Return to Video

Aaron Huey: Americkí domorodí vojnoví zajatci

  • 0:00 - 0:03
    Dnes som tu, aby som vám ukázal svoje fotografie Lakotov.
  • 0:04 - 0:06
    Mnohí z vás o nich možno počuli,
  • 0:06 - 0:08
    alebo aspoň o väčšej skupine kmeňov,
  • 0:08 - 0:10
    ktorá sa nazýva Siouxovia.
  • 0:10 - 0:13
    Lakotovia sú jedným z mnohých kmeňov, ktoré museli opustiť svoju zem
  • 0:13 - 0:15
    a ísť do zajateckých táborov,
  • 0:15 - 0:17
    ktoré sa teraz volajú rezervácie.
  • 0:17 - 0:19
    Rezervácia Pine Ridge,
  • 0:19 - 0:21
    predmet dnešnej prezentácie,
  • 0:21 - 0:23
    sa nachádza približne 120 km juhovýchodne
  • 0:23 - 0:25
    od pohoria Black Hills v Južnej Dakote.
  • 0:25 - 0:27
    Niekedy sa označuje ako
  • 0:27 - 0:30
    zajatecký tábor č. 334
  • 0:30 - 0:33
    a je to miesto, kde teraz Lakotovia žijú.
  • 0:33 - 0:35
    Ak niekto z vás niekedy počul
  • 0:35 - 0:37
    o Hnutí amerických indiánov (AIM)
  • 0:37 - 0:39
    alebo o Russelovi Meansovi,
  • 0:39 - 0:41
    Leonardovi Peltierovi
  • 0:41 - 0:43
    alebo o oglalskom pate,
  • 0:43 - 0:46
    tak potom viete, že v Pide Ridge začína
  • 0:46 - 0:49
    problematika pôvodných obyvateľov v USA.
  • 0:49 - 0:51
    Požiadali ma teda, aby som dnes rozprával
  • 0:51 - 0:53
    o mojom vzťahu s Lakotmi
  • 0:53 - 0:55
    a je to pre mňa veľmi ťažké,
  • 0:55 - 0:57
    pretože ak ste nevšimli moju farbu pleti,
  • 0:57 - 0:59
    som beloch
  • 0:59 - 1:02
    a to v rezervácii pôvodných obyvateľov znamená obrovskú prekážku.
  • 1:04 - 1:06
    Dnes na mojich fotografiách uvidíte mnoho ľudí.
  • 1:06 - 1:09
    Stali sme sa veľmi blízkymi a vítali ma ako rodinu.
  • 1:09 - 1:11
    Volali ma brat a strýko
  • 1:11 - 1:13
    a 5 rokov ma k sebe zas a znova pozývali.
  • 1:13 - 1:15
    V Pine Ridge
  • 1:15 - 1:18
    však vždy budem tým, čo sa nazýva wasichu.
  • 1:18 - 1:21
    Je to lakotské slovo,
  • 1:21 - 1:23
    ktoré znamená „Neindián",
  • 1:23 - 1:25
    ale ďalší výklad tohto slova znamená
  • 1:25 - 1:29
    „ten, ktorý si najlepšie mäso berie pre seba".
  • 1:29 - 1:31
    Chcem sa zamerať práve na toto:
  • 1:31 - 1:33
    ten, ktorý si najlepšie mäso berie pre seba.
  • 1:33 - 1:35
    Znamená to, že je nenásytný.
  • 1:36 - 1:38
    Pozrite sa teraz do hľadiska.
  • 1:38 - 1:41
    Sme na súkromnej škole na západe USA.
  • 1:41 - 1:44
    Sedíme na červených zamatových stoličkách
  • 1:44 - 1:46
    a vo vreckách máme peniaze.
  • 1:46 - 1:48
    Keď sa pozrieme na svoje životy,
  • 1:48 - 1:50
    skutočne sme si vzali
  • 1:50 - 1:52
    tú najlepšiu časť mäsa.
  • 1:52 - 1:55
    Pozrime sa teda dnes na sadu fotografií
  • 1:55 - 1:57
    ľudí, ktorí niečo stratili,
  • 1:57 - 1:59
    aby sme my mohli niečo získať
  • 1:59 - 2:02
    a vedzte, že keď uvidíte tváre týchto ľudí,
  • 2:02 - 2:05
    tak nejde len o fotografie Lakotov,
  • 2:05 - 2:08
    ale aj o všetkých pôvodných obyvateľov.
