Return to Video

4 cesty ku schodnejšiemu mestu

  • 0:01 - 0:03
    Dnes vám poviem o schodných mestách.
  • 0:04 - 0:05
    Čo je to schodné mesto?
  • 0:05 - 0:07
    Keďže nemáme poriadnu definíciu,
  • 0:07 - 0:14
    tak v skratke ide o mesto, v ktorom auto
    predstavuje voliteľný prostriedok slobody,
  • 0:14 - 0:16
    než len prostetický nástroj.
  • 0:16 - 0:19
    Rád by som hovoril o tom,
    prečo potrebujeme schodné mestá,
  • 0:19 - 0:23
    a o spôsobe, ako sa vytvárajú.
  • 0:24 - 0:28
    Zvyčajne totiž hovorím o tom,
    prečo také mestá potrebujeme,
  • 0:28 - 0:31
    ale vy vyzeráte rozumne.
  • 0:32 - 0:35
    Navyše som o tom hovoril
    presne pred mesiacom,
  • 0:35 - 0:37
    reč si nájdete na TED.com.
  • 0:38 - 0:40
    Čiže dnes prejdem k tomu,
    ako také mesto vytvoriť.
  • 0:41 - 0:42
    Dlho som o tom premýšľal
  • 0:43 - 0:46
    a svoju myšlienku som nazval
    všeobecnou teóriou schodnosti.
  • 0:46 - 0:49
    Trochu okázalý termín, trochu ironický,
  • 0:49 - 0:51
    ale je to niečo,
    o čom som veľmi dlho premýšľal,
  • 0:51 - 0:54
    a chcem sa podeliť o to,
    k čomu som dospel.
  • 0:54 - 0:57
    V typickom americkom meste,
  • 0:58 - 1:00
    typickými nie sú Washington
  • 1:00 - 1:02
    ani New York či San Francisco,
  • 1:02 - 1:05
    ale Grand Rapids,
    Cedar Rapids alebo Memphis.
  • 1:05 - 1:08
    Väčšina ľudí v týchto mestách má auto
  • 1:09 - 1:11
    a sú nabádaní stále jazdiť.
  • 1:11 - 1:14
    Ak ich chcete dostať na nohy,
    tak musíte ponúknuť takú prechádzku,
  • 1:14 - 1:17
    ktorá sa kvalitou aspoň vyrovná jazde.
  • 1:17 - 1:18
    Čo nám treba?
  • 1:18 - 1:20
    Potrebujeme splniť štyri podmienky naraz.
  • 1:20 - 1:22
    Dať ľuďom správny dôvod chodiť,
  • 1:22 - 1:25
    poskytnúť pri chôdzi pocit bezpečia,
  • 1:25 - 1:27
    zaistiť komfort chôdze
  • 1:27 - 1:28
    a pripraviť zaujímavé okolie.
  • 1:28 - 1:31
    Musíte myslieť na všetky štyri veci naraz.
  • 1:31 - 1:32
    A o nich je môj prejav.
  • 1:32 - 1:34
    Prejdeme sa každou z nich.
  • 1:34 - 1:38
    O dôvode chodiť
    som sa naučil od svojich mentorov,
  • 1:38 - 1:40
    Andrésa Duanyho
    a Elizabety Platerovej-Zyberkovej,
  • 1:40 - 1:42
    zakladateľov hnutia Nový urbanizmus.
  • 1:42 - 1:46
    A priznávam, že práve od nich
    som sa naučil asi polovicu toho,
  • 1:46 - 1:47
    čo dnes budete počuť.
  • 1:47 - 1:49
    Je to príbeh o plánovaní.
  • 1:49 - 1:52
    Príbeh o zrode práce plánovania mesta.
  • 1:52 - 2:00
    Keď sa v 19. storočí ľudia zadúšali
    zo záplavy sadzí z fabrík,
  • 2:00 - 2:04
    tak si plánovači povedali:
    „Premiestnime domovy ďalej od fabrík.“
  • 2:04 - 2:07
    Dĺžka života sa okamžite
    a výrazne zvýšila
  • 2:08 - 2:09
    a treba povedať,
  • 2:09 - 2:11
    že odvtedy plánovači tento model
    opakujú znova a znova.
  • 2:11 - 2:14
    Preto zažívame rozmach
    modelu funkčného zónovania,
  • 2:14 - 2:18
    členenia územia na veľké zóny,
    z ktorých každá plní jednu funkciu.
  • 2:18 - 2:21
    Keď prídem do mesta plánovať,
  • 2:21 - 2:25
    tak ma zvyčajne na stole čaká
    nákres podobný tomu, aký ste videli.
