povedal, že moje postavy
    boli príliš ako on,
  • 7:58 - 8:00
    vzdelaní muži strednej triedy.
  • 8:00 - 8:03
    Moje postavy šoférovali autá.
  • 8:03 - 8:05
    Nehladovali.
  • 8:05 - 8:08
    A teda neboli autenticky africkí.
  • 8:09 - 8:12
    Ale musím rýchlo dodať,
    že som rovnako vinná
  • 8:12 - 8:14
    v probléme jediného príbehu.
  • 8:15 - 8:18
    Pred niekoľkými rokmi
    som navštívila Mexiko z USA.
  • 8:19 - 8:22
    Politická klíma v USA bola
    v tom čase napätá,
  • 8:22 - 8:25
    a stále tu boli debaty o imigrácii.
  • 8:25 - 8:27
    A, ako sa často stáva v Amerike,
  • 8:27 - 8:30
    imigrácia sa stala
    synonymom pre Mexičanov.
  • 8:30 - 8:33
    Nekonečné príbehy
    o Mexičanoch, ako o ľuďoch,
  • 8:33 - 8:36
    ktorí ošklbávali systém
    zdravotnej starostlivosti,
  • 8:36 - 8:38
    zakrádali sa cez hranice,
  • 8:38 - 8:40
    zatýkali ich na hraniciach, a tak podobne.
  • 8:42 - 8:46
    Pamätám si, ako som chodila
    po Guadalajare počas prvého dňa,
  • 8:46 - 8:48
    sledovala som ľudí idúcich do práce,
  • 8:48 - 8:50
    zatáčajúcich tortilly na trhovisku,
  • 8:50 - 8:52
    fajčiacich, smejúcich sa.
  • 8:53 - 8:56
    Pamätám si, že môj prvý pocit
    bolo slabé prekvapenie.
  • 8:56 - 8:59
    A potom ma zaplavila hanba.
  • 8:59 - 9:04
    Uvedomila som si, že som bola taká
    ponorená v mediálnom obraze Mexičanov,
  • 9:04 - 9:07
    že v mojej mysli sa pre mňa
    stali jedinou vecou,
  • 9:07 - 9:08
    biednymi imigrantnmi.
  • 9:09 - 9:11
    Uverila som jedinému príbehu Mexičanov
  • 9:11 - 9:14
    a viac som sa za seba hanbiť nemohla.
  • 9:14 - 9:17
    Takže tak sa tvorí jediný príbeh,
  • 9:17 - 9:19
    ukážte ľudí ako jedinú vec,
  • 9:19 - 9:21
    ako jednu jedinú vec,
  • 9:21 - 9:23
    znova a znova,
  • 9:23 - 9:25
    až sa ňou stanú.
  • 9:26 - 9:28
    Je nemožné hovoriť o jedinom príbehu
  • 9:28 - 9:30
    bez hovorenia o moci.
  • 9:31 - 9:33
    Je slovo, igbánske slovo,
  • 9:33 - 9:37
    na ktoré si spomeniem vždy, keď rozmýšľam
    o mocenských štruktúrách sveta,
  • 9:37 - 9:38
    je to „nkali“.
  • 9:38 - 9:43
    Je to podstatné meno, ktoré
    sa voľne prekladá ako „byť lepší ako iní“.
  • 9:44 - 9:46
    Tak, ako naše ekonomické
    a politické svety,
  • 9:47 - 9:51
    príbehy sú tiež definované
    princípom nkali:
  • 9:51 - 9:53
    To, ako sú povedané, kto ich hovorí,
  • 9:53 - 9:56
    kedy sú povedané,
    koľko príbehov je povedaných,
  • 9:56 - 9:58
    veľmi záleží na moci.
  • 10:00 - 10:03
    Moc je schopnosť nielen hovoriť
    príbeh inej osoby,
  • 10:03 - 10:07
    ale vyrobiť definitívny príbeh tej osoby.