  • 2:10 - 2:12
    Na tomto papieri
  • 2:12 - 2:14
    je história, ako som sa ju naučil
  • 2:14 - 2:17
    od mojich lakotských priateľov a rodiny.
  • 2:17 - 2:19
    Pôjde o časovú os zmlúv,
  • 2:19 - 2:22
    ktoré sa uzatvárali a porušovali
  • 2:22 - 2:24
    a masakier, ktoré sa tvária ako bitky.
  • 2:24 - 2:26
    Začnem v roku 1824.
  • 2:26 - 2:28
    Inštitúcia, ktorá je známa pod názvom Úrad pre indiánske záležitosti,
  • 2:28 - 2:30
    bola vytvorená v rámci Ministerstva vojny
  • 2:30 - 2:32
    a nastavila tak prvý tón agresie
  • 2:32 - 2:34
    v našom zaobchádzaní s pôvodnými Američanmi.
  • 2:34 - 2:36
    1851:
  • 2:36 - 2:38
    Bola uzavretá prvá zmluva z Fort Laramie,
  • 2:38 - 2:41
    kde sa jasne vyznačili hranice národa Lakotov.
  • 2:41 - 2:43
    Podľa tejto zmluvy
  • 2:43 - 2:45
    patria tieto pozemky nezávislému národu.
  • 2:45 - 2:47
    Ak by tu uvedené hranice platili
  • 2:47 - 2:50
    a existuje zákonný základ, že by to tak malo byť,
  • 2:50 - 2:53
    potom by mali USA dnes vyzerať takto.
  • 2:55 - 2:57
    O 10 rokov
  • 2:57 - 3:00
    bol prezidentom Lincolnom podpísaný tzv. Homestead Act, zákon o usadlostiach,
  • 3:00 - 3:03
    ktorý rozpútal príval bielych osadníkov na územie pôvodných obyvateľov.
  • 3:03 - 3:05
    1863:
  • 3:05 - 3:07
    Povstanie santijských Siouxov v Minnesote
  • 3:07 - 3:10
    končí obesením 38 siouxských mužov,
  • 3:10 - 3:13
    najväčšou masovou popravou v histórii USA.
  • 3:14 - 3:16
    Popravu nariadil prezident Lincoln
  • 3:16 - 3:18
    len dva dni potom,
  • 3:18 - 3:21
    ako podpísal Vyhlásenie o zrušení otroctva.
  • 3:22 - 3:25
    1866: Začiatok transkontinentálnej železnice,
  • 3:25 - 3:27
    nová éra.
  • 3:27 - 3:29
    Privlastnili sme si pozemky pre koľaje a vlaky,
  • 3:29 - 3:32
    aby sme si skrátili cestu cez srdce národa Lakotov.
  • 3:32 - 3:34
    Zmluvy sa vyhodili von oknom.
  • 3:34 - 3:37
    Na tento postoj prišla odpoveď, keď tri kmene pod vedením lakotského náčelníka Červeného Oblaka
  • 3:37 - 3:40
    na armádu USA mnohokrát zaútočili a aj ju porazili.
  • 3:40 - 3:42
    Túto časť chcem zopakovať.
  • 3:42 - 3:45
    Lakotovia porazili armádu USA.
  • 3:45 - 3:48
    1868: Druhá zmluva z Fort Laramie
  • 3:48 - 3:51
    jasne zaručuje suverenitu Veľkého národa Siouxov
  • 3:51 - 3:54
    a lakotské vlastníctvo posvätného pohoria Black Hills.
  • 3:54 - 3:56
    Vláda tiež sľubuje pozemky a lovecké práva
  • 3:56 - 3:58
    v okolitých štátoch.
  • 3:58 - 4:00
    Sľubujeme, že územie Powder River
  • 4:00 - 4:03
    bude odteraz pre všetkých belochov uzavreté.
  • 4:03 - 4:05
    Zmluva sa zdala byť dokonalým víťazstvom
  • 4:05 - 4:07
    Červeného Oblaka a Siouxov.
