Ekológia z vtáčej perspektívy

Z čoho sú naše lesy v skutočnosti zložené? Zo vzduchu, ekológ Greg Asner používa spektrometer a vysoko výkonné lasery nato aby mapoval prírodu starostlivými kaleidoskopickými 3D detailmi- čo my voláme ´veľmi vysoko-technologický účtovnícky system´ uhlíka. V tomto fascinujúcom videu, Asner ponúka jasný odkaz" Nato, aby sme zachránili náš ekosystém, potrebujeme viac informácií, získaných novými spôsobmi.

Technológia môže zmeniť naše vnímanie prírody.

Vezmite si napríklad takých levov.

Po stáročia sa verilo že levie samice

majú na starosti celý lov v priestrannej savane,

a že levie samce nerobia nič až pokiaľ je čas na večeru.

Vy ste to tiež počuli, som si istý.

Nuž, nedávno, som viedol vzdušnú mapujúcu kampaň

v Kruger National Park v Južnej Afrike.

Naši kolegovia umiestnili GPS do mapujúcich obojkov

na levích samcov a samice,

a mapovali sme ich správanie v oblasti lovenia

zo vzduchu.

Dole naľavo je ukázaný lev, ktorý blokuje

stádo antilop na lovenie,

a napravo vidíte čo ja volám

leví pozorovací úkryt.

To je miesto, z ktorého lev môže vidieť do všetkých smerov

pokiaľ jeho alebo jej výhľad nie je prekazený vegetáciou.

A čo sme zistili

je že leví samci nie sú leniví lovci

ako sme si pôvodne mysleli.

Oni len používajú inú stratégiu.

Zatiaľ čo levie samice lovia

na rozľahlej otvorenej savane

na veľké vzdialenosti, zvyčajne počas dňa,

leví samci používajú stratégiu náhleho prekvapenia

v hustej vegetácií, a častokrát v noci.

Toto video ukazuje skutočné pozorovacie úkryty, používané na lov

levími samcami, naľavo

a samíc napravo.

Cervené a tmavšie farby ukazujú hustejšiu vegetáciu,

a biele sú široké otvorené priestranstvá.

A toto je pozorovací úkryt hned v úrovni očí

loviaceho samca a samice leva.

Zrazu, jasne pochopíte

veľmi strašidelné podmienky za ktorých

leví samci lovia.

Prinášam tento príklad na začiatku,

pretože to zdôrazňuje ako málo vieme o prírode.

Doposiaľ sa vykonalo obrovské množstvo práce

nato aby sme sa pokúsili spomaliť straty tropických lesov,

a strácame naše lesy alarmujúcou rýchlosťou,

ako je znázornené na obrázku.

Je to pre mňa ironické že robíme tak veľa,

a predsa tieto oblasti sú dosť vedecky neznáme.

Tak ako môžme zachrániť niečo čomu nerozumieme?

Ja som globálny ekolog a skúmateľ Zeme

so skúsenosťami vo fyzike a chémii

a biologii a vo vela dalších nudných predmetoch,

ale najviac som posadnutý tým čo nevieme

o našej planéte.

Tak som vytvoril toto,

Carnegie Vzdušnú Pozorovateľňu, v skratke CAO.

Môže to vyzerať ako lietadlo s nápadnou maľbou,

ale ja som do neho nabalil viac než 1000 kg

vysokotechnologických senzorov, počítačov,

a veľmi motivovaný tím ľudí

vedcov čo skúmajú Zem a pilotov.

Dva z našich inštrumentov sú veľmi unikátne:

jeden sa volá zobrazujúci spektrometer

ktorý môže vlastne merať chemické kompozície

rastlín ked nad nimi letíme.

Další, je sada laserov,

veľmi vysoko-výkonných laserov,

ktoré vystrelia zospodu lietadla,

preletia naprieč ekosystémom

a merajú ho skoro 500 000 krát za sekundu

vo vysokom rozlíšení 3D.

Tu je obrázok Golden Gate Bridge

v San Franciscu, nedaleko kde bývam.

Napriek tomu že sme preleteli hned nad týmto mostom,

zachytili sme ho v 3D, zachytili jeho farbu

len počas niekoľkých sekúnd.

Ale skutočná sila CAO

je v jeho schopnosti zachytiť jednotlivé stavebné bloky

ekosystémov.

Toto je male mesto v Amazonii,

zachytené CAO.

