Prezident Obama reční na spomienkovej slávnosti pre Nelsona Mandelu

President Obama delivers remarks at a national memorial service for former South African President Nelson Mandela. December 10, 2013.

[jasot]

Ďakujem.

[jasot]

Ďakujem.

[jasot]

Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem.

[jasot]

Graça Machel a rodina Mandelová;

Prezident Zuma a

členovia vlády;

hlavy štátov a vlád minulých a sučastných,

vážení hostia.

Je mi jedinečnou cťou

byť dnes s vami, aby sme oslávili život

ako žiadny iný.

Ľudia Južnej Afriky

[jasot]

Ľudia zo všetkých oblastí a spôsobov života,

svet vám ďakuje za to,

že ste podelili s nami o Nelsona Mandelu.

Jeho boj bol váš boj,

jeho triumf bol váš triumf,

vaša dôstojnosť

a vaša nádej sa odrazila v jeho živote

a vašej slobode. Vaša demokracia

je jeho drahocenným dedičstvom.

Je ťažké velebiť akéhokoľvek človeka,

zachytiť slovami

nie len faktami a dátumami,

ktoré tvoria život, ale dôležité pravdy

osoby, súkromné radosti,

a trápenia, pokojné chvíle

jedinečné vlastnosti, ktoré osvetlia dušu človeka.

O to ťažšie, tak urobiť pre obrovskú osobnosť

histórie, ktorá posunula národ k spravodlivosti

a týmto procesom ovplyvnila miliardy po celom svete.

Narodený

počas 1. svetovej vojny mimo vplyvu a moci

žil chlapec, ktorý vyrastal pasením dobytka a

bol vyučovaný rodom starších kmeňa Mambu.

Madiba sa stal posledným veľkým osloboditeľom

20. storočia. Tak ako Gándhí

viedol hnutie odboja, hnutie

ktoré malo na začiatku malú šancu na úspech.

Tak ako doktor King daroval

svoj hlas potrebám utláčaných

a morálnej nutnosti pre rasovú spravodlivosť.

Podstúpil neznesiteľné

väznenie, ktoré sa začalo v čase Kennedyho a Chruščova

a skončilo počas posledných dní studenej vojny.

Dostal sa z väzenia bez sily

zbraní aby, tak ako Abraham Lincoln, udržal svoju krajinu

pohromade, keď hrozil jej rozpad

a tak ako zakladatelia Spojených štátov vytvoril

Ústavný poriadok za účelom zachovania slobody pre budúce generácie.

Oddanosť demokracii

a právnemu štátu, ratifikovaná nielen

jeho zvolením, ale jeho ochotou vzdať sa

moci iba po jednom volebnom období.

Vzhľadom na dosah

jeho života, rozsah jeho

úspechov, obdiv, ktorý mu jednoznačne patril,

myslím si, že je lákavé, vzpomínať na Nelsona Mandelu

ako na ikonu, usmievajúcu sa a kľudnú,

vzdialenú od bezcenných záležitostí nevkusných ľudí.

Ale samotný Madiba silno odmietal

takýto bezduchý portrét.

[jasot]

Namiesto toho Madiba

trval na tom, aby s nami zdieľal svoje pochybnosti a svoje obavy,

svoje omyly spolu so svojimi víťazstvami.

"Nie som svätec", povedal

"iba ak považujete za svätca hriešnika, ktorý sa

neustále usiluje".

Bolo to práve preto, že on mohol pripustiť nedokonalosť,

pretože dokázal byť plný dobrej nálady

dokonca šibalstva, napriek ťažkým bremenám, ktoré nosil,

prečo sme ho tak mali radi.

On nebol bustou z mramoru, bol to človek z mäsa a krvi

manžel, otec a syn

a priateľ a preto sme sa od neho

toľko naučili, a to je dôvod, prečo sa môžeme od neho ešte stále učiť.

Nič z toho čo dosiahol bolo možné predvídať,

v klenbe jeho života vidíme muža,

ktorý získal svoje miesto v histórii vďaka boju

a bystrosti a zotrvačnosti a viere.

On nám hovorí, čo je možné

nielen na stránkach učebníc dejepisu, ale rovnako v našich vlastných

životoch.

Mandela nám ukázal silu činov,

podstupovania rizík v mene našich myšlienok.

Snáď Mandela oprávnene zdedil

hrdú vzpurnosť, tvrdohlavý

zmysel pre spravodlivosť od svojho otca

a vieme, že zdieľal s miliónmi čiernych a farebných Juhoafričanov

hnev, ktorý vzišiel z tisícky prípadov pohŕdania,

ponižovania, tisícky zabudnutých okamihov,

túžby bojovať proti systému, ktorý uväznil

mojich ľudí, povedal.

