Ste darca alebo príjemca?

V každom pracovnom kolektíve sú tri typy ľudí: darcovia, príjemcovia a vyrovnávatelia. Organizačný psychológ Adam Grant rozoberá tieto typy osobností a ponúka jednoduché stratégie, ako podporiť kultúru štedrosti a nedovoliť sebeckejším zamestnancom, aby brali viac, ako je ich podiel.

Skúste sa na chvíľu obzrieť okolo seba

a nájdite najviac paranoidnú osobu.

(smiech)

A ukážte na ňu prstom.

(smiech)

OK, nerobte to naozaj.

(smiech)

Ako organizačný psychológ

trávim veľa času na pracoviskách

a vidím paranoju všade.

Paranoja je spôsobená ľuďmi,
ktorých nazývam „príjemca“.

Príjemcovia vnímajú interakcie sebecky.

Premýšľajú „čo pre mňa môžeš urobiť?“

Opakom je „darca“.

To je niekto, kto vstupuje
do väčšiny interakcií s otázkou

„Čo môžem JA urobiť pre teba?“

Skúste sa zamyslieť nad vaším štýlom.

Všetci máme chvíle dávania a prijímania.

Váš štýl je
ako väčšinou pristupujete k ľuďom.

Váš štandard.

Mám krátky test, ktorým zistíte

či ste skôr darca, alebo príjemca.

Môžete ho spraviť hneď teraz.

[Test narcizmu]

[Krok 1: Zamyslite sa nad sebou]

(smiech)

[Krok 2: Ak ste sa dostali
po Krok 2, nie ste Narcis]

(smiech)

Toto je jediná vec, ktorú dnes poviem,
ktorá nie je podložená faktami,

ale som presvedčený,
že čím dlhšie vám trvalo zasmiať sa,

tým je pravdepodobnejšie,
že ste „príjemca“.

(smiech)

Jasné, nie všetci príjemcovia
sú narcistickí.

Niektorí sú len darcovia,
ktorí sa popálili priveľa krát.

Ďalší druh príjemcu,
o ktorom dnes nebudeme hovoriť,

a to je psychopat.

(smiech)

Bol som zvedavý,
aké bežné sú tieto extrémy,

A tak som sa opýtal 30 000 ľudí
v rôznych odvetviach

a rôznych kultúrach.

Zistil som,
že väčšina ľudí je presne v strede

medzi dávaním a braním.

Volia tretí štýl, „vyrovnávanie“.

Ak ste „vyrovnávateľ“, snažíte sa
o rovnováhu medzi dávaním a braním:

quid pro quo – urobím niečo pre teba,
ak urobíš niečo pre mňa.

Zdá sa to ako bezpečný spôsob,
ako žiť.

Ale je to najefektívnejší
a najproduktívnejší spôsob?

Odpoveď na túto otázku je rozhodne...

možno.

(smiech)

Študoval som desiatky organizácií,

tisíce ľudí.

Nechal som inžinierov
merať svoju produktivitu.

(smiech)

Sledoval som známky študentov medicíny

a predaj obchodníkov.

(smiech)

A, prekvapivo,

najhoršie výsledky v každom obore
mali „darcovia“.

Inžinieri, ktorí spravili najmenej práce,

boli tí, ktorí pomáhali viac
než im bolo vrátené.

Boli tak zamestnaní prácou ostatných ľudí,

že im neostal čas a energia
dokončiť ich vlastnú prácu.

Najhoršie známky na lekárskej fakulte
mali študenti,

ktorí najviac súhlasia s tvrdeniami ako

„Zbožňujem pomáhať ostatným“.

Takže doktor,
na ktorého sa chcete spoľahnúť,

je ten, ktorý išiel na školu
bez úmyslu niekomu pomôcť.

(smiech)

A v predaji tiež, najnižšie zárobky boli

u najštedrejších obchodníkov.