  • 4:07 - 4:10
    V skutočnosti je to jediná vojna v americkej histórii,
  • 4:10 - 4:13
    keď vláda vyjednala mier tak,
  • 4:13 - 4:16
    že uznala všetko, čo protivník požadoval.
  • 4:18 - 4:20
    1869:
  • 4:20 - 4:22
    Transkontinentálna železnica bola dokončená.
  • 4:22 - 4:25
    Popri iných veciach prevážala aj veľké množstvo lovcov,
  • 4:25 - 4:28
    ktorí začali vo veľkom zabíjať bizóny
  • 4:28 - 4:31
    a tak odstraňovali zdroj obživy, ošatenia a prístrešia Siouxov.
  • 4:31 - 4:33
    1871:
  • 4:33 - 4:35
    Zákon o prisvojení Indiánov
  • 4:35 - 4:38
    robí zo všetkých Indiánov chránencov federálnej vlády.
  • 4:38 - 4:41
    Armáda navyše vydala rozkazy,
  • 4:41 - 4:44
    ktoré zakazujú západným Indiánom opustiť rezervácie.
  • 4:44 - 4:46
    V tomto okamihu boli všetci západní Indiáni
  • 4:46 - 4:48
    vojenskými zajatcami.
  • 4:48 - 4:50
    Takisto sme v roku 1871
  • 4:50 - 4:52
    ukončili éru uzatvárania zmlúv.
  • 4:52 - 4:55
    Problém so zmluvami je ten, že umožňujú kmeňom existovať ako nezávislé národy,
  • 4:55 - 4:57
    ale to my nemôžeme dopustiť.
  • 4:57 - 4:59
    Mali sme plány.
  • 4:59 - 5:01
    1874:
  • 5:01 - 5:04
    Generál George Custer oznámil objav zlata na lakotskom území,
  • 5:04 - 5:06
    osobitne v pohorí Black Hills.
  • 5:06 - 5:08
    Správy o zlate spôsobujú masívny príliv bielych osadníkov
  • 5:08 - 5:10
    do národa Lakotov.
  • 5:10 - 5:12
    Custer odporúča Kongresu, aby našiel spôsob,
  • 5:12 - 5:14
    ako by bolo možné čo najskôr
  • 5:14 - 5:16
    ukončiť zmluvy s Lakotmi.
  • 5:16 - 5:19
    1875: Lakotská vojna začína
  • 5:19 - 5:22
    porušením zmluvy z Fort Laramie.
  • 5:22 - 5:24
    1876
  • 5:24 - 5:26
    26. júla
  • 5:26 - 5:28
    bola na svojej ceste zaútočiť na osadu Lakotov
  • 5:28 - 5:30
    rozdrvená Custerova 7. kavaléria
  • 5:30 - 5:32
    v bitke pri Little Big Horne.
  • 5:32 - 5:34
    1877:
  • 5:34 - 5:37
    Veľký lakotský bojovník a náčelník Splašnený Kôň
  • 5:37 - 5:39
    sa vzdal v pevnosti Fort Robinson.
  • 5:39 - 5:42
    Neskôr bol počas väzby zabitý.
  • 5:45 - 5:48
    Rok 1877 je tiež rokom, keď sme našli spôsob,
  • 5:48 - 5:50
    ako obísť zmluvy z Fort Laramie.
  • 5:50 - 5:53
    Siouxským náčelníkom a ich vedúcim mužom bola predstavená nová dohoda,
  • 5:53 - 5:56
    ktorá bola vedená kampaňou známou ako „predaj alebo hladuj".
  • 5:56 - 5:59
    Podpíš papier alebo tvoj kmeň nedostane potraviny.
  • 5:59 - 6:02
    Podpísalo ju len 10% dospelej mužskej populácie.
  • 6:02 - 6:04
    Zmluva z Fort Laramie vyžadovala,
  • 6:04 - 6:06
    aby pri prevedení pôdy na iných majiteľov
  • 6:06 - 6:08
    podpisom súhlasili najmenej 3/4 kmeňa.
  • 6:08 - 6:10
    Tento paragraf bol očividne ignorovaný.
  • 6:10 - 6:13
    1887: Dawesov zákon.
  • 6:13 - 6:16
    Spoločné vlastníctvo pozemkov v rezervácii končí.