  • 2:25 - 2:27
    A takýto plán mesta zaručuje,
  • 2:27 - 2:32
    že mesto schodné nebude,
    lebo nič sa s ničím nespája.
  • 2:32 - 2:35
    Alternatívou je naše najschodnejšie mesto,
  • 2:36 - 2:38
    že toto vyzerá ako od Rothka
  • 2:38 - 2:40
    a toto ako od Seurata.
  • 2:40 - 2:44
    Ide o iné spôsoby plánovania miest.
  • 2:44 - 2:47
    A dokonca aj mapa Manhattanu
    je trochu zavádzajúca,
  • 2:47 - 2:51
    lebo červená predstavuje funkcie,
    ktoré sa vertikálne prelínajú.
  • 2:51 - 2:54
    Čiže veľkým príbehom Nových urbanistov
  • 2:54 - 2:56
    je vedomie, že jestvujú len dva smery,
  • 2:56 - 3:01
    ktoré sú vo svete preverené tisícami ľudí
    a dlhou históriou po celom svete.
  • 3:01 - 3:04
    Prvým je tradičné susedstvo.
  • 3:04 - 3:07
    Tu vidíte pár susedstiev
    v Newburyporte, štáte Massachusetts.
  • 3:07 - 3:11
    Sú kompaktné a rozmanité.
  • 3:11 - 3:15
    Poskytujú miesta na život, prácu,
    nákupy, oddych aj vzdelanie.
  • 3:16 - 3:17
    To všetko na dosah nohy.
  • 3:17 - 3:19
    Také mesto sa považuje za schodné.
  • 3:19 - 3:23
    Je v ňom mnoho uličiek,
    a po každej sa dobre kráča.
  • 3:23 - 3:25
    Postavme si to do kontrastu s opakom,
  • 3:25 - 3:30
    vynálezom zrodeným po druhej svetovej,
    rozširovaním miest.
  • 3:30 - 3:34
    Zjavne nesúdržné,
    očividne jednotvárne a neschodné,
  • 3:34 - 3:36
    lebo sa križuje len málo ulíc,
  • 3:36 - 3:39
    a tie, ktoré sa križujú,
    sú rýchlo preťažené.
  • 3:39 - 3:41
    Určite by ste na ne neposlali dieťa.
  • 3:41 - 3:44
    Chcem sa poďakovať Alexovi Macleanovi
  • 3:44 - 3:47
    za krásne letecké snímky,
    ktoré vám ukazujem.
  • 3:47 - 3:51
    Je fakt zábavné rozširovať mesto
    do jeho jednotlivých častí.
  • 3:51 - 3:52
    Je to také prosté,
  • 3:52 - 3:55
    miesta, kde len bývate,
    miesta, kde len pracujete,
  • 3:56 - 3:58
    miesta, kde iba nakupujete,
  • 3:58 - 4:01
    a pravdaže miesta len pre naše
    obrovské verejné inštitúcie.
  • 4:01 - 4:03
    Školy sú čoraz väčšie
  • 4:03 - 4:05
    a následne aj vzdialenejšie
    jedna od druhej.
  • 4:05 - 4:09
    Pomer veľkosti parkoviska k veľkosti školy
  • 4:09 - 4:12
    hovorí sám za seba.
  • 4:12 - 4:14
    Do tejto školy ešte nedokráčalo
    ani jedno dieťa,
  • 4:14 - 4:16
    a ani jedno nedokráča.
  • 4:16 - 4:20
    Štvrtáci a piataci sa vyvážajú
    s prvákmi a druhákmi,
  • 4:20 - 4:22
    čo potvrdzujú aj údaje o nehodách.
  • 4:22 - 4:26
    Okrem toho znásobujeme veľkosť
    občianskych inštitúcií,
  • 4:26 - 4:27
    ako napríklad ihrísk.
  • 4:27 - 4:31
    Je úplne bombové, že hotel Westin
    má v oblasti Ft. Lauderdale
  • 4:31 - 4:34
    osem futbalových
    a osem baseballových ihrísk
  • 4:34 - 4:36
    a 20 tenisových kurtov.
  • 4:36 - 4:39
    Ale pozrite sa na príjazdovú cestu.
  • 4:39 - 4:41
    Pustili by ste tam dieťa na bicykli?
  • 4:41 - 4:44
    Toto je dôvod, prečo máme
    futbalové mamičky.
  • 4:44 - 4:46
    Ako deti sme mali jedno futbalové,
  • 4:46 - 4:48
    jedno baseballové ihrisko a tenisový kurt.
  • 4:48 - 4:50
    Mohol som k nim dokráčať,
    lebo boli v susedstve.
