Patrici Kuhl: Geniálne jazykové schopnosti bábätiek

V rámci TEDxRainier sa Patricia Kuhl delí o úžasné zistenia o spôsobe, akým sa bábätká učia jeden jazyk za druhým -- počúvajú ľudí vo svojom okolí a "robia si štatistiku" o zvukoch, ktoré musia ovládať. Dômyselné laboratórne experimenty (a skeny mozgu) odhaľujú, ako 6-mesačné bábätká používajú sofistikovanú logiku, aby porozumeli svojmu okoliu.

Pozrite sa na toto bábätko.

Čo vás upúta, sú jej oči

a pokožka, ktorej by ste sa radi dotkli.

Dnes vám však poviem o niečom, čo nemôžete vidieť,

o tom, čo sa deje v jej malom mozgu.

Moderné prostriedky neurovied

nám ukazujú, že to, čo sa v ňom deje,

nie je nič iného než komplexná veda.

Naše zistenia

trochu objasnia to,

čo romantický spisovatelia a básnici

opisovali ako "nadpozemskú otvorenosť"

detských myslí.

Tu vidíme

matku v Indii,

ktorá používa jazyk Koro,

čo je novoobjavený jazyk.

Rozpráva sa so svojím dieťaťom.

Táto matka --

a 800 ďalších ľudí na svete, ktorý jazykom Koro hovoria --

vedia, že v záujme zachovanie tohoto jazyka,

ním musia hovoriť so svojimi deťmi.

A tu je tá zásadná záhada.

Prečo nie je možné zachovať jazyk tým,

že ním hovoria s vami a so mnou, s dospelými?

Má to čo do činenia s vaším mozgom.

Tu vidíme,

že jestvuje kritické obdobie pre naučenie sa jazyka.

Tento graf čítame tak, že sa pozrieme na svoj vek na vodorovnej osi.

(Smiech)

A na zvislej vidíte

schopnosť pre osvojenie si druhého jazyka.

Bábätká a deti sú géniovia,

pokým nedosiahnu vek 7 rokov,

potom táto schopnosť systematicky klesá.

Po puberte vypadneme mimo mapu.

Žiadni vedci nespochybňujú túto krivku,

ale laboratóriá na celom svete

sa pokúšajú zistiť, prečo to funguje takto.

V mojom laboratóriu sa sústreďujeme

na prvé kritické obdobie vo vývoji --

a to je obdobie, kedy sa bábätká

pokúšajú osvojiť si, ktoré zvuky sú používané v ich jazyku.

Myslíme si, že štúdiom osvojovania si zvukov,

získame model pre jazyk vo všeobecnosti,

a možno aj pre kritické obdobia, ktoré môžu v detstve existovať

pre sociálny, emocionálny

a kognitívny vývin.

Študujeme bábätká

pomocou techniky, ktorú používame na celom svete

a pomocou zvukov zo všetkých jazykov.

Dieťa sedí v lone svojho rodiča,

a cvičíme ich, aby otočili hlavou, keď sa zmení zvuk --

napríklad z "ah" na "ee".

Ak tak urobia vo vhodnom okamihu,

čierna skrinka sa rozsvieti

a panda zabubnuje.

6-mesační zbožňujú túto úlohu.

Čo sme zistili?

Bábätká na celom svete

sú, ako to rada nazývam,

svetoobčania;

sú schopné rozlišovať všetky zvuky všetkých jazykov,

bez ohľadu na krajinu, v ktorej testujeme a jazyk, ktorý používame.

A to je obdivuhodné, pretože vy ani ja to nedokážeme.

Sme kultúrne zviazaní poslucháči.

Rozlišujeme zvuky nášho vlastného jazyka,

ale nie zvuky cudzích jazykov.

Vyvstáva tak otázka,

kedy sa tí svetoobčania

stanú kultúrne zviazanými poslucháčmi, ako sme my?

Odpoveď je: pred svojimi prvými narodeninami.

Tu vidíte úlohu s otáčaním hlavy u detí

testovaných v Tokiu a v USA,

tu v Seattli,

keď počúvali "ra" a "la" --

zvuky dôležité v angličtine, ale nie v japončine.

Od šiesteho do ôsmeho mesiaca nie je medzi bábätkami rozdiel.

O dva mesiace neskôr sa stane niečo neuveriteľné.

Bábätká v USA sa podstatne zlepšujú,

bábätká v Japonsku sa podstatne zhoršujú,

ale obe skupiny bábätok

sa pripravujú na presne ten jazyk, ktorý sa budú učiť.

Otázkou teda je, čo sa deje

počas tohoto 2-mesačného kritického obdobia?

Je to obdobie vývoja zvukov,

ale čo sa deje tam hore?

Dejú sa dve veci.

Prvou je, že bábätká nás uprene počúvajú

a robia si štatistiku, kým nás počúvajú --

robia si štatistiku.

Vypočujte si dve matky hovoriace "mamštinou" --

univerzálnym jazykom, ktorý používame, keď hovoríme s deťmi --

najprv v angličtine, a potom v japončine.

(Video) anglická matka: Ooo, aké ty len máš roztomilé modré očičká --

také peknučké a roztomilé.

Japonská matka: [po japonsky]

Patricia Kuhl: V priebehu rozhovoru,

keď bábätká načúvajú,

si robia štatistiku

jazyka, ktorý počujú.

Tie rozdelenia rastú.

Zistili sme,

že bábätká sú citlivé k tejto štatistike

a štatistika japončiny a angličtiny je veľmi, veľmi rozdielna.

V angličtine sú časté R-ka a L-ka,

ako vidíme na rozdelení.

Rozdelenie japončiny je úplne odlišné,

vidíme skupinu prechodných zvukov,

známe ako japonské R.