Ako iné skoršie osobnosti ANC

Zuluovia a Tamboovia,

[jasot]

Madiba korigoval svoj hnev

a stelesnil jeho túžbu bojovať v organizácii

a na pódiách a v rámci stratégií

činov, aby muži a ženy mohli povstať

za bohom darovanú dôstojnosť.

Navyše prijal dôsledky svojho konania

hoci vedel, že povstať voči moci a nespravodlivosti

nesie svoju cenu.

Bojoval som proti bielej nadvláde, bojoval som proti čiernej

nadvláde.

Niesol som vo svojom srdci myšlienku demokratickej a slobodnej spoločnosti,

v ktorej budú všetky osoby spolu žiť v harmónii a

rovnosti príležitostí, je to ideál, pre ktorý chcem žiť

a dosiahnuť ho, ale v prípade, že je to nevyhnutné

som ochotný pre tento ideál zomrieť.

[jasot]

Mandela nám ukázal silu činov,

ale ukázal nám aj silu myšlienok,

význam rozumu a argumentov

potrebu učiť sa nie len o tých, s ktorými

súhlasíte, ale aj o tých, s ktorými nesúhlasíte.

Pochopil, že myšlienky nezastavia väzenské steny

alebo guľka ostrostrelca.

Zameral svoj osud na zahájenie boja proti rasovej segregácii,

vďaka svojej výrečnosti a svojej vášni,

ale aj vďaka advokátskemu školeniu.

Využil desiatky rokov väzenia na vyostrenie svojich argumentov,

ale aj na šírenie jeho túžby po poznaní

v rámci hnutia a naučil sa jazyk a zvyky

jeho utláčateľov tak, aby jedného dňa mohol lepšie vyjadriť

myšlienku ako ich vlastné slobody závisia od tej jeho.

[jasot]

Mandela preukázal, že činy a myšlienky nestačia

a bez ohľadu na ich veľkosť

musia byť stelesnené v zákonoch a inštitúciách.

Bol praktický. Preveroval svoje presvedčenie

na základe tvrdej reality

a histórie. V podstatných

zásadách bol neústupný, preto mohol odmietnuť

ponuky bezpodmienečného prepustenia a pripomínať režimu segregácie,

že väzni nemôžu uzatvárať zmluvy.

Ale ako sa ukázalo počas niekoľkoročných zložitých vyjednávaní,

za účelom prenosu moci a návrhu nových právnych predpisov

nemal strach robiť kompromisy v záujme vyššieho cieľa.

A pretože nebol len vodca hnutia, ale šikovný politik,

ústava, ktorá vznikla, bola hodná tejto multi-rasovej

demokracie. Zostal verný svojej vízii právneho poriadku, ktorý

ochraňuje menšiny, rovnako ako práva väčšiny a

drahocenné slobody každého Juhoafričana.

A nakoniec, Mandela pochopil

väzby, ktoré spájajú ľudského ducha.

Existuje slovo v juhoafričtine

Ubuntu

[jasot]

Slovo, ktoré vystihuje

Mandelov najväčší dar: jeho uznanie

že sme všetci prepletení spôsobmi, ktoré sú voľným okom

neviditeľné, ale aj ľudskou prirodzenosťou,

ktorú dosahujeme sami prostredníctvom zdieľania

samých seba s ostatnými a starostlivosťou o ľuďí okolo nás.

Nikdy sa ale nedozvieme, nakoľko

takéto vnímanie vychádzalo z jeho vnútra a nakoľko sa zrodilo

v temnej a pustej väzenskej cele.

Ale pamätáme si gestá veľké a malé,

keď predstavil jeho dozorcov ako

ctených hostí počas inaugurácie a nevyužil

príležitosť na pomstu,

žiaľ jeho rodiny sa stal počiatočným hlasom, ktorý poukázal na problém

HIV-AIDS, čo dokazuje jeho hlboký zmysel

pre empatiu a porozumenie.

Pravdu nielen stelesňoval, ale milióny ľudí učil

ako nájsť túto pravdu v samých sebe.

Čakali sme na človeka ako Madiba,

aby bol prepustený nielen väzeň ale aj žalárník.

Aby ukázal, že musíte veriť

iným, aby oni mohli veriť vám.

Aby učil, že zmierenie nie je otázkou ignorácie

krutej minulosti, ale prostriedok ako jej čeliť

začlenením a veľkorysosťou a pravdou.

Zmenil zákony,

ale zmenil aj srdcia.

Pre obyvateľov Južnej Afriky a

pre tých, ktorých inšpiroval

po celom svete, je však Madibov odchod

časom smútku, časom oslavy hrdinského života.

Ale myslím si, že v každom z nás by mal vzbudiť aj čas

na čestné sebahodnotenie.