Môžme prejsť našími datami

a vidieť, napríklad, 3D štruktúru

vegetácie a budov,

alebo môžme použiť chemické informácie

nato, aby sme zistili ako rýchlo rastliny rastú

práve ked nad nimi letíme.

Najjasnejšia ružová sú najrýchlejšie rastúce rastliny.

Môžme vidieť rozličné variácie života spôsobmi

aké ste si nikdy nevedeli predstaviť.

Takto môže vyzerať daždový prales

ked letíte nad ním vo vzdušnom balone.

Takto vidíme daždový prales,

v kaleidoskopickej farbe ktorá nám hovorí

že tam je vela druhov života ktoré spolu nažívajú.

Ale musíte si pamätať že tieto stromy

sú vlastne väčšie než veľryby,

a čo to znamená je že
je nemožné aby sme im rozumeli

len tým že budeme prechádzať na zemi pod nimi.

Takže naše znázornenie je 3D, je chemické, je biologické,

a to nám umožňuje spoznávať nielen druhy života

ktoré žijú v úkryte,

ale zároveň nám to poskytuje veľa informácií

o dalších druhoch
ktoré prebývajú v daždovom pralese.

Vytvoril som CAO

nato aby som zodpovedal otázky, ktoré sú

extrémne náročné na zodpovedanie
z akéhokoľvek uhlu pohľadu,

ako napríklad zo zeme, alebo zo satelitných senzorov.

Chcem s Vami dnes zdieľať tri z týchto
otázok.

Prvá otázka je,

ako spravujeme naše rezervy uhlíka

v tropických pralesoch?

Tropické lesy obsahujú obrovské
množstvo uhlíka v stromoch,

a my potrebujeme udržať uhlík v tých stromoch

ak sa chceme vyhnúť dalšiemu globálnemu otepľovaniu.

Nanešťastie, globálne emisie uhlíka

vzniknuté z úbytku lesa

sa dnes rovnájú globálnemu transportnému sektoru.

To sú všetky lode, lietadlá, vlaky a automobily dokopy.

Takže sa dá pochopiť že politickí predstavitelia

pracujú ťažko aby redukovali úbytky lesov,

ale oni to robia na úrovni Zeme

čo je málo známe pre vedu.

Ak neviete kde presne sa uhlík nachádza,

do detailov, tak ako môžete vedieť čo strácate?

Jednoducho povedané, potrebujeme vysoko-výkonný technologický účtovnícky system.

S našim systémom, sme schopní vidieť zásoby uhlíka

v tropických lesoch v čo najpresnejších detailoch.

Cervená zobrazuje, samozrejmä,
uzatvorený tropický prales,

a potom až uvidíte ako je to rozkúskované,

čiže ako je rozkúskovaný les v žltej a zelenej farbe.

Je to ako krájanie zákusku, ibaže tento zákusok

je asi tak hlboký ako veľryba.

A predsa, môžme zaostriť a vidieť les

a stromy v tom istom čase.

A čo je úžasné je, že napriek tomu že sme leteli

veľmi vysoko nad týmto lesom,

neskôr ked analyzujeme, môžme ísť dovnútra

a skutočne zažiť vrcholky stromov,

list po liste, konár po konári,

tak ako dalšie druhy živočíchov, ktoré žijú v tomto lese

to zažívajú spolu so samými stromami.

Používame túto technologiu na prebadávanie

a nato aby sme stanovili prvé uhlíkové zemepisy

vo vysokom rozlíšení

vo vzdialených miestach ako Amazonia

a nie tak veľmi vzdialených miestach ako Spojené Státy

a centrálna Amerika.

Teraz Vás zoberiem
na prvý výlet vo vysokom rozlišení

zobrazenia uhlíka v Peru a potom v Paname.

Farby sa budú meniť od červenej až po modrú.

Cervená znamená extrémne veľké zásoby uhlíka,

Vášu najväčšiu katedrálu lesov, akú si viete predstaviť,

a modrá znamená veľmi nízke zásoby uhlíka.

Verte mi, Peru je úžasné miesto,

úplne neznáme čo sa týka nálezísk uhlíka

až do dneška.

Môžme letieť do tejto oblasti v severnom Peru

a vidíme veľmi vysoké zásoby uhlíka znázornené červenou,

a Amazonsku rieku a oblasť kde sa vyskytujú záplavy

ktorá sa prerezáva rovno cez ňu.

Môžme ísť do oblasti úplnej davastácie

spôsobenej úbytkom lesa, znázornenej modrou,

a virus úbytku lesa
ktorý sa rozmáha, znázornený oranžovou.