Bábätká teda vstrebávajú

štatistiku jazyka

a mení to ich mozog;

mení ich to zo svetoobčanov

na kultúrne zviazaných poslucháčov, ako sme my.

My dospelí

už nevstrebávame tieto štatistiky.

Ovládajú nás obrazy v našej pamäti,

ktoré vznikli počas raného vývoja.

To, čo tu vidíme

mení naše modely o význame kritického obdobia.

Z matematického hľadiska tvrdíme,

že osvojovanie si jazykových prvkov sa môže spomaľovať,

keď sa rozdelenia stabilizujú.

Vyvstáva mnoho otázok o ľuďoch ovládajúcich 2 jazyky.

Títo ľudia musia mať v hlave štatistiku o oboch naraz

a prepínať medzi nimi, jednu po druhej,

v závislosti na tom, s kým hovoria.

Pýtali sme sa teda,

dokážu si bábätká robiť štatistiku o úplne novom jazyku?

Testovali sme to tak, že sme americké bábätká,

ktoré sa nikdy nestretli s iným jazykom,

nechali počúvať mandarínčinu počas kritického obdobia.

Vedeli sme, že keď sa jednojazyčné deti testovali

v Taipei a v Seattli v súvislosti so zvukmi z mandarínčiny,

výsledok bol rovnaký.

Nebol rozdiel medzi 6 a 8-mesačnými.

O dva mesiace sa stalo niečo neuveriteľné.

Taiwanské bábätká sa zlepšujú, ale americké nie.

Nechali sme počas tohoto obdobia americké bábätká

počúvať mandarínčinu.

Bolo to, ako keby ste mali mandarínskych príbuzných na návšteve,

ktorí prišli do vášho domu

a hovorili s bábätkami počas 12-tich sedení.

Takto to vyzeralo v laboratóriu.

(Video) Mandarínsky hovoriaca osoba: [mandarínčina]

PK: Čo sme to len spravili s ich malými mozgami?

(Smiech)

Museli sme mať kontrolnú skupinu,

aby sme sa uistili, že mandarínčinu nezlepšil

len samotný príchod do laboratória.

Prišla teda skupina detí a počúvali angličtinu.

Na grafe vidíme,

že angličtina nezlepšila ich mandarínčinu.

Ale pozrite sa, čo sa stalo s bábätkami,

ktoré počúvali mandarínčinu na 12-tich sedeniach.

Boli na tom tak dobre, ako deti na Taiwane,

ktoré ju počúvali 10 a pol mesiaca.

To ukázalo,

že bábätká si robia štatistiku z nového jazyka.

Čokoľvek im predložíte, urobia si z toho štatistiku.

Zaujímalo nás však,

akú úlohu zohráva samotný človek

v tomto procese.

Vytvorili sme ďalšiu skupinu bábätiek,

ktoré sa zúčastnili takisto 12-tich sedení,

ale použili sme televíziu,

a ďalšiu skupinu bábätiek, ktoré počúvali iba zvuk

a pozerali sa na medvedíka na obrazovke.

Čo sme urobili s ich mozgami?

Tu vidíte výsledky za použitia iba samotného zvuku --

nič sa nenaučili --

a za použitia videa --

nič sa nenaučili.

Bábätká potrebujú ľudskú bytosť,

aby si urobili štatistiku.

Sociálny cit mozgu kontroluje,

kedy si bábätká štatistiku robia.

Chceme sa dostať do mozgu,

aby sme videli, čo sa deje,

keď bábätká sedia pred televízorom,

v porovnaní s tým, keď sú s človekom.

Našťastie, máme nový prístroj,

magnetoencefalograf (MEG),

ktorý nám toto umožňuje.

Vypadá ako sušič na vlasy z Marsu.

Je však úplne bezpečný,

neinvazívny a tichý.

Čo sa týka priestorovej presnosti,

sme na milimeter presní

a na milisekundy presní.

Používame 306 SQUID-ov --

čo sú supervodivé

kvantovo interferenčné prístroje --

aby sme zachytili magnetické polia,

ktoré sa menia, keď premýšľame.

Sme prví na svete,

kto zaznamenáva

pomocou MEG prístroja

bábätká, počas učenia.

Toto je malá Emma.

Má šesť mesiacov.

Počúva rozličné jazyky pomocou

sluchátok, ktoré má v ušiach.

Vidíte, že sa môže pohybovať.

Sledujeme pohyby jej hlavy

pomocou senzorov v čiapke,

takže sa môže úplne voľne pohybovať.

Je to technický husársky kúsok.

Čo vidíme?

Vidíme mozog bábätka.

Keď dieťa počuje slovo vo svojom jazyku,

oblasti vnímajúce zvuk sa rozsvietia,

a následne oblasti okolo nich,

o ktorých si myslíme, že súvisia

s koordináciou rôznych oblastí mozgu

a kauzalitou,

jedna oblasť mozgu spôsobuje aktiváciu inej oblasti.

Začína sa

veľkolepý a zlatý vek

pochopenia vývinu mozgu u detí.

Budeme schopní vidieť mozog dieťaťa,

keď niečo pociťuje,

keď sa učí hovoriť a čítať,

keď rieši matematický problém,

keď mu napadne nejaká myšlienka.

A budeme schopní vyvinúť zákroky do mozgu detí,

ktoré majú ťažkosti s učením.

Presne ako opisovali básnici a spisovatelia,

myslím, že budeme schopní vidieť

tú podivuhodnú otvorenosť,

úplnú otvorenosť

detských myslí.

Skúmaním mozgu detí

odhalíme hlbokú pravdu o tom,

čo to znamená byť človekom,

a zároveň možno

budeme vedieť pomôcť udržať našu myseľ otvorenú pre učenie

počas celého nášho života.

Ďakujem.

(Potlesk)