Bez ohľadu na náš stav alebo okolnosti

musíme sa pýtať: "Ako sa mi podarilo

uplatniť jeho lekcie v mojom vlastnom živote.

To je otázka, ktorú sa pýtam sám seba

ako človek a ako prezident.

Vieme, že tak ako Južná Afrika

aj Spojené štáty prekonali stáročia rasového

utláčania.

Tak ako aj tu prinieslo obete, nespočítateľných ľudských obetí

známych a neznámych, aby uzreli svetlo nového dňa.

Michelle a ja máme osoh

z tejto snahy,

ale v Amerike

a v Južnej Afrike a v krajinách po celom

svete nemôžeme dovoliť, aby náš pokrok zatienila skutočnosť,

že naša práca nie je ešte dokončená.

Snahy, ktoré nasledujú víťazstvo

formálnej rovnosti alebo univerzálnych občianskych práv,

nemusia byť naplnené drámou a morálnou jasnosťou tak ako tie

ktoré existovali predtým, ale nie sú o to menej dôležité.

Na celom svete v súčastnosti stále vidíme

deti trpiace hladom a chorobami, stále

vidíme zchátralé školy, stále vidíme mladých ľudí

bez vyhliadky do budúcnosti. Na celom svete

sú stále väznení muži a ženy za svoje politické

názory a sú stále prenasledovaní za to ako vyzerajú,

koho uctievajú a koho majú radi a to sa stále v súčastnosti deje.

A tak aj my

musíme konať v mene spravodlivosti.

Aj my musíme konať v mene mieru.

Existuje príliš veľa ľudí, ktorí príliš šťastne prijmú

Madibovo dedičstvo rasového zmierenia, ale

vášnivo odolávajú dokonca aj miernym reformám, ktoré by odsúdili

chronickú chudobu a rastúcu nerovnosť.

Existuje príliš veľa vodcov, ktorí prejavujú solidaritu

s Madibovym bojom za slobodu, ale to netolerujú

to isté pre svojich vlastných ľudí.

A existuje príliš veľa z nás,

príliš veľa z nás na hranici, spokojných

so samoľúbosťou alebo cynizmom

keď naše hlasy majú byť vypočuté.

Otázky ktorým dnes čelíme

ako propagovať rovnosť a spravodlivosť, ako presadzovať

slobodu a ľudské práva, ako ukončiť konflikt a

sektárske vojny, tieto veci nemajú

jednoduché odpovede. Ale neexistovali žiadne jednoduché odpovede

ani pre to dieťa narodené

počas 1. svetovej vojny. Nelson Mandela nám pripomína, že

vždy sa veci zdajú nemožné, kým nie sú hotové.

Južná Afrika nám ukazuje, že je to pravda.

Južná Afrika nám ukazuje, že sa môžeme zmeniť, že si môžeme

vybrať svet, ktorý nevymedzujú naše rozdiely, ale naše spoločné

nádeje. Môžeme si zvoliť svet, ktorý nie je charakterizovaný konfliktom,

ale mierom a spravodlivosťou a príležitosťou.

Už nikdy neuvidíme

Nelsona Mandelu,

ale môžem povedať, že mladí ľudia v Afrike

že mladí ľudia po celom svete

aj vy môžete urobiť jeho životné dielo

vašim vlastným.

Pred viac ako tridsiatimi rokmi, keď som bol ešte študentom,

som sa dozvedel o Nelsonovi Mandelovi

a bojoch, ktoré prebiehali v tejto krásnej krajine

a niečo to vo mne vzbudilo.

Prebudila sa moja zodpovednosť voči iným

a voči mne, ktorá ma vyslala na nepravdepodobnú cestu

a doviedla ma až sem.

A napriek tomu, že nikdy nebudem takým vzorom ako Madiba,

stále túžim byť lepším človekom.

Prihovára

sa k tomu najlepšiemu, čo je v nás.

Po tom ako tento veľký osloboditeľ odpočinie na večný spánok

a vrátime do nášich miest a

a obcí a zapojíme sa do nášej každodennej rutiny,

hľadajme jeho

silu, hľadajme

veľkosť jeho ducha niekde v nás.

A keď sa v noci zotmie,

keď nespravodlivosť bude príliš ťažká v našich srdciach,

keď sa naše najlepšie predložené plány budú zdať mimo dosah,

spomínajme na Madibu

a slová, ktoré mu priniesli útechu medzi štyrmi stenami

jeho väzenskej cely: "nezáleží na tom

aká úzka je brána,

aká tŕnistá je cesta k nej trestom

ja som svojho osudu pánom,

ja som svojej duše kapitánom,

Aký úžasný človek to bol. Bude nám veľmi chýbať.

Nech Boh žehná pamiatke Nelsona Mandelu.

Nech Boh žehná obyvateľom Južnej Afriky.