  • 4:50 - 4:53
    A nakoniec, každý
    pri rozrastaní miest zabudol na to,
  • 4:53 - 4:55
    že ak všetko od seba oddelíte
  • 4:55 - 4:57
    a prepojíte výlučne cestami,
  • 4:57 - 5:01
    vaša krajina bude vyzerať asi takto.
  • 5:01 - 5:02
    Nosnou myšlienkou je,
  • 5:02 - 5:07
    že ak chcete žiť v schodnom meste,
    nedá sa začať s modelom rozširovania.
  • 5:07 - 5:09
    Potrebujete skelet mestského modelu.
  • 5:09 - 5:12
    Naopak, výsledkom rozširovania je toto,
  • 5:12 - 5:13
    ako aj toto.
  • 5:13 - 5:16
    Je to niečo, čo chce mnoho Američanov.
  • 5:16 - 5:18
    Americký sen má však aj temnú stranu.
  • 5:18 - 5:19
    Ak snívate o tomto,
  • 5:19 - 5:21
    potom snívate aj o tomto.
  • 5:21 - 5:26
    Keď postavíme mestá primárne pre autá,
    dostaneme sa do absurdných extrémov.
  • 5:26 - 5:27
    A život v týchto mestách –
  • 5:27 - 5:29
    (smiech)
    [Tu nikdy nesvieti zelená]
  • 5:29 - 5:30
    To nie je fotomontáž.
  • 5:30 - 5:32
    Fotku zhotovil Walter Kulash.
  • 5:32 - 5:34
    Je to Panama City.
  • 5:34 - 5:36
    Je to skutočné.
  • 5:36 - 5:39
    Na takýchto miestach
  • 5:39 - 5:41
    je nepríjemné byť šoférom,
  • 5:41 - 5:42
    ako aj chodcom.
  • 5:42 - 5:46
    Toto nám epidemiológovia istý čas ukazujú.
  • 5:46 - 5:47
    (smiech)
  • 5:47 - 5:50
    Fakt, že sme v spoločnosti,
    v ktorej sa autom dovezieme
  • 5:50 - 5:52
    k eskalátoru, ktorý nás vyvezie
    k bežiacemu pásu dokazuje,
  • 5:52 - 5:54
    že sme niekde zlyhali.
  • 5:54 - 5:56
    Vieme to však napraviť.
  • 5:56 - 5:57
    Porovnajme si dva modely.
  • 5:58 - 5:59
    Tento obrázok,
  • 5:59 - 6:01
    ktorý od vzniku slúži Novému urbanizmu
  • 6:01 - 6:03
    už asi 30 rokov ukazuje,
  • 6:03 - 6:07
    že tradičný model zahŕňa všetky funkcie,
    ktoré sú aj v rozširovacom.
  • 6:07 - 6:09
    Rozdiel je vo veľkosti,
  • 6:09 - 6:10
    vo vzdialenosti medzi nimi,
  • 6:10 - 6:12
    ako sú rozptýlené,
  • 6:12 - 6:15
    či máte sieť ulíc alebo slepé uličky,
  • 6:15 - 6:17
    alebo systém zberných ciest.
  • 6:17 - 6:19
    Hovorme chvíľu o centre mesta.
  • 6:19 - 6:21
    Centrá majú nádej byť schodnými,
  • 6:21 - 6:24
    a v Amerike sú to práve ony,
    vo veľkomestách,
  • 6:24 - 6:25
    mestách a dedinách,
  • 6:25 - 6:29
    od ktorých očakávame
    vyváženosť vo funkciách.
  • 6:29 - 6:31
    V čom je háčik? Čo v nich chýba?
  • 6:31 - 6:34
    Tam, kde žije väčšina ľudí,
    v typickom Americkom veľkomeste,
  • 6:34 - 6:36
    chýbajú práve domovy.
  • 6:36 - 6:39
    Chýba balans medzi pracoviskami a domovmi.
  • 6:39 - 6:41
    Keď však navrátite domovy, tak zistíte,
  • 6:41 - 6:43
    že s nimi prídu aj zvyšné funkcie,
  • 6:43 - 6:45
    ale domovy sú prvoradé.
  • 6:45 - 6:49
    Ako posledná postupne príde škola,
  • 6:50 - 6:52
    lebo ľudia sa najskôr presťahujú,
  • 6:52 - 6:57
    mladí priekopníci sa musia presťahovať,
    zabehnúť sa, priniesť potomstvo,
  • 6:57 - 7:00
    vydržať, a až potom sa školy zlepšia.
  • 7:00 - 7:02
    Druhá stránka tejto časti,
  • 7:02 - 7:05
    tejto užitočnej časti,
  • 7:05 - 7:07
    je mestská hromadná doprava.
