Hans Rosling a zázračná práčka

Čo bolo najväčším vynálezom priemyselnej revolúcie? Hans Rosling hlasuje za práčku. S novým designom grafiky Gapminderu Rosling ukazuje zázraky, ktoré sa objavia, keď ekonomický rast a elektrina urobia z nudného celodenného prania intelektuálny deň plný kníh.

Mal som len štyri roky,

keď som videl, ako dáva moja mama veci do práčky

prvýkrát v jej živote.

Pre moju mamu to bol nádherný deň.

Moji rodičia roky šetrili peniaze,

aby si ju mohli kúpiť.

A prvý deň, keď sme ju mali použiť,

sme pozvali dokonca aj starú mamu,

aby sa na to pozrela.

A stará mama sa tešila ešte viac.

Celý svoj život

zohrievala vodu nad ohňom

a v rukách prala bielizeň

pre sedem detí.

A teraz sa prišla pozrieť,

ako tú prácu urobí elektrina.

Moja mama opatrne otvorila dvierka

a vložila bielizeň

dovnútra,

asi takto.

A potom, keď zavrela dvierka,

stará mama povedala, "Nie, nie, nie, nie.

Dovoľte mi, dovoľte mi stlačiť ten gombík."

A stará mama stlačila gombík,

a povedala, "Och, fantastické.

Toto chcem vidieť. Dajte mi stoličku.

Dajte mi stoličku. Chcem sa na to pozerať."

Sadla si pred práčku

a dívala sa na ňu celý čas, kým prala.

Bola tým fascinovaná.

Pre moju starú mamu

bola práčka zázrakom.

Dnes ľudia vo Švédsku a v ďalších bohatých krajinách

používajú

obrovské množstvo prístrojov.

Domy sú plné prístrojov,

neviem ich všetky ani vymenovať.

Ak keď chcú cestovať,

použijú lietajúce stroje,

aby ich dopravili do vzdialených miest.

Ale vo svete je stále veľa ľudí,

ktorí zohrievajú vodu na ohni

a ktorí varia na ohni.

Niekedy dokonca nemajú dosť jedla.

A žijú pod hranicou chudoby.

Na svete žijú dve miliardy ľudských bytostí

z menej ako dvoch dolárov na deň.

A najbohatší ľudia tu --

tu je miliarda ľudí --

tí žijú nad čiarou, ktorú volám línia lietadla,

pretože denne minú viac ako 80 dolárov

na svoju vlastnú spotrebu.

Ale to je len jedna, dve, tri miliardy ľudí

a na svete žije sedem miliárd ľudí,

takže tu musí byť jedna, dve, tri, štyri miliardy ľudí,

ktorí žijú medzi chudobou a líniou lietadla.

Majú elektrinu,

ale otázka je, koľkí majú práčky?

Podrobne som preskúmal dáta z trhu

a zistil som, že

práčka pomaly zostupuje pod lietadlovú líniu

a dnes máme ďalšiu miliardu ľudí