Obezita + Hlad = 1 globálny potravinový problém

Spolutvorkyňa filantropických FEED vreciek, Ellen Gustafson, hovorí, že hlad a obezita sú dve strany tej istej mince. Na TEDxEast, spustí Projekt "30" -- spôsob, akým zmeniť farmárčenie a stravovanie v najbližších 30 rokoch, a akým vyriešiť globálne potravinové nepomery skryté za oboma epidémiami.

Ja som Ellen a som úplne posadnutá jedlom.

Ale nezačínala som ako posadnutá jedlom.

Začínala som posadnutá globálnou bezpečnostnou politikou,

pretože som žila v New Yorku počas udalosti z 9/11, a vtedy to bola veľmi vážna záležitosť.

A dostala som sa od globálnej bezpečnostnej politiky k potravinovej,

pretože som si uvedomila, že keď mám hlad, tak som naozaj naštvaná.

A predpokladám, že zvyšok sveta je tiež.

Obzvlášť ak ste hladný a Vaše deti sú hladné,

a deti Vášho suseda sú hladné a každý vo Vašom okolí má hlad,

tak ste pekne naštvaný.

A skutočne, div sa svetu, vyzerá to tak, že

tie oblasti sveta, ktoré trpia hladom,

sú tiež oblasti sveta, ktoré sú do istej miery riskantné.

Tak som prijala prácu v Svetovom potravinárskom programe OSN,

ako príležitosť pokúsiť sa vyriešiť tieto otázky bezpečnosti

skrz problémy potravinovej bezpečnosti.

A zatiaľ čo som tam bola, narazila som na to,

čo si myslím, že je jeden z ich najskvelejších programov.

Je nazvaný Školské stravovanie, a je to naozaj jednoduchý nápad,

ako sa viac menej dostať doprostred kruhu chudoby a hladu,

ktorý sa stále týka veľa ľudí po celom svete, a ukončiť ho.

Poskytovaním jedla deťom v škole zadarmo, tým ich dostaneme do školy,

kde sa im dostane vzdelania, čo je prvý krok z chudoby.

Ale tiež im to dá potrebné mikro a makro živiny,

aby sa skutočne vyvinuli ako psychicky, tak i fyzicky.

Zatiaľ čo som pracovala pre OSN, stretla som jedno dievča. Jej meno je Lauren Bush.

A mala taký naozaj úžasný nápad,

predávať tašku s názvom "Nakŕmte Batoh" --

čo je naozaj krásne ironické, pretože si ten "Nakŕmte batoh" môžete nasadiť.

Ale každý predaný batoh by poskytol

financie na školské jedlo pre jedno dieťa na jeden rok.

Je to tak jednoduché, a mysleli sme si, viete, okay,

stojí to medzi 20-timi až 50-timi dolármi

zabezpečiť stravovanie v škole na jeden rok.

Mohli sme predávať tieto tašky a získať kopec peňazí

a kopec povedomia pre Svetový potravinový program.

Ale samozrejme, to viete, v OSN sa niekedy veci hýbu pomaly,

a v podstate povedali, že nie.

A mysleli sme si, bože, je to taký dobrý nápad a nazbieralo by sa tým toľko peňazí.

Tak sme si povedali, kašľať na to, založíme si vlastnú spoločnosti, čo sme aj spravili pred troma rokmi.

Takže to bol taký môj prvý sen, založiť túto spoločnosť s názvom FEED.

A tu je screenshot z našej webovej stránky.

Urobili sme tento batoh pre Haiti, a uviedli sme ho na trh len mesiac po zemetrasení,

aby sme zabezpečili školské stravovanie deťom na Haiti.

Takže FEED si vedie skvelo. Zatiaľ sme poskytli 55 miliónov jedál

deťom po celom svete

predaním 555.000 tašiek, spústa tašiek, veľa tašiek.

Celú tú dobu ste -- keď myslíte na hlad,

je ťažké na to myslieť, pretože na to, čo my myslíme je jedenie.

Myslím na jedenie často, a to naozaj rada.

A vec, ktorá je trochu divná na svetovom hlade

a hovorení o medzinárodných otázkach

je to, že väčšina ľudí tak nejako chcú vedieť, čo robíte v Amerike.

Čo robíte pre Americké deti?

V Amerike je nepochybne tiež hlad,

u 49 miliónov ľudí a takmer u 16,7 miliónov detí.

Myslím, že je to celkom prekvapivé pre našu vlastnú krajinu.

Hlad znamená určite niečo trochu iného v Amerike ako v medzinárodnom kontexte,

ale je dosť dôležité vyriešiť otázku hladu vo vlastnej krajine.

Ale samozrejme väčším problémom, o ktorom všetci vieme,

je obezita, a je dramatický.

Ďalšia vec, ktorá je dramatická je, že oboje hlad i obezita

skutočne vzrástli za posledných 30 rokov.

Bohužiaľ, obezita nie je len americkým problémom.

Šíri sa skutočne po celom svete

a predovšetkým prostredníctvom nášho druhu potravinového systému, ktorý vyvážame do sveta.

Čísla sú dosť šialené.