  • 7:07 - 7:10
    Dokonale schodné susedstvo
    sa bez nej zaobíde,
  • 7:10 - 7:12
    ale dokonale schodné veľkomesto
  • 7:12 - 7:14
    si ju vyžaduje.
  • 7:14 - 7:17
    Ak nemáte prístup
    do každého kúta mesta ako chodec,
  • 7:17 - 7:18
    tak si kúpite auto,
  • 7:18 - 7:20
    a keď ho už máte,
  • 7:20 - 7:22
    tak sa mesto vytvaruje
    podľa vašich potrieb.
  • 7:22 - 7:25
    Ulice sa rozšíria, parkoviská sa zväčšia,
  • 7:25 - 7:26
    a idea schodného mesta je preč.
  • 7:26 - 7:27
    MHD je teda základ.
  • 7:28 - 7:32
    Jazda MHD sa však začína aj končí chôdzou.
  • 7:32 - 7:36
    Musíme preto dbať na to,
    aby boli zastávky ľahko prístupné.
  • 7:36 - 7:39
    Ďalším bodom, najväčším,
    je bezpečnosť chôdze.
  • 7:39 - 7:41
    Hovorí o ňom väčšina
    odborníkov na schodnosť.
  • 7:41 - 7:45
    Bezpečnosť tvorí základ,
    ale sama nepresvedčí ľudí chodiť.
  • 7:45 - 7:48
    Máme veľa premenných,
    ktoré môžu prispieť ku schodnosti.
  • 7:48 - 7:50
    Napríklad veľkosť bloku.
  • 7:50 - 7:51
    Portland v Oregone.
  • 7:51 - 7:55
    Slávne 60 metrov dlhé bloky,
    slávne schodné.
  • 7:55 - 7:56
    Salt Lake City,
  • 7:56 - 7:58
    slávne 180 metrov dlhé bloky,
  • 7:58 - 8:00
    slávne neschodné.
  • 8:00 - 8:02
    V porovnaní sú to dva odlišné svety,
  • 8:02 - 8:04
    hoci oba postavili ľudia.
  • 8:04 - 8:09
    Pointa je, že keď máte 60 m dlhé bloky,
  • 8:09 - 8:10
    používate cesty s 2 pruhmi
  • 8:10 - 8:12
    alebo maximálne so 4.
  • 8:12 - 8:16
    Pri 180 m dlhých blokoch
    máte cesty až so 6 pruhmi, čo je problém.
  • 8:16 - 8:17
    Nehodovosť.
  • 8:17 - 8:20
    Výskum v Kalifornii na 24 mestách ukázal,
  • 8:20 - 8:23
    že keď zdvojnásobíte veľkosť blokov,
  • 8:23 - 8:27
    tak počet smrteľných
    nehôd na mestských cestách
  • 8:27 - 8:29
    sa viac ako strojnásobí.
  • 8:29 - 8:31
    Koľko pruhov nám teda treba?
  • 8:31 - 8:34
    Poviem vám to, čo hovorím
    každému publiku.
  • 8:34 - 8:37
    Pripomeniem vám otázku
    latentného dopytu.
  • 8:37 - 8:41
    Latentný dopyt platí ako pre
    diaľnice, tak aj pre mestské komunikácie.
  • 8:42 - 8:45
    A jeho zákon nám hovorí,
    že keď rozšírime cesty,
  • 8:45 - 8:48
    aby sme pokryli predpokladané zaťaženie
  • 8:48 - 8:51
    alebo predpokladaný nárast jázd,
  • 8:51 - 8:55
    tak je to práve premávka,
  • 8:55 - 8:57
    ktorá stimuluje dopyt.
  • 8:57 - 8:59
    Prichádza na rad rozširovanie
  • 8:59 - 9:02
    a s sním aj všetky možné latentné jazdy.
  • 9:02 - 9:03
    Cesta z práce je dlhšia,
  • 9:03 - 9:05
    a tak si vyberajú, kedy budú cestovať,
  • 9:05 - 9:08
    vinou čoho sa pruhy rýchlo zahltia.
  • 9:08 - 9:10
    Opäť rozšírime cesty a zasa sa zahltia.
  • 9:10 - 9:12
    Naučili sme sa, že takýmto spôsobom
  • 9:13 - 9:15
    sa situácia s autami riešiť nedá.