  • 10:07 - 10:10
    Palestínsky poet Mourid Barghouti píše,
  • 10:10 - 10:12
    že ak chcete vyvlastniť človeka,
  • 10:12 - 10:15
    najjednoduchším spôsobom,
    ako to urobiť, je povedať
  • 10:15 - 10:18
    ich príbeh a začať s „druhotne“.
  • 10:18 - 10:22
    Začnite príbeh šípmi Indiánov,
  • 10:22 - 10:25
    nie príchodom Britov,
  • 10:25 - 10:28
    a dostanete úplne odlišný príbeh.
  • 10:28 - 10:32
    Začnite príbeh neúspechom afrického štátu,
  • 10:32 - 10:36
    nie koloniálnym vytvorením
    afrického štátu,
  • 10:36 - 10:39
    a dostanete úplne iný príbeh.
  • 10:40 - 10:42
    Prednedávnom som hovorila na univerzite,
  • 10:42 - 10:46
    kde mi študent povedal,
    že bola taká škoda,
  • 10:46 - 10:49
    že Nigérijčania páchali fyzické násilie,
  • 10:49 - 10:51
    ako postava otca v mojom románe.
  • 10:52 - 10:56
    Povedala som mu, že som práve
    prečítala román zvaný Americké psycho,
  • 10:56 - 10:58
    (smiech)
  • 10:58 - 11:00
    a že je taká škoda,
  • 11:00 - 11:03
    že mladí Američania sú sérioví vrahovia.
  • 11:03 - 11:07
    (smiech)
  • 11:07 - 11:13
    (potlesk)
  • 11:13 - 11:16
    Nuž, očividne som to povedala
    v záchvate mierneho hnevu.
  • 11:16 - 11:18
    (smiech)
  • 11:18 - 11:20
    Ale nikdy by mi nenapadlo, že len preto,
  • 11:20 - 11:24
    že som prečítala román,
    v ktorom postava bola sériový vrah,
  • 11:24 - 11:28
    že táto postave nejako reprezentuje
    všetkých Američanov.
  • 11:28 - 11:31
    Nie je to preto, že som lepšia
    osoba ako ten študent,
  • 11:31 - 11:34
    ale pretože vďaka americkej
    kultúrnej a ekonomickej moci,
  • 11:34 - 11:36
    som videla veľa príbehov Ameriky.
  • 11:36 - 11:40
    Čítala som Tylera, Updikea,
    Steinbecka a Gaitskilla.
  • 11:40 - 11:43
    Nemala som jediný príbeh Ameriky.
  • 11:44 - 11:45
    Keď som pred pár rokmi zistila,
  • 11:45 - 11:50
    že spisovatelia by mali mať
    naozaj nešťastné detstvo,
  • 11:50 - 11:52
    aby boli úspešnými,
  • 11:52 - 11:55
    začala som rozmýšľať, že by
    som mohla vymyslieť hrozné veci,
  • 11:55 - 11:56
    ktoré mi rodičia urobili.
  • 11:56 - 11:58
    (smiech)
  • 11:58 - 12:02
    Ale je pravdou, že som
    mala veľmi šťastné detstvo
  • 12:02 - 12:05
    plné smiechu a lásky,
    vo veľmi súdržnej rodine.
  • 12:05 - 12:09
    Ale mala som tiež starých otcov,
    ktorí umreli v utečeneckých táboroch.
  • 12:09 - 12:13
    Môj bratranec Polle umrel, pretože
    nemohol dostať dostatočnú zdravotnú pomoc.
  • 12:13 - 12:17
    Jedna z mojich najbližších priateliek,
    Okoloma, umrela v leteckej havárii,
  • 12:17 - 12:19
    pretože naše hasičské autá nemali vodu.
  • 12:19 - 12:22
    Vyrástla som pod utláčajúcimi
    vojenskými vládami,
  • 12:22 - 12:24
    ktoré znehodnocovali vzdelanie,
  • 12:24 - 12:27
    a tak niekedy moji rodičia
    nedostávali mzdu.