Je tu miliarda ľudí obéznych alebo s nadváhou,

a miliarda ľudí, ktorá hladuje.

Takto sa zdajú byť dvoma samostatnými problémami,

ale ja som o tom akosi začala premýšľať, viete,

čo je obezita a hlad. O čom sú tieto dve veci?

Nuž, oboje sú o jedle.

A keď uvažujete o jedle,

tak to spoločné u potravín v oboch prípadoch

je potenciálne problematické poľnohospodárstvo.

A poľnohospodárstvo je miesto odkiaľ jedlo pochádza.

Nuž, poľnohospodárstvo v Amerike je veľmi zaujímavé.

Je veľmi konsolidované.

A potraviny, ktoré sú vypestované vedú k strave, ktorú jeme.

Samozrejme, potraviny, ktoré sú pestované, viac či menej, sú kukurica, sója a pšenica.

A ako vidíte, tri-štvrte potravín, ktoré z väčšej časti jeme,

sú spracované potraviny a rýchle občerstvenie.

Bohužiaľ, v našom poľnohospodárskom systéme,

sme neodviedli dobrú prácu v posledných troch desaťročiach

pri vývoze týchto výrobných postupov do celého sveta.

Takže africké poľnohospodárstvo, čo je miestom väčšiny hladu vo svete,

skutočne strmo pokleslo

tak ako hlad vzrástol.

Takže akosi nevytvárame spojenie

spoločne s vývozom dobrého poľnohospodárskeho systému,

ktorý pomôže nakŕmiť ľudí po celom svete.

Kto im tam hospodári? To je to, čo ma zaujímalo.

A tak som šla a postavila sa na veľký zásobník zrna na stredozápade.

A to mi nejako veľmi nepomohlo pochopiť ako funguje poľnohospodárstvo,

ale myslím, že som si odfotila pekný obrázok.

A viete, realitou je, že

poľnohospodári v Amerike,

celkom úprimne povedané, ako som mala možnosť stráviť čas na stredozápade,

sú vo všeobecnosti dosť tuční.

A ich farmy sú tiež veľké.

Ale poľnohospodári vo zvyšku sveta

sú vlastne celkom chudí, a to preto, že hladujú.

Väčšina hladujúcich ľudí vo svete sú tí, pre ktorých farmárčenie predstavuje existenčnú otázku.

A väčšina z tých ľudí sú ženy --

čo je úplne iná téma, ku ktorej by som sa teraz nerada dostala,

ale raz by som tú feministickú vec rada spravila.

Myslím, že je naozaj zaujímavé

pozrieť sa na poľnohospodárstvo z oboch týchto strán.

Máme tu to veľké, spoločné poľnohospodárstvo,

ktoré vedie k tomu, čo konzumujeme v Amerike.

A tomu tak bolo už od roku 1980,

po ropnej kríze,

kedy, viete, hromadné fúzie,

hromadný odchod drobných poľnohospodárov v tejto krajine.

A potom v rovnakom čase,

viete, sme tak akosi ponechali afrických farmárov, aby si poradili sami.

Bohužiaľ to, čo je obhospodarované sa nakoniec stane tým, čo jeme.

A v Amerike, veľa z toho, čo jeme

viedlo k obezite a viedlo k skutočnej zmene

toho, ako vyzerá naša strava v posledných 30 rokoch.

Je to šialené.

Pätina detí mladších ako dva roky pije sódu.

Halo! Nemusíte dať sódu do fliaš.

Ale ľudia to robia, pretože je to lacné.

A tak sa celý náš potravinový systému za posledných 30 rokoch

skutočne zmenil.

Myslím, viete, že to nie je len v našej vlastnej krajine,

ale vyvážame tento systému i do celého sveta.

A keď sa pozriete na dáta z najmenej rozvinutých krajín --

najmä z miest, ktoré rastú naozaj rýchlo --

uvidíte, že ľudia jedia americky spracované potraviny.

A v priebehu jednej generácie,

prejdú z hladu,

a všetkých tých zhubných účinkov hladu na zdravie,

k veciam ako je obezita a cukrovka

a srdcové choroby, to všetko v jednej generácii.

Takže problematický potravinový systém

ovplyvňuje oboje, hlad i obezitu.

Nie je to už viac len nepodarený vtip,

ale je to globálny potravinový systém,

kde miliarda ľudí hladuje a miliarda ľudí je obéznych.

Myslím, že to je jediný spôsob, ako sa na to pozrieť

A namiesto toho, aby sme sa na tieto dve veci dívali ako na

rozdelené problémy, ktoré spolu nesúvisia,

je naozaj dôležité dívať sa na ne ako na jeden celok.

Dostávame veľa našich potravín z celého sveta.

A ľudia z celého sveta dovážajú náš potravinový systém.

Takže je vcelku dôležité sa na to začať dívať z iného uhla pohľadu.

Ide o to, naučila som sa --

a ľudia, ktorí sa rozumejú technológiám, ktorí sú tu, ale medzi ktorých ja nepatrím --

ale podľa všetkého, to naozaj trvá 30 rokov

pre mnohé technológie, aby sa pre nás stali naozaj prirodzene,

ako myš a internet a windows.