  • 9:15 - 9:16
    Úryvok z Newsweek Magazine,
  • 9:16 - 9:18
    žiadna ezoterika:
  • 9:18 - 9:20
    „Terajší inžinieri priznávajú,
  • 9:20 - 9:23
    že výstavba nových ciest
    zvyčajne zhorší premávku.“
  • 9:23 - 9:27
    Moja reakcia bola taká,
    že som sa chcel s nimi stretnúť,
  • 9:27 - 9:29
    lebo v súčasnosti pracujem
  • 9:29 - 9:32
    skôr s výnimkami v odbore.
  • 9:32 - 9:35
    Zvyčajne sa pri práci stretnem s takými,
  • 9:35 - 9:38
    ktorí povedia:
    „Aha, ulica je preplnená, pridajme pruh.“
  • 9:38 - 9:41
    Pridá sa pruh, naplní sa autami,
  • 9:41 - 9:43
    a potom povedia: „Vidíš, hovoril som to.“
  • 9:43 - 9:47
    To platí ako pre diaľnice,
    tak aj pre upchaté ulice.
  • 9:47 - 9:50
    Dobrou správou je však to,
    že vo väčšine našich veľkomiest,
  • 9:50 - 9:51
    typickejších veľkomiest,
  • 9:51 - 9:57
    je mnoho ulíc, ktoré sú širšie,
    než je potrebné pre aktuálnu premávku.
  • 9:57 - 9:58
    Presne prípad Oklahoma City.
  • 9:58 - 10:01
    Oslovil ma rozhnevaný primátor,
  • 10:01 - 10:03
    lebo Prevention Magazine označil mesto
  • 10:03 - 10:07
    za najhoršie mesto
    pre chodcov v celých Štátoch,
  • 10:07 - 10:08
    čo je sotva pravda,
  • 10:08 - 10:11
    ale rozhodne dosť na to,
    aby primátor začal konať.
  • 10:11 - 10:13
    Preskúmali sme schodnosť
  • 10:13 - 10:16
    a pri počítaní áut na cestách sme zistili,
  • 10:16 - 10:20
    že ich počet na cestách
    dosahuje 3 000, 4 000 až 7 000.
  • 10:20 - 10:24
    Vieme, že dva pruhy obslúžia
    až 10 000 áut denne.
  • 10:24 - 10:29
    Všimnite si čísla,
    všetky sú takmer alebo menej ako 10 000.
  • 10:29 - 10:31
    Tieto cesty sa plánovali
  • 10:31 - 10:33
    podľa nového plánu pre centrá,
  • 10:33 - 10:36
    ktoré mali mať 4 až 6 pruhov.
  • 10:36 - 10:39
    Vidíme teda zásadný rozdiel
    medzi počtom pruhov
  • 10:39 - 10:42
    a počtom áut, ktoré ich používajú.
  • 10:42 - 10:46
    Mojou úlohou bolo preplánovať
    každú ulicu v centre mesta
  • 10:46 - 10:47
    od obrubníka po obrubník.
  • 10:47 - 10:49
    Preplánovali sme 50 blokov ciest
  • 10:49 - 10:51
    a teraz sú vo výstavbe.
  • 10:51 - 10:54
    Typická ulica od nevidím do nevidím
  • 10:54 - 10:56
    sa zužuje, momentálne vo výstavbe.
  • 10:56 - 10:58
    Polovica je už hotová.
  • 10:58 - 11:00
    Keď preplánujete širokú ulicu,
  • 11:00 - 11:05
    odrazu získate miesto
    na deliaci pás a cyklistické pruhy.
  • 11:05 - 11:07
    Máme 2x toľko parkovacích miest na ceste.
  • 11:07 - 11:11
    Plne sme integrovali cyklopruhy,
    ktoré v meste predtým neboli.
  • 11:11 - 11:15
    Nie každé mesto má však toľko peňazí
    ako Oklahoma City.
  • 11:15 - 11:18
    Darí sa im totiž v ropnom priemysle.
  • 11:18 - 11:20
    Typickejším mestom je Cedar Rapids,
  • 11:20 - 11:24
    v ktorom je štvorpruhový systém,
    polovica ciest je jednosmerných.
  • 11:24 - 11:25
    Asi to dobre nevidno,
  • 11:25 - 11:29
    ale hoci sú cesty ešte stále v prestavbe,
  • 11:29 - 11:30
    tak sme preplánovali cesty
  • 11:30 - 11:34
    zo štvorpruhových, z čoho polovica
    tvorila jednosmerné cesty,
  • 11:34 - 11:38
    na dvojpruhové, všetky obojsmerné.
  • 11:38 - 11:41
    Tým sme pridali o 70 % viac
    parkovacích miest na ceste,
  • 11:41 - 11:42
    čo obchodníkov teší,
  • 11:42 - 11:45
    a navyše takéto parkovanie chodník chráni.