  • 6:16 - 6:19
    Rezervácie sa rozkúskovali do 160-akrových častí.
  • 6:19 - 6:21
    Tie sa rozdelili jednotlivým Indiánom
  • 6:21 - 6:23
    a nadbytočné pozemky zmenili vlastníka.
  • 6:23 - 6:26
    Kmene stratili milióny akrov pôdy.
  • 6:26 - 6:28
    Americký sen o vlastníctve zeme jednotlivcami
  • 6:28 - 6:30
    sa ukázal byť veľmi rafinovaným spôsobom,
  • 6:30 - 6:33
    ako rozdeľovať rezerváciu až pokým nič neostalo.
  • 6:33 - 6:35
    Tento krok zničil rezervácie
  • 6:35 - 6:38
    a umožnil ich neskôr s každou odchádzajúcou generáciou
  • 6:38 - 6:41
    ďalej ľahšie rozdeľovať a predávať.
  • 6:41 - 6:43
    Väčšina nadbytočných pozemkov
  • 6:43 - 6:45
    a väčšina parciel vnútri hraníc rezervácie
  • 6:45 - 6:48
    je teraz v rukách bielych rančerov.
  • 6:48 - 6:51
    To najlepšie ide opäť wasichuom.
  • 6:52 - 6:54
    1890, dátum, o ktorom si myslím,
  • 6:54 - 6:57
    že je v tejto prezentácii najdôležitejší.
  • 6:57 - 6:59
    Toto je rok masakry pri Wounded Knee.
  • 6:59 - 7:01
    29. decembra
  • 7:01 - 7:04
    obkľúčili vojaci USA siouxský tábor pri potoku Wounded Knee
  • 7:04 - 7:06
    a zmasakrovali náčelníka Veľkú Nohu
  • 7:06 - 7:08
    a 300 vojenských zajatcov.
  • 7:08 - 7:10
    Použili pri tom novú rýchlopaľnú zbraň,
  • 7:10 - 7:12
    ktorá vystreľovala výbušné projektily
  • 7:12 - 7:14
    a volala sa Hotchkissove delo.
  • 7:14 - 7:16
    Za túto tzv. bitku
  • 7:16 - 7:19
    bolo 7. kavalérii udelených
  • 7:19 - 7:22
    20 Kongesových medajlí cti.
  • 7:22 - 7:24
    Do dnešného dňa
  • 7:24 - 7:27
    je to najviac Medajlí cti,
  • 7:27 - 7:30
    ktoré boli kedy udelené za jedinú bitku.
  • 7:30 - 7:32
    Viac Medajlí cti sa udelilo
  • 7:32 - 7:34
    za nevyberavé zmasakrovanie žien a detí
  • 7:34 - 7:36
    ako za hociktorú bitku v 1. svetovej vojne,
  • 7:36 - 7:38
    2. svetovej vojne,
  • 7:38 - 7:40
    Kórei, Vietname,
  • 7:40 - 7:43
    Iraku alebo Afganistane.
  • 7:44 - 7:46
    Masaker pri Wounded Knee
  • 7:46 - 7:49
    sa považuje za koniec Indiánskych vojen.
  • 7:49 - 7:51
    Vždy, keď navštívim miesto
  • 7:51 - 7:53
    masového hrobu vo Wouned Knee,
  • 7:53 - 7:55
    nepozerám sa naň len ako na hrob
  • 7:55 - 7:57
    Lakotov alebo Siouxov,
  • 7:57 - 8:00
    ale ako na hrob všetkých pôvodných obyvateľov.
  • 8:03 - 8:05
    Svätý muž Čierny Los povedal:
  • 8:05 - 8:07
    „Vtedy som nevedel,
  • 8:07 - 8:09
    ako veľa sa toho skončilo.
  • 8:09 - 8:11
    Keď sa teraz pozriem späť
  • 8:11 - 8:13
    z tohto vysokého kopca svojej staroby,
  • 8:13 - 8:15
    stále vidím povraždené ženy a deti,
  • 8:15 - 8:17
    ktoré ležia na hromadách a roztrúsené
  • 8:17 - 8:20
    pozdĺž krivej rokliny tak jasne,
  • 8:23 - 8:25
    ako keď som ich videl
  • 8:25 - 8:28
    ešte mladými očami.