Môžme tiež letieť aj do južných And

vidieť stromoradie a vidieť presne ako

náleziská uhlíka končia

ked ideme hore do hôr.

A môžme ísť do najväčšieho močiara
v západnej Amazonii.

Je to zavodnený svet snov

podobný 'Avatarovi' od Jima Camerona.

Môžme ísť do jednej z najmenších tropických krajín,

Panamy, a vidieť tiež obrovský rozsah

variácie uhlíka,

od vysokej červenej až po nízku modrú.

Nanešťastie, väčšina uhlíka
je stratená v nížinách,

ale čo vidíte čo zostalo,

čo sa týka veľkých zásob uhlíka znázornených zelenou a červenou,

je to čo je vysoko v horách.

Jednou zaujímavou výnimkou je

presne uprostred vašej obrazovky.

Vidíte zmierňujúcu zonu
okolo Panamského prieplavu.

Tá je znázornená červenou a žltou.

Správcovia prieplavu používajú silu

nato aby chránili svoj vodný predel a globálny obchod.

Takéto mapovanie uhlíka

transformovalo zachovávanie

a zdroje rozvojovej politiky.

Ozaj zvyšuje našu schopnosť zachraňovať lesy

a obmedzovať zmenu klímy.

Moja druhá otázka: Ako sa pripravíme na zmenu klímy

na miestach ako je Amazonsky daždový prales?

Priznám sa, trávim vela času

na týchto miestach, a vidíme
už vidíme že klima sa už teraz mení.

Teplota stupa,

a čo sa v skutočnosti deje je
že sa vyskytuje vela povodní,

opakujúcich sa povodní.

Je tu znázornená obrovská povodeň z roku 2010

s červenou zobrazujúcou oblasť
veľkosti asi západnej Europy.

Amazonia bola tak vysušená v roku 2010

že dokonca hlavný tok Amazonskej rieky

bol čiastočne vysušený, ako vidíte na fotke

na spodnej časti obrázku.

Co sme zistili, je že vo veľmi odľahlých oblastiach,

tieto povodne majú veľký negatívny dopad

na tropický prales.

Napríklad, toto sú všetky mrtve stormy znázornené červenou

ktoré umreli ako dôsledok povodne v roku 2010.

Táto oblasť sa nachádza na hranici

Peru a Brazílie,

totálne nepreskúmaná,

takmer úplne vedecky neznáma.

Co si myslíme, ako vedci Zeme,

je že živočíšne druhy sa budú musieť sťahovať

so zmenou klímy od východnej Brazílie

celou cestou na západ do And

a hore do hôr

tak aby minimalizovali svoje
vystavenie sa zmene klímy.

Jedným z problémou tohto celého je že ľudia

ničia západnú Amazoniu práve v tomto momente.

Pozrite sa na tento 100 km štvorcových rez

v lese, ktorý spôsobili baníci zlata.

Vidíte les v zelenej farbe v 3D,

a vidíte dôsledky baníctva zlata

dole pod povrchom zeme.

Zivočíšne druhy sa nemajú kam sťahovať
v týchto podmienkach, čo je jasné.

Ak ste ešte neboli v Amazonii, mali by ste tam ísť.

Je to úžasná skúsenosť zakaždým,

nezáleží na tom kam pôjdete.

Ak tam pôjdete, tak ju pravdepodobne uvidíte týmto spôsobom, na rieke.

Ale čo sa deje, je veľakrát

ukryté, pretože rieky skrývajú čo sa v skutočnosti deje

v lese.

Preleteli sme cez tú istú rieku,

zobrazenú systémom v 3D.

Les je naľavo.

Sme schopní digitálne odtrániť les

a uvidieť čo sa deje pod tou vrstvou lesa.

V tomto prípade, sme zistili aktívne baníctvo zlata,

celé ilegálne,

umiestnené mimo okrajov rieky,

ako uvidíte v týchto zvláštnych značkách

ktoré teraz prichádzajú na vašu obrazovku vpravo.

Ubezpečujem vás, že spolupracujeme s kompetentnými orgánmi

na riešení tohto a vela, veľa dalších problémov

v tejto oblasti.

Aby sme mohli poskladať dokopy plán na zachovanie

týchto unikátnych, dôležitých koridorov

ako západná Amazonia
a Andský Amazonský koridor,

musíme začať vytvárať

geograficky podrobné plány už teraz.