  • 11:45 - 11:49
    Postupne budujeme
    rozsiahlejšiu sieť cyklopruhov.
  • 11:49 - 11:52
    A čo samotné jazdné pruhy?
    Aké sú široké?
  • 11:52 - 11:53
    To je dôležité.
  • 11:53 - 11:56
    Normy sa zmenili,
    a ako povedal Andrés Duany,
  • 11:56 - 11:58
    bežná cesta vedúca k americkému sídlisku
  • 11:58 - 12:00
    vám umožní vidieť zakrivenie Zeme.
  • 12:00 - 12:01
    (smiech)
  • 12:01 - 12:05
    Na snímke vidíte
    predmestie Washingtonu zo 60. rokov.
  • 12:05 - 12:07
    Dobre si všimnite šírku ulíc.
  • 12:07 - 12:09
    Toto je snímka z 80. rokov.
  • 12:09 - 12:11
    Rozdiel len 20 rokov.
  • 12:11 - 12:13
    Normy sa zmenili tak výrazne,
  • 12:13 - 12:15
    že keď v mojom starom susedstve,
  • 12:15 - 12:18
    South Beach, mali opraviť drenáž,
  • 12:18 - 12:21
    tak pre širšie normy museli cestu rozšíriť
  • 12:21 - 12:23
    a ubrať polovicu z chodníka.
  • 12:23 - 12:26
    Na širších cestách sa jazdí rýchlejšie.
  • 12:26 - 12:27
    Ľudia o tom vedia.
  • 12:27 - 12:30
    Inžinieri to popierajú,
    ale občania o tom vedia.
  • 12:30 - 12:34
    Preto v Birminghame v Michigane
    bojujú za užšie cesty.
  • 12:34 - 12:37
    Portland v Oregone je známy pre schodnosť.
  • 12:37 - 12:40
    V jednom susedstve spustili program
    s názvom „Štíhle cesty“.
  • 12:40 - 12:42
    Užšie cesty sú spravidla bezpečnejšie.
  • 12:42 - 12:45
    S projektantom Vincom Grahamom
    sme pracovali na projekte I'On
  • 12:45 - 12:47
    v Južnej Karolíne.
  • 12:47 - 12:51
    Na konferenciách svetu ukazuje
    svoje neuveriteľné 6,7 m široké cesty.
  • 12:51 - 12:54
    Sú obojsmerné,
    využíva sa právo prednosti v jazde.
  • 12:54 - 12:56
    Odvoláva sa na svetoznámeho filozofa,
  • 12:56 - 12:58
    ktorý povedal: „Široká cesta
    vedie do zatratenia...
  • 12:58 - 13:01
    úzka cesta vedie do života.“
  • 13:01 - 13:03
    (smiech)
  • 13:03 - 13:05
    (potlesk)
  • 13:05 - 13:07
    Toto na juhu USA vždy zaberie.
  • 13:07 - 13:09
    Teraz o bicykloch.
  • 13:10 - 13:14
    Bicykle a cyklistika predstavujú
    rodiacu sa revolúciu
  • 13:14 - 13:16
    len v niektorých mestách v USA.
  • 13:16 - 13:18
    Kde sú však podmienky, tam prídu.
  • 13:18 - 13:22
    Nerád to ako architekt hovorím,
    ale musím priznať,
  • 13:22 - 13:26
    že populácia cyklistov
    závisí od cyklistickej infraštruktúry.
  • 13:26 - 13:29
    Požiadal som Toma Brennana
    z Nelson\Nygaard z Portlandu,
  • 13:29 - 13:32
    aby mi poslal pár snímok
    cyklistickej dopravy v meste.
  • 13:32 - 13:34
    Pýtam sa ho:
    „Reklama bicyklom do práce?“
  • 13:34 - 13:36
    Vraj: „Nie, to je utorok.“
  • 13:36 - 13:41
    Keď v New Yoku urobili to, čo v Portlande,
    a peniaze šli na cyklo infraštruktúru,
  • 13:41 - 13:45
    tak sa počet cyklistov v meste
    niekoľkokrát zdvojnásobil,
  • 13:45 - 13:47
    všetko vďaka týmto zeleným pruhom.
  • 13:47 - 13:51
    Dokonca aj automobilové mestá
    ako Long Beach v Kalifornii zaznamenali
  • 13:51 - 13:55
    veľký nárast počtu cyklistov,
    vďaka infraštruktúre.
  • 13:55 - 13:57
    A samozrejme, kľúčovým je,
  • 13:57 - 13:59
    tak ako na 15th Street
    vo Washingtone, DC,
  • 13:59 - 14:02
    tak aj v Chicagu – cyklopruhy
    od Rahma Emanuela.