  • 8:31 - 8:34
    Vidím, že v tom krvavom bahne vtedy zahynulo
  • 8:35 - 8:38
    a v snehovej búrke bolo pochované niečo iné.
  • 8:39 - 8:42
    Zomrel tam sen ľudí
  • 8:42 - 8:45
    a bol to nádherný sen."
  • 8:46 - 8:48
    Touto udalosťou začína
  • 8:48 - 8:51
    nová éra v histórii pôvodných Američanov.
  • 8:52 - 8:54
    Všetko sa dá merať podľa obdobia
  • 8:54 - 8:57
    spred masakry pri Wounded Knee a po nej,
  • 8:57 - 8:59
    pretože v tejto chvíli
  • 8:59 - 9:02
    a s prstami na spúšti Hotchkissových diel
  • 9:02 - 9:06
    vláda USA otvorene deklarovala svoj postoj k právam pôvodných obyvateľov.
  • 9:06 - 9:08
    Boli unavení zo zmlúv.
  • 9:08 - 9:10
    Boli unavení z posvätných kopcov.
  • 9:10 - 9:13
    Boli unavení z tých, čo tancovali tanec duchov
  • 9:13 - 9:16
    a boli unavení zo všetkých siouxských ťažkostí.
  • 9:16 - 9:19
    Priniesli si teda svoje kanóny.
  • 9:20 - 9:23
    „Teraz chceš byť Indián",
  • 9:23 - 9:25
    hovorili s prstom na spúšti.
  • 9:30 - 9:32
    1900:
  • 9:32 - 9:35
    Indiánska populácia USA dosiahla najnižší stav,
  • 9:36 - 9:38
    menej ako 250 000 ľudí,
  • 9:38 - 9:40
    v porovnaní s odhadovanými 8 miliónmi
  • 9:40 - 9:42
    v roku 1492.
  • 9:44 - 9:46
    Presuňme sa v čase rýchlo dopredu.
  • 9:46 - 9:48
    1980:
  • 9:48 - 9:50
    O najdlhšie prebiehajúcom súdnom prípade v histórii USA,
  • 9:50 - 9:53
    Národ Siouxov proti Spojeným štátom americkým,
  • 9:53 - 9:56
    sa rozhodovalo na Najvyššom súde USA.
  • 9:57 - 10:00
    Súd stanovil, že keď boli Siouxovia presídlení do rezervácií
  • 10:00 - 10:03
    a 7 miliónov akrov ich pôdy
  • 10:03 - 10:06
    sa otvorilo zlatokopom a farmárom,
  • 10:06 - 10:08
    boli porušené zmluvné podmienky
  • 10:08 - 10:10
    druhej zmluvy z Fort Laramie.
  • 10:10 - 10:12
    Súd vyhlásil,
  • 10:12 - 10:14
    že pohorie Black Hills bolo protiprávne odňaté
  • 10:14 - 10:16
    a národu Siouxov by mala byť vyplatená
  • 10:16 - 10:18
    počiatočná cenová ponuka spolu s úrokmi.
  • 10:18 - 10:20
    Za pohorie Black Hills navrhol súd platbu
  • 10:20 - 10:23
    vo výške len 106 miliónov dolárov,
  • 10:23 - 10:25
    ktorá mala byť vyplatená národu Siouxov.
  • 10:25 - 10:28
    Siouxovia peniaze odmietli s jednotným volaním:
  • 10:28 - 10:31
    „Pohorie Black Hills nie je na predaj."
  • 10:31 - 10:33
    2010:
  • 10:33 - 10:36
    Súčasná štatistika o populácii pôvodných obyvateľov,
  • 10:36 - 10:39
    viac ako storočie po masakre pri Wounded Knee,
  • 10:39 - 10:41
    odhaľuje dedičstvo kolonizácie,
  • 10:41 - 10:43
    nútenej migrácie
  • 10:43 - 10:45
    a porušovania zmlúv.
  • 10:45 - 10:48
    V Indiánskej rezervácii Pine Ridge sa nezamestnanosť pohybuje
  • 10:48 - 10:51
    v rozmedzí 85 a 90 percent.
  • 10:51 - 10:54
    Úrad pre bývanie nie je schopný postaviť nové budovy
  • 10:54 - 10:56
    a tie existujúce sa rozpadávajú.