  • 12:27 - 12:31
    A tak, ako dieťa som videla džem
    zmiznúť z výberu raňajok,
  • 12:31 - 12:33
    potom zmizol margarín,
  • 12:34 - 12:36
    potom sa chlieb stal príliš drahým,
  • 12:36 - 12:38
    potom mlieko bolo na prídel.
  • 12:39 - 12:43
    Ale hlavne, normalizovaný politický strach
  • 12:43 - 12:44
    napadol naše životy.
  • 12:46 - 12:48
    Všetky tieto príbehy ma
    robia tým, kým som.
  • 12:48 - 12:52
    Ale trvať len na týchto
    negatívnych príbehoch,
  • 12:52 - 12:55
    by ochudobnilo moju skúsenosť
  • 12:55 - 12:59
    a prehliadla by som veľa ďalších
    príbehov, ktoré ma formovali.
  • 12:59 - 13:03
    Jediný príbeh vytvára stereotypy,
  • 13:03 - 13:07
    a problém s nimi nie je v tom,
    že sú nepravdivé,
  • 13:07 - 13:09
    ale v tom, že sú nekompletné.
  • 13:09 - 13:12
    Robia z jedného príbehu jediný príbeh.
  • 13:13 - 13:16
    Samozrejme, Afrika je
    kontinentom katastrof:
  • 13:16 - 13:19
    obrovských, ako strašné
    znásilnenia v Kongu,
  • 13:19 - 13:21
    a depresívnych,
  • 13:21 - 13:25
    ako je fakt, že takmer 5000 ľudí
    žiada o jedno miesto v Nigérii.
  • 13:26 - 13:30
    ale sú aj iné príbehy,
    ktoré nie sú o katastrofe,
  • 13:30 - 13:33
    a je veľmi dôležité,
    aby sme hovorili aj o nich.
  • 13:33 - 13:35
    Vždy som mala pocit, že je nemožné
  • 13:35 - 13:38
    zžiť sa s miestom či s človekom
  • 13:38 - 13:42
    bez zžitia sa so všetkými
    príbehmi miesta a osoby.
  • 13:43 - 13:46
    Dôsledkom jediného príbehu je, že:
  • 13:46 - 13:48
    Okráda ľudí o dôstojnosť.
  • 13:48 - 13:52
    Sťažuje nám rozpoznávanie
    ľudskej rovnosti.
  • 13:52 - 13:56
    Prízvukuje, akí sme rozdielni
    a nie to, akí sme si podobní.
  • 13:57 - 13:59
    Takže, čo ak by som pred výletom do Mexika
  • 14:00 - 14:03
    sledovala debaty o imigrácii
    z oboch strán,
  • 14:03 - 14:05
    americkej a mexickej?
  • 14:05 - 14:09
    Čo ak by nám moja mama povedala,
    že Fideho rodina je chudobná
  • 14:09 - 14:11
    a usilovná?
  • 14:11 - 14:13
    Čo ak by sme mali africkú televíziu,
  • 14:13 - 14:17
    ktorá by vysielala rôzne
    africké príbehy do celého sveta?
  • 14:17 - 14:21
    To, čo nigérijský spisovateľ
    Chinua Achebe volá „rovnováhou príbehov“.
  • 14:22 - 14:25
    Čo ak by moja spolubývajúca vedela
    o mojom nigeríjskom vydavateľovi,
  • 14:25 - 14:27
    Muhtarovi Bakarem,
  • 14:27 - 14:29
    úžasnom mužovi,
    ktorý zanechal prácu v banke,
  • 14:29 - 14:32
    aby si splnil sen a založil vydavateľstvo?
  • 14:32 - 14:36
    Bežné povedomie hovorilo,
    že Nigeríjčania nečítajú.