  • 14:02 - 14:06
    Je to nárazníkový pruh,
    parkuje sa pár metrov od chodníka,
  • 14:06 - 14:10
    cyklisti jazdia medzi chodníkom
    a zaparkovanými autami.
  • 14:10 - 14:12
    Na snímke nadšení cyklisti.
  • 14:12 - 14:15
    Ak je však cyklopruhom každý pruh,
    ako v Pasadene,
  • 14:15 - 14:17
    tak ním nie je ani jeden.
  • 14:17 - 14:20
    A toto je jediný cyklista,
    ktorého som tam stretol...
  • 14:20 - 14:22
    (smiech)
  • 14:22 - 14:24
    Pozdĺžne parkovanie
  • 14:24 - 14:25
    je v podstate stena z ocele,
  • 14:25 - 14:29
    ktorá chráni chodcov na chodníku
    pred jazdiacimi autami.
  • 14:29 - 14:33
    Toto je Ft. Lauderdale,
    na jednej strane ulice sa parkovať dá,
  • 14:33 - 14:35
    na druhej strane sa nedá.
  • 14:35 - 14:37
    Šťastná hodinka na jednej strane,
  • 14:37 - 14:40
    smutná hodinka na druhej.
  • 14:40 - 14:43
    Aj samotné stromy spomaľujú autá.
  • 14:43 - 14:45
    Autá jazdia pomalšie,
    keď sú okolo cesty stromy,
  • 14:45 - 14:47
    a niekedy spomalia veľmi rýchlo.
  • 14:48 - 14:51
    Na detailoch záleží.
    Aký je polomer zákruty?
  • 14:51 - 14:53
    Je to pol metra alebo 12 metrov?
  • 14:53 - 14:56
    Zaoblenie zákruty určuje rýchlosť auta
  • 14:56 - 14:58
    a vzdialenosť, ktorú musíte prekonať.
  • 14:58 - 15:01
    Milujem objektívnu žurnalistiku.
  • 15:01 - 15:06
    „Niektorí tvrdia, že vstup do centra
    nie je pre chodcov príťažlivý.“
  • 15:06 - 15:08
    Keď je každý aspekt terénu zaoblený,
  • 15:08 - 15:11
    aerodynamický, s geometriou obtekania,
  • 15:11 - 15:13
    miesto jasné hovorí „som pre autá“.
  • 15:13 - 15:18
    Preto by ani jeden detail či výnimka
    nemali určovať budúci vzhľad cesty.
  • 15:18 - 15:20
    A na tejto ulici vidíme,
  • 15:20 - 15:24
    že kanalizácia si poradí
    so storočnou vodou,
  • 15:24 - 15:26
    ale táto chudinka musí šplhať
    na chodník každý deň.
  • 15:26 - 15:29
    Ešte poviem,
    že príjemná prechádzka súvisí s tým,
  • 15:29 - 15:34
    že každý tvor chce súčasne
    výhľad a útočisko.
  • 15:34 - 15:37
    Chceme dobre vidieť predátorov
  • 15:37 - 15:39
    a zároveň si byť istí,
    že máme krytý chrbát.
  • 15:39 - 15:42
    Radi chodíme na dobre lemované ulice.
  • 15:42 - 15:45
    Ak také ulice nemáte, ľudia neprídu.
  • 15:45 - 15:47
    Aký je ideálny pomer
    výšky a šírky?
  • 15:47 - 15:49
    Jedna k jednej? Tri ku jednej?
  • 15:49 - 15:52
    Ak presiahnete 1:6,
    už sa necítite veľmi pohodlne.
  • 15:52 - 15:54
    Necítite sa chránene.
  • 15:54 - 15:57
    Šesť ku jednej v Salzburgu
    pôsobí príjemne.
  • 15:57 - 16:00
    Opak Salzburgu je Houston.
  • 16:00 - 16:04
    Najväčším problémom sú parkoviská.
  • 16:04 - 16:08
    Chýbajúce zuby, prázdne parcely
    však tiež nepôsobia príjemne,
  • 16:08 - 16:10
    a keď pre zastarané územné členenie
  • 16:10 - 16:11
    chýba na ulici roh,
  • 16:11 - 16:14
    tak vám chýba aj nos.
  • 16:14 - 16:16
    Tak to bolo v mojom susedstve.
  • 16:16 - 16:19
    Podľa územného členenia
    som na rohu nemohol stavať.
  • 16:19 - 16:22
    Možno viete, že Washington DC
    upravuje svoje územné členenie,
  • 16:22 - 16:24
    aby sa takéto miesta
  • 16:24 - 16:26
    zmenili na takéto.