Ako to ale máme spraviť ked nevieme
zemepis všetkých variácií života v tejto oblasti,

ked je tak veľmi vedecky neznámy?

Takže čo sme doteraz robili je že sme používali

laserom navigovaný spektroskop z CAO

aby sme zmapovali po prvýkrát rozmanitosť prírody

Amazonského daždového pralesa.

Tu vidíte presné data ukazujúce
rozmanité živočíšne druhy v rozličných farbách.

Cervené sú jeden druh živočíchov, modré sú další,

a zelené sú opäť dalšie.

Ked to celé zhrnieme a prenesieme

na regionálny level,

dostaneme úplne nový zemepis

všetkých variácií života, až doteraz neznámej.

To nám napovie kde nastanú veľké zmeny v týchto variáciach života

ktoré sa objavujú od jedného miesta výskytu k druhému,

čo je veľmi dôležité pretože to nám napovie

mnoho o tom kam živočíchy môžu putovať

a odkiaľ, závisiac od toho ako sa mení klíma.

Toto je centrálna informácia ktorá je potrebná

ľúdom, ktorí rozhodujú o rozvoji chránených oblastí

v kontexte ich regionálnych rozvojových plánov.

Tretia a posledná otázka je,

ako sa postaráme o rôzne variácie života na planéte

v chránených ekosystémoch?

Príklad, ktorým som začal
o leviom lovení

to bol výskum, ktorý sme robili

za líniou chránenej oblasti

v južnej Afrike.

Pravdou je, veľa Africkej prírody

prežije v budúcnosti

v chránených oblastiach ako je znázornené modrou na obrazovke.

To ukladá obrovský tlak a zodpovednosť

na manažment parku.

Oni potrebujú robiť rozhodnutia

ktoré budú výhodné pre všetky živočíchy
ktoré ochraňujú.

Niektoré z ich rozhodnutí majú naozaj veľký dopad.

Napríklad, koľko a kde

je vhodné používať oheň ako nástroj?

Alebo, ako zaobchádzať s veľkými zvieratami ako slony,

ktoré môžu, ak sa ich populácia príliš zväčší,

mať negatívny dopad na ekosystém

a na ostatné živočíšne druhy.

Utvrdzujem Vás, tieto druhy pochodov

skutočne hrajú rolu na krajinu.

V popredí je oblasť s množstvom ohňa

a množstvom slonov

široká prietranná savana zobrazená modrou, a iba niekoľko stromov.

Ked prekračujeme túto hranicu, dostávame sa

do oblasti, ktorá bola chránená od ohňa

a nemá žiadne slony.

hustá vegetácia, radikálne odlišný ecosystem.

Na mieste ako Kruger,

stúpajúce premnoženia slonov,

sú skutočný problem.

Viem, je to citlivá téma pre mnohých z Vás,

a nie sú nato žiadne ľahké odpovede.

Ale čo je dobré je že
technologia, ktorú sme vynašli

a s ktorou pracujeme napríklad v južnej Afrike,

nám umožňuje mapovať každý
jednotlivý strom v savane,

a potom prostredníctvom opakovaných letov

sme schopní vidieť, ktoré stromy

sú váľané slonami,

zobrazené červenou, ako vidíte na obrazovke,
a koľko sa toho deje

v rozličných typov kraja v savane.

To umožňuje manažérom parku

úplne prvú možnosť použiť

taktické manažérske stratégie
ktoré sú zložitejšie

a nevedú k extrémom
ktoré som Vám práve ukázal.

Takže naozaj, spôsob, akým sa pozeráme

na chránené oblasti v súčasnosti

je že sa nad nimi zamýšľame v zmysle že sa staráme o cyklus života,

kde máme kontrolu nad ohňom,

kontrolu nad slonami, tieto dôsledky na štruktúru ekosystému,

a potom tie dôsledky

ktoré vplývajú na všetko počnúc hmyzom

až po najväčších predátorov ako sú levy.

Ked mám predbiehať, plánujem značne rozšíriť

vzdušné observatorium.

Chcel by som vlastne preniesť túto technologiu na obežnú dráhu

tak aby sme mohli pozorovať celú planétu

s technologiami aká je táto.

Dovtedy ma nájdete ako lietam

v nejakých odľahlých miestach, o ktorých ste nikdy nepočuli.

Na záver chcem povedať že technologia je

absolútne kritická na manažovanie planet,

ale čé je viac dôležité, je porozumenie

a múdrosť ju aplikovať.

Dakujem.

Aplauz