  • 14:36 - 14:37
    Nesúhlasil.
  • 14:37 - 14:40
    Cítil, že ľudia,
    ktorí vedeli čítať, by čítali,
  • 14:40 - 14:44
    ak by bola pre nich literatúra
    cenovo dostupná.
  • 14:45 - 14:47
    Čoskoro po publikácii môjho prvého románu,
  • 14:47 - 14:50
    som mala interview pre jednu
    TV stanicu v Lagose
  • 14:50 - 14:53
    a prišla ku mne žena, ktorá tam
    pracovala ako poslíček a povedala,
  • 14:53 - 14:56
    „Naozaj sa mi páčil váš román.
    Nepáčil sa mi koniec.
  • 14:56 - 14:59
    Teraz musíte napísať pokračovanie,
    a stane sa tam toto...“
  • 14:59 - 15:02
    (smiech)
  • 15:02 - 15:05
    A jednoducho mi povedala,
    čo mám napísať v pokračovaní.
  • 15:06 - 15:08
    Nebola som len očarená,
    úplne to mnou pohlo.
  • 15:08 - 15:11
    Toto bola žena, jeden člen
    masy obyčajných Nigérijčanov,
  • 15:11 - 15:13
    ktorí ani nemali čítať.
  • 15:14 - 15:16
    Ale ona si nielen prečítala knihu,
  • 15:16 - 15:17
    ale prisvojila si ju
  • 15:17 - 15:20
    a cítila, že mi môže len tak
    povedať, čo napísať v pokračovaní.
  • 15:22 - 15:25
    No a čo keby moja spolubývajúca vedela
    o mojej priateľke Funmi Iyande,
  • 15:25 - 15:28
    nebojácnej ženy,
    ktorá moderuje TV šou v Lagose,
  • 15:28 - 15:31
    a je odhodlaná povedať príbehy,
    na ktoré by sme radšej zabudli?
  • 15:32 - 15:35
    Čo keby moja spolubývajúca
    vedela o srdcovej operácii,
  • 15:35 - 15:38
    ktorá bola vykonaná v nemocnici
    v Lagose minulý týždeň?
  • 15:38 - 15:42
    Čo keby moja spolubývajúca
    vedela o súčasnej nigérijskej hudbe,
  • 15:42 - 15:45
    talentovaných ľuďoch spievajúcich
    po anglicky a v jazykoch
  • 15:45 - 15:47
    Pidgin, Igbo, Yoruba a Ijo,
  • 15:47 - 15:51
    zmiešaných vplyvoch Jay-Z-ho cez Fela
  • 15:51 - 15:53
    a Boba Marleyho až po ich starých otcov.
  • 15:54 - 15:57
    Čo keby moja spolubývajúca
    vedela o právničke,
  • 15:57 - 16:01
    ktorá prednedávnom išla na nigérijský súd,
    aby bojovala proti podivnému zákonu,
  • 16:01 - 16:04
    ktorý vyžaduje od žien,
    aby mali manželov súhlas
  • 16:04 - 16:06
    pred obnovením ich pasu?
  • 16:06 - 16:09
    Čo keby moja spolubývajúca
    vedela o Nollywoode
  • 16:09 - 16:13
    plnom vynachádzavých ľudí, ktorí točia
    filmy napriek technickým problémom,
  • 16:13 - 16:15
    filmy také populárne,
  • 16:15 - 16:20
    že sú skutočne najlepším príkladom
    Nigérijčanov, konzumentov vlastnej práce?
  • 16:20 - 16:23
    Čo keby moja spolubývajúca vedela
    o úžasne ambicióznej zapletačke vlasov,
  • 16:23 - 16:27
    ktorá akurát začala vlastný biznis
    a predáva predĺženie vlasov?
  • 16:27 - 16:32
    Alebo o miliónoch ostatných Nigérijčanov,
    ktorí začnú biznis, občas zlyhajú,
  • 16:32 - 16:34
    ale pokračujú vo svojich ambíciách?