  • 16:26 - 16:28
    Vyžaduje si to mnoho ústupkov.
  • 16:28 - 16:30
    Postaviť trojhranné domy
    dá celkom zabrať,
  • 16:30 - 16:33
    ale keď sa to podarí,
    ľuďom sa obyčajne páčia.
  • 16:33 - 16:35
    Treba vyplniť chýbajúce nosy.
  • 16:35 - 16:37
    A napokon: zaujímavé okolie,
  • 16:37 - 16:39
    znak ľudstva.
  • 16:39 - 16:41
    Človek je tvor spoločenský.
  • 16:41 - 16:43
    Nič nás nezaujíma viac ako iní ľudia.
  • 16:43 - 16:45
    Chceme cítiť ľudskosť.
  • 16:45 - 16:48
    Dokonalý pomer 1:1 je super.
  • 16:48 - 16:50
    Toto je Grand Rapids, veľmi schodné mesto,
  • 16:50 - 16:52
    a hoci táto ulica
    spája dva najlepšie hotely,
  • 16:52 - 16:54
    nikto po nej nechodí,
  • 16:54 - 16:58
    lebo na jednej strane
    je odhalené poschodové parkovisko,
  • 16:58 - 17:00
    a na druhej konferenčná budova,
  • 17:01 - 17:04
    ktorá sa evidentne inšpirovala
    dizajnom parkoviska,
  • 17:04 - 17:06
    a spolu tak odohnali ľudí.
  • 17:07 - 17:11
    Primátor Charlestonu, Joe Riley,
    so skúsenosťami 10 funkčných období
  • 17:11 - 17:13
    dokázal, že schovať 75 m dlhú garáž
  • 17:13 - 17:15
    vedia aj 7,5 m vysoké budovy.
  • 17:15 - 17:18
    Volám ju Šalviová garáž.
    Je v South Beach.
  • 17:18 - 17:19
    Má využité prízemie.
  • 17:19 - 17:22
    Zakončím obľúbeným projektom
    v Columbe, Ohio,
  • 17:22 - 17:25
    vytvorený skupinou Meleca Architects.
  • 17:25 - 17:28
    Naľavo je konferenčné centrum
    a susedstvo plné chodcov.
  • 17:28 - 17:31
    Napravo je etnické susedstvo Short North,
  • 17:31 - 17:34
    kde sú reštaurácie, dobré obchody.
  • 17:34 - 17:36
    Ale nedarilo sa mu,
    lebo s centrom ho spájal tento most,
  • 17:36 - 17:40
    a nikto z centra doň nechodil.
  • 17:40 - 17:45
    Keď však prestavali diaľnicu,
    most rozšírili o 24 metrov.
  • 17:45 - 17:47
    Pardon, prestavali most.
  • 17:47 - 17:49
    Mesto to stálo 1,9 milióna dolárov,
  • 17:49 - 17:52
    most zverili staviteľovi,
  • 17:52 - 17:53
    ten most prestaval,
  • 17:53 - 17:55
    a do Short North opäť vdýchol život.
  • 17:55 - 17:59
    A každý, vrátane novín,
    nie staviteľských magazínov, vraví,
  • 17:59 - 18:00
    že za to vďačia mostu.
  • 18:00 - 18:03
    To by sme mali.
    To je všeobecná teória schodnosti.
  • 18:03 - 18:05
    Premýšľajte o svojich mestách.
  • 18:06 - 18:08
    Ako sa dá teória aplikovať.
  • 18:08 - 18:10
    Treba splniť všetky 4 podmienky naraz.
  • 18:10 - 18:12
    Nájdite miesta,
    ktoré ich spĺňajú čo najviac,
  • 18:12 - 18:17
    a napravte to, čo nefunguje.
  • 18:17 - 18:19
    Ďakujem pekne za pozornosť.
  • 18:20 - 18:21
    Som rád, že ste dnes prišli.
  • 18:21 - 18:24
    (potlesk)
Title:
4 cesty ku schodnejšiemu mestu
Speaker:
Jeff Speck
Description:

Oslobodenie od áut, oslobodenie od rozťahaného mesta, sloboda chôdze v meste. Mestský architekt Jeff Speck sa delí o svoju všeobecnú teóriu schodnosti – štyri princípy, podľa ktorých je možné premeniť rozširujúce sa mestá so šesťpruhovými cestami a 180 m dlhými blokmi na bezpečné a schodné oázy plné cyklopruhov a stromami lemovaných ulíc.

more » « less
Video Language:
English
Team:
TED
Project:
TEDTalks
Duration:
18:37

Slovak subtitles

Revisions