Oslovil som jedného z predajcov, ktorý mal

veľmi vysoké skóre darcu,

a opýtal som sa:
„Prečo si nahovno obchodník?“

Nie týmito slovami, ale –

(smiech)

„Čo je cena štedrosti pri predaji?“

Povedal:
„Mne tak záleží na mojich zákazníkoch,

že by som im nikdy nepredal
naše mizerné produkty.“

(smiech)

Len zo zvedavosti,

koľkí z vás sú skôr „darcovia“
než „prijímatelia“ či „vyrovnávatelia“?

Zdvihnite ruky.

OK, bolo by to viac,
keby sme nespomenuli tieto fakty.

Ale je tu háčik,

lebo darcovia sa často obetujú,

ale zlepšia tak organizáciu.

Je veľké množstvo dôkazov –

veľa, veľa štúdií sledujúcich frekvenciu
„darcovského správania“

v tíme, či organizácii –

a čím viac ľudia pomáhajú
a zdieľajú vedomosti

a poskytujú mentoring,

tým viac sa organizáciám darí
v každej merateľnej oblasti:

vyššie zisky, spokojnosť zákazníkov,
udržanie zamestnancov,

dokonca nižšie prevádzkové náklady.

Takže darcovia trávia veľa času
pomáhaním ostatným

a zlepšovaním tímu

a bohužiaľ tým trpia.

Chcem hovoriť o tom, ako sa dá

vybudovať kultúru,
kde darcovia môžu uspieť.

Premýšľal som – ak darcovia
majú najhoršie výsledky,

kto má najlepšie?

Dobrá správa je: Nie sú to prijímatelia.

Prijímatelia zvyknú ísť rýchlo hore,
ale väčšinou aj rýchlo padnú.

A padnú rukami vyrovnávateľov.

Ak ste tento typ,
veríte v „oko za oko“ – spravodlivosť.

A keď stretnete prijímateľa,

cítite, že je vaša povinnosť

kruto potrestať takúto osobu.

(smiech)

A tak sa im dostane spravodlivosti.

A väčšina ľudí sú vyrovnávatelia.

Čo znamená, že ak ste príjemca,

jedného dňa vás to zrejme dostane.

Všetko sa nám raz vráti.

Takže logický záver je:

najlepšie výsledky
musia mať vyrovnávatelia.

Ale nie sú.

V každej práci, každej organizácii,
ktorú som študoval,

najlepšie výsledky patria znova darcom.

Pozrite sa na dáta, ktoré som zozbieral
na stovkách obchodníkov,

sledujúc ich predaj.

Vidíte, že darci sú v oboch extrémoch.

Je to väčšina ľudí
s najhoršími výsledkami,

ale aj najlepšími.

To isté platí pre produktivitu inžinierov

a známky študentov medicíny.

Darcov vidíme na vrchu a na spodku

každého ukazovateľa úspechu.

Takže vyvstáva otázka:

Ako vytvoriť svet,
kde môže viac darcov vyniknúť?

Ako to spraviť, nielen vo firmách,

ale aj neziskovkách, školách...

aj vládach.

Ste pripravení?

(súhlas)

Aj tak by som vám to povedal,
ale oceňujem ten entuziazmus.

(smiech)

Prvá vec, ozaj dôležitá,

je rozoznať, že darcovia
sú vaši najdôležitejší ľudia,

ale ak si nedajú pozor, vyčerpajú sa.

Takže musíte ochrániť darcov medzi vami.

V tomto som sa inšpiroval
najlepším prostredníkom Fortune.

Ten chlap, nie tá mačka.

(smiech)

Volá sa Adam Rifkin.

Veľmi úspešný sériový podnikateľ,

ktorý trávi veľa času pomáhaním ostatným.

A jeho tajná zbraň je 5-minútová pomoc.

Adam povedal: „Nemusíš byť
Matka Tereza či Gándhí,

aby si bol darcom.

Treba len nájsť drobnosti,
ktoré pridajú veľa hodnoty

iným ľuďom.“

Niekedy stačí len predstaviť

dvoch ľudí, ktorí by sa mali poznať.

Podeliť sa s nejakou znalosťou,
alebo niečo ohodnotiť.

Možno si stačí povedať

„Dobre,

skúsim nájsť niekoho,

koho práca nebola ocenená.“

A týchto 5 minút je dôležitých na to, aby

darcovia mali limity a ochránili sa.