  • 10:56 - 10:58
    Mnohí ľudia sú bezdomovci a tí,
  • 10:58 - 11:00
    ktorí domov majú, sú natesnaní v rozkladajúcich sa budovách,
  • 11:00 - 11:02
    kde žije aj päť rodín.
  • 11:02 - 11:04
    39% domácností v Pine Ridge
  • 11:04 - 11:06
    nemá elektrinu.
  • 11:06 - 11:09
    Minimálne 60% domácností v rezervácii
  • 11:09 - 11:11
    je zamorených plesňovou hubou, klasovkou tmavou.
  • 11:11 - 11:13
    Viac ako 90% obyvateľov
  • 11:13 - 11:16
    žije pod federálnou hranicou chudoby.
  • 11:16 - 11:19
    Výskyt tuberkulózy v Pine Ridge
  • 11:19 - 11:22
    je približne osemkrát vyšší ako národný priemer USA.
  • 11:22 - 11:24
    Dojčenská úmrtnosť
  • 11:24 - 11:26
    je najvyššia na tomto kontinente
  • 11:26 - 11:29
    a je približne trikrát vyššia ako národný priemer USA.
  • 11:29 - 11:31
    Rakovina krčka maternice sa vyskytuje päťkrát častejšie,
  • 11:31 - 11:33
    ako je národný priemer USA.
  • 11:33 - 11:36
    Počet študentov, ktorí nedokončili školské štúdium, sa približuje až k hranici 70%.
  • 11:36 - 11:38
    Fluktuácia učiteľov
  • 11:38 - 11:41
    je osemkrát vyššia ako národný priemer USA.
  • 11:41 - 11:44
    Svojich vnukov a vnučky často vychovávajú starí rodičia,
  • 11:44 - 11:47
    pretože rodičia ich nemôžu vychovávať kvôli alkoholizmu,
  • 11:47 - 11:49
    domácemu násiliu
  • 11:49 - 11:51
    a celkovej apatii.
  • 11:52 - 11:55
    50% obyvateľov vo veku nad 40 rokov
  • 11:55 - 11:57
    trpí cukrovkou.
  • 11:57 - 11:59
    Priemerná dĺžka života mužov
  • 11:59 - 12:01
    je medzi 46
  • 12:01 - 12:04
    a 48 rokmi
  • 12:04 - 12:06
    a je približne rovnaká
  • 12:06 - 12:09
    ako v Afganistane a Somálsku.
  • 12:10 - 12:13
    Posledná kapitola každej úspešnej genocídy
  • 12:13 - 12:15
    je tá, kde utláčateľ
  • 12:15 - 12:18
    môže dať ruky preč a povedať:
  • 12:18 - 12:21
    „Bože, čo si to tí ľudia robia?
  • 12:21 - 12:23
    Zabíjajú sa navzájom.
  • 12:23 - 12:25
    Zabíjajú samých seba,
  • 12:25 - 12:28
    zatiaľ čo my sa na nich pozeráme, ako umierajú."
  • 12:28 - 12:31
    Takto sme sa dostali k vlastníctvu týchto Spojených štátov amerických.
  • 12:31 - 12:33
    Toto je dedičstvo
  • 12:33 - 12:35
    jasného osudu.
  • 12:35 - 12:37
    Zajatci sa do zajateckých táborov
  • 12:37 - 12:39
    stále rodia aj dlho
  • 12:39 - 12:42
    po odchode stráží.
  • 12:44 - 12:46
    Toto sú kosti, ktoré tu zostali potom,
  • 12:46 - 12:49
    ako bolo vzaté to najlepšie mäso.
  • 12:51 - 12:53
    Pred dlhou dobou
  • 12:53 - 12:55
    sa dal do pohybu sled udalostí
  • 12:55 - 12:58
    a spravili tak ľudia, ktorí vyzerajú ako ja, wasichuovia,
  • 12:58 - 13:00
    dychtiví zobrať si pôdu, vodu
  • 13:00 - 13:03
    a zlato v horách.
  • 13:03 - 13:05
    Tieto udalosti viedli k dominovému efektu,
  • 13:05 - 13:07
    ktorý musí skončiť.