Viete, máme tu 30-ročné cykly.

Myslím, že rok 2010 môže byť naozaj zaujímavým rokom.

Pretože je koncom 30-ročného cyklu.

A tiež narodeninovým dňom globálneho potravinového systému.

Takže to sú prvé narodeniny o ktorých chcem hovoriť.

Viete, myslím, že ak skutočne myslíme,

že to je niečo, čo sa udialo za posledných 30 rokoch, máme nádej.

Je to tridsiate výročia geneticky modifikovaných plodín

a Veľkého Gulpa (nápoj), kuracích McNuggets, vysoko fruktózneho sirupu z kukurice,

kríze vo farmárčení v Amerike

a zmeny v tom, ako sme riešili poľnohospodárstvo v medzinárodnom meradle.

Takže je veľa dôvodov vziať toto 30-ročné obdobie,

za akýsi časový úsek pre vytvorenie tohto nového potravinového systému.

Nie som jediná, kto je posadnutý touto 30-ročnou záležitosťou.

Osobnosti, ako je Michael Pollan

a Jamie Oliver vo svojom TED Prize želaní

sa odkázali na tieto posledné tri desaťročia,

ako na časové obdobie neuveriteľne dôležité pre zmenu celého potravinového systému.

Nuž, naozaj mi záleží na roku 1980,

pretože tento rok je tiež tridsiatym výročím môjho narodenia.

A tak v mojom živote,

veľa z toho, čo sa stalo vo svete --

ako byť osobou posadnutou jedlom --

veľa z toho sa naozaj zmenilo.

Takže mojím druhým snom je, že si myslím, že sa

môžeme pozrieť na najbližších 30 rokov

ako na čas pre ďalšiu zmenu potravinového systému.

A vieme, čo sa stalo v minulosti,

takže ak začneme hneď, a pozrieme sa na technológie

a na zlepšenia v potravinovom systéme dlhodobo,

mohli by sme byť schopní znovu obnoviť potravinový systém.

Takže, pri ďalšom vystúpení, ako 60 ročná,

budem môcť povedať, že to bol úspech.

Takže oznamujem dnes začatie novej organizácie,

alebo nového fondu pod záštitou nadácie FEED, s názvom Projekt “30“.

A Projekt “30“ je naozaj zameraný

na tieto dlhodobé nápady

zmien v potravinovom systéme.

A myslím, že usmernením medzinárodných zástancov, ktorí riešia otázku hladu

a domácich zástancov, ktorí riešia otázku obezity,

môžeme skutočne očakávať dlhodobé riešenia,

ktoré spravia potravinový systém lepší pre všetkých.

My všetci mame sklony si myslieť, že tieto systémy sú úplne odlišné.

A ľudia sa dohadujú, či organické potraviny dokážu nakŕmiť svet.

Ale ak sa na to pozrieme s 30-ročným rozhľadom,

je tam viac nádeje v nápadoch vznikajúcich spoluprácou.

Tak dúfam, že pripojením sa naozaj rôznorodých organizácií,

ako ONE kampane a Slow Food,

ktoré sa dnes nejavia, žeby by mali toho veľa spoločného,

môžeme hovoriť o ucelených dlhodobých, systémových riešeniach,

ktoré zlepšia jedlo pre každého.

Niektoré myšlienky, ktoré som mala ako, pozrite sa,

realita je taká, že deti v južnom Bronxe potrebujú jablká a mrkvu

rovnako ako deti v Botswane.

A ako dáme týmto deťom tieto výživnejšie potraviny?

Ďalšia vec, ktorá sa stala neuveriteľne celosvetová je výroba mäsa a rýb.

Pochopenie toho, ako produkovať proteíny

spôsobom, ktorý je zdravý pre životné prostredie a zdravý pre ľudí,

bude neuveriteľne dôležité pri riešení veci, ako je zmena klímy,

a toho ako používať petrochemické hnojiva.

A viete, to sú naozaj relevantné témy,

ktoré sú dlhodobé

a dôležité ako pre ľudí v Afrike, ktorí sú drobnými farmármi,

tak i pre ľudí v Amerike, ktorí sú poľnohospodári a jedáci.

A tiež si myslím, že treba premýšľať o spracovaných potravinách novým spôsobom,

kde skutočne započítavame cenu negatívnych externalít,

akými sú petrochémikálie a odpad z výrobného procesu

do ceny balíčku chipsov.

Nuž, pokiaľ sa ten balíček chipsov potom stane

prirodzene drahším ako jablko,

potom je možno načase pre iný zmysel

osobnej zodpovednosti vo výbere potravín,

pretože voľby sú vlastne možnosťami

náhradou za ¾ produktov vyrobených z kukurice, sóje a pšenice.

30Project.org je spustený,

a na začiatok som vytvorila združenie niekoľkých organizácií.

A ktoré bude rasť v priebehu niekoľkých najbližších mesiacov.

Ale naozaj dúfam, že Vy všetci budete uvažovať o spôsoboch, akými sa môžete

pozrieť na veci z dlhodobého hľadiska, na veci ako je potravinový systém

a spraviť zmeny.

(Potlesk)