Druhá dôležitá vec:

Ak chcete mať kultúru,
kde darcovia uspejú,

potrebujete kultúru,
kde ľudia vyhľadávajú pomoc,

kde ľudia veľa žiadajú.

Pre niektorých z vás toto bude povedomé

[Takže vo všetkých vašich vzťahoch
vždy dávate viac?]

(smiech)

Čo vidíte na úspešných darcoch,

je, že chápu, že je OK aj prijímať.

Ak vedieme organizáciu,
môžeme to zjednodušiť.

Môžeme uľahčiť ľuďom žiadanie o pomoc.

Študovali sme nemocnice.

Na niektorých poschodiach
sestričky často vyhľadávali pomoc

a na iných poschodiach len málo.

Najzaujímavejším faktorom,
ktorý nás oslovil na poschodiach,

kde bolo pomáhanie si bežné,

bolo, že tam bola iba jedna sestrička,
ktorej jedinou úlohou bolo

pomáhať ostatným sestričkám na oddelení.

Keď je dostupná táto rola,

sestričky vidia „Nie je to trápne,
nie je to hanba žiadať o pomoc –

je to podporované.“

Vyhľadávanie pomoci nie je dôležité
len na ochranu úspechu

a dobro darcov.

Povzbudzuje to aj ostatných,
aby sa stali darcami,

lebo dáta hovoria,

že medzi 75 a 90 % všetkého
dávania v organizácii

začína žiadosťou.

Ale veľa ľudí nežiada.

Nechcú vyzerať nekompetentne,

nevedia, kam sa obrátiť,
nechcú nikoho obťažovať.

Ale keď nikto nežiada pomoc,

v organizácii je kopa
frustrovaných darcov,

ktorí by radi prišli a pomohli,

keby len vedeli, komu a ako.

Ale myslím, že najdôležitejšie,

ak chcete budovať kultúru
úspešných darcov,

je zamyslieť sa, koho vezmete do tímu.

Súdil som, že ak chcete
kultúru produktívnej štedrosti,

máte zamestnať kopu darcov.

Ale bol som prekvapený,
že to nie je pravda –

že negatívny dopad príjemcov na kultúru

je obvykle dvoj až trojnásobok
pozitívneho dopadu darcu.

Predstavte si to tak:

jedno zlé jablko pokazí sud,

ale jedno dobré vajce proste nie je tucet.

Neviem, čo to znamená –

(smiech)

No dúfam, že vy áno.

Nie – vezmite do tímu jedného príjemcu

a uvidíte, že darci prestanú pomáhať.

Povedia si: „Som obklopený
hadmi a žralokmi.

Prečo by som mal prispievať?“

Ale keď pridáte jedného darcu do tímu,

nenastane výbuch štedrosti.

Skôr si ľudia povedia,

„Super!
Tento človek za nás všetko spraví.“

Takže, efektívne prijímanie
a budovanie tímu

nie je o prijímaní darcov,

je o odstraňovaní príjemcov.

Ak toto viete,

tak vám ostanú darci a vyrovnávatelia.

Darci budú štedrí,

pretože sa nemusia obávať dôsledkov.

A krása vyrovnávateľov je,
že nasledujú trend.

Takže ako chytiť príjemcu čím skôr?

Sme skutočne dosť zlí v odhadovaní,
kto je príjemca,

obzvlášť na prvý pohľad.

Je určitá zavádzajúca ľudská vlastnosť.

Volá sa prívetivosť,

jedna z hlavných dimenzií osobností.

Prívetiví ľudia sú milí a priateľskí,
sú zdvorilí.

Veľa ich nájdete v Kanade –

(smiech)

Kde bola aj národná súťaž

vymyslieť nový slogan Kanady
a doplniť prirovnanie

„kanadský ako...“

Myslel som, že víťazný slogan bude

„kanadský ako javorový sirup“
alebo „...hokej“.