  • 16:35 - 16:37
    Zakaždým, keď som doma, čelím
  • 16:37 - 16:40
    bežným zdrojom hnevu väčšiny Nigérijčanov:
  • 16:40 - 16:43
    našej neúspešnej infraštruktúre a vláde,
  • 16:43 - 16:46
    ale tiež neobyčajnej pružnosti ľudí,
  • 16:46 - 16:49
    ktorým sa darí napriek vláde,
  • 16:49 - 16:50
    nie vďaka nej.
  • 16:51 - 16:54
    Učím na workshopoch písania
    v Lagose každé leto
  • 16:54 - 16:57
    a je úžasné, koľko ľudí sa prihlási,
  • 16:57 - 17:00
    koľko ľudí chce písať,
  • 17:00 - 17:01
    hovoriť príbehy.
  • 17:02 - 17:05
    Môj nigérijský vydavateľ a ja
    sme práve založili neziskovú
  • 17:05 - 17:07
    organizáciu Farafina Trust,
  • 17:07 - 17:10
    a máme veľké sny o budovaní knižníc
  • 17:10 - 17:12
    a renovovaní existujúcich knižníc
  • 17:12 - 17:15
    a poskytovaní kníh pre štátne školy,
  • 17:15 - 17:17
    ktoré nemajú vo svojich knižniciach nič,
  • 17:17 - 17:20
    ale aj o organizovaní množstva workshopov
  • 17:20 - 17:21
    o čítaní a písaní
  • 17:21 - 17:24
    pre všetkých ľudí,
    ktorí chcú hovoriť veľa príbehov.
  • 17:24 - 17:26
    Na príbehoch záleží.
  • 17:26 - 17:28
    Na veľa príbehoch záleží.
  • 17:28 - 17:32
    Príbehy boli používané
    na vyvlastňovanie a urážanie,
  • 17:32 - 17:36
    ale príbehy môžu byť použité aj
    na posilnenie a vrátenie ľudskosti.
  • 17:37 - 17:39
    Príbehy môžu zlomiť ľudskú dôstojnosť,
  • 17:40 - 17:43
    ale príbehy ju môžu aj navrátiť.
  • 17:44 - 17:46
    Americká spisovateľka
    Alice Walker napísala
  • 17:46 - 17:50
    o svojich južanských príbuzných,
    ktorí sa presťahovali na sever.
  • 17:50 - 17:52
    Dala im knihu
  • 17:52 - 17:54
    o južanskom živote,
    ktorý za sebou zanechali.
  • 17:56 - 17:59
    „Sedeli dookola, čítali si knihu,
  • 17:59 - 18:05
    počúvali ma ako im ju čítam
    a kúsok raja sa im vrátil.“
  • 18:06 - 18:08
    Rada by som skončila touto myšlienkou:
  • 18:08 - 18:11
    Keď odmietneme jediný príbeh,
  • 18:11 - 18:14
    keď si uvedomíme, že nikdy
    nie je len jediný príbeh
  • 18:14 - 18:16
    o nejakom mieste,
  • 18:16 - 18:18
    vráti sa nám kúsok raja.
  • 18:19 - 18:20
    Ďakujem.
  • 18:20 - 18:23
    (potlesk)
Title:
Nebezpečenstvo jediného príbehu
Speaker:
Chimamanda Ngozi Adichie
Description:

Naše životy, naše kultúry, sa skladajú z množstva prelínajúcich sa príbehov. Spisovateľka Chimamanda Adichie rozpráva príbeh o tom, ako našla svoj vlastný autentický kultúrny hlas – a varuje, že ak si vypočujeme len jediný príbeh o inej osobe či krajine, riskujeme obrovské nedorozumenie.

more » « less
Video Language:
English
Team:
TED
Project:
TEDTalks
Duration:
18:29

Slovak subtitles

Revisions