  • 13:07 - 13:11
    Môžeme sa ako dominantná spoločnosť cítiť veľmi vzdialení
  • 13:12 - 13:15
    od masakry v roku 1890
  • 13:15 - 13:18
    alebo radu porušených zmlúv spred 150 rokov,
  • 13:19 - 13:21
    ale aj tak sa vás musím spýtať,
  • 13:21 - 13:24
    ako by ste sa mali cítiť pri pohľade na dnešné štatistiky?
  • 13:25 - 13:27
    Čo spája
  • 13:27 - 13:29
    tieto obrazy utrpenia
  • 13:29 - 13:31
    a históriu, o ktorej som vám teraz rozprával?
  • 13:31 - 13:33
    Koľko z tejto histórie
  • 13:33 - 13:35
    vôbec potrebujete mať?
  • 13:35 - 13:38
    Je to dnes jedna z oblastí, kde pociťujete zodpovednosť?
  • 13:39 - 13:42
    Povedali mi, že musí existovať niečo, čo môžme spraviť.
  • 13:42 - 13:45
    Musí existovať volanie urobiť niečo,
  • 13:45 - 13:48
    pretože dlho stojím na okraji,
  • 13:48 - 13:50
    spokojný s tým, že som svedkom
  • 13:50 - 13:53
    a len fotografujem,
  • 13:53 - 13:56
    lebo riešenie sa zdá byť tak veľmi vzdialené v minulosti,
  • 13:56 - 13:58
    že potrebujem prinajmenšom stroj času,
  • 13:58 - 14:00
    aby som sa k tomuto riešeniu dostal.
  • 14:00 - 14:02
    Utrpenie pôvodných obyvateľov
  • 14:02 - 14:05
    sa nedá vyriešiť jednoducho.
  • 14:06 - 14:08
    Nie je to niečo, s čím sa všetci vlečú podobne,
  • 14:08 - 14:10
    ako sa vlečú s pomocou pre Haiti,
  • 14:10 - 14:13
    s ukončením AIDS alebo s bojom proti hladomoru.
  • 14:13 - 14:15
    Riešenie, ako sa to nazýva,
  • 14:15 - 14:18
    môže byť pre dominantnú spoločnosť omnoho zložitejšie
  • 14:18 - 14:20
    ako napríklad šek na 50 dolárov
  • 14:20 - 14:22
    alebo cirkevný výlet,
  • 14:22 - 14:24
    keď sa namaľujú niektoré domy, ktoré sú pokryté graffitmi,
  • 14:24 - 14:26
    alebo rodina z predmestia,
  • 14:26 - 14:29
    ktorá daruje škatuľu oblečenia, ktoré už viac nepotrebuje.
  • 14:29 - 14:31
    Kde sa teda nachádzame?
  • 14:31 - 14:34
    Krčíme v tme ramenami?
  • 14:34 - 14:36
    Spojené štáty
  • 14:36 - 14:38
    každý deň pokračujú
  • 14:38 - 14:40
    v porušovaní podmienok zmlúv
  • 14:40 - 14:42
    z rokov 1851 a 1868,
  • 14:42 - 14:45
    ktoré boli uzavreté s Lakotmi vo Fort Laramie.
  • 14:45 - 14:47
    Volanie niečo urobiť, ktoré dnes ponúkam,
  • 14:47 - 14:50
    moje prianie pre TED, je takéto:
  • 14:51 - 14:53
    Dodržiavajte zmluvy.
  • 14:53 - 14:55
    Vráťte naspäť pohorie Black Hills.
  • 14:55 - 14:58
    Nemusí vás zaujímať, čo s ním spravia.
  • 15:00 - 15:06
    (Potlesk)
Title:
Aaron Huey: Americkí domorodí vojnoví zajatci
Speaker:
Aaron Huey
Description:

Snaha Aarona Hueyho fotografovať chudobu v Amerike ho zaviedla do Indiánskej rezervácie Pine Ridge, kde ho strašné a prevažne ignorované útrapy domorodých Lakotov prinútili zamerať svoju pozornosť inde. Po piatich rokoch práce sa jeho fotografie v tejto odvážnej a smelej prednáške na TEDxDU prepletajú so šokujúcou historickou lekciou.

more » « less
Video Language:
English
Team:
TED
Project:
TEDTalks
Duration:
15:07
Ján Janis added a translation

Slovak subtitles

Revisions