Ale nie, Kanaďania hlasovali
za národný slogan

– nerobím si srandu –

„Taký kanadský ako je možné
vzhľadom na okolnosti.“

(smiech)

Tí z vás, ktorí ste riadne prívetiví,

alebo možno trochu Kanaďania,

vy to hneď chápete.

Ako môžem povedať,
že som to alebo ono,

keď sa sústavne prispôsobujem
a snažím sa zavďačiť iným?

Protivní ľudia to robia menej.

Sú viac kritickí, skeptickí, nároční

a je pravdepodobnejšie, že skončia
na právnickej škole.

(smiech)

To nie je vtip, to je empirický fakt.

(smiech)

Takže som predpokladal,
že prívetiví ľudia sú darci

a neprívetiví príjemcovia.

Ale keď som zozbieral dáta,

ohromilo ma, že medzi týmito vlastnosťami
nie je korelácia.

Ukázalo sa, že prívetivosť

je povrchová vrstva.

Aké príjemné je s tebou hovoriť?

Zatiaľ čo dávanie a branie
sú vnútorné motívy:

Čo sú tvoje hodnoty?
Tvoje úmysly voči ostatným?

Ak chcete ľudí správne ohodnotiť,

musíte sa dostať do bodu,
na ktorý čakajú všetci konzultanti,

a nakresliť si tabuľku 2x2.

(smiech)

Prívetivých darcov hneď vidno:

so všetkým súhlasia.

Neprívetivých prijímateľov
rozoznáme tiež rýchlo,

aj keď ich nazveme trochu inak.

(smiech)

Zabúdame na druhé dve kombinácie.

Vo vašej firme sú neprívetiví darci.

Ľudia, ktorí sú navonok nevrlí a tvrdí,

ale záleží im na blahu všetkých.

Ako hovoria inžinieri,

„O, neprívetiví darcovia –

zlé užívateľské rozhranie,
ale výborný operačný systém.“

(smiech)

Ak vám to pomôže.

(smiech)

Neprívetiví darci sú najviac podcenení,

lebo oni dajú tú dôležitú spätnú väzbu,

ktorú nikto nechce počuť, ale je potrebná.

Musíme si ich oveľa viac vážiť

a neodpísať ich predčasne:

„Eh, aký drsný,

určite sebecký príjemca.“

Druhá kombinácia, na ktorú zabúdame,
je smrteľná –

prívetivý príjemca, alebo podvodník.

Táto osoba je k tebe milá,

a potom ťa podrazí.

(smiech)

Pri pohovoroch ich najradšej chytám

na otázku,

„Vieš mi vymenovať 4 ľudí,

ktorých kariére si značne prospel?“

Príjemcovia vymenujú 4 ľudí,

ktorí sú vyššie postavení,

lebo príjemcovia sú dobrí
v líškaní sa a skopávaní.

Darcovia skôr vymenujú
nižšie postavených ľudí,

ktorí nemajú toľko moci,

ktorí im nepomôžu.

Povedzme si úprimne –
o charaktere človeka povie veľa,

ako sa správa napríklad k čašníkovi

alebo taxikárovi.

Ak toto všetko spravíme,

ak odstránime príjemcov z organizácií,

ak umožníme ľuďom pýtať si pomoc,

ak ochránime darcov pred vyhorením

a podporíme ich v snaživosti
o ich vlastné ciele,

ako aj pomáhaniu ostatným,

môžeme zmeniť spôsob,
akým sa definuje úspech.

Namiesto boja o víťazstvo

ľudia pochopia, že ide o prínos.

Verím, že najzmysluplnejší spôsob úspechu

je pomôcť iným uspieť.

A ak môžeme túto vieru šíriť,

môžeme otočiť paranoju dolu hlavou.

Je pre to meno.

Volá sa „pronoja“.

Pronoja je vidina,

že ostatní ľudia sa snažia o tvoje dobro.

(smiech)

Že za tvojím chrbtom

o tebe hovoria úžasné veci.

Skvelá vec na kultúre darcov je,
že to nie je vidina.

Je to realita.

Chcem žiť v svete, kde darcovia víťazia,

a dúfam, že mi ho pomôžete vytvoriť.

Ďakujem.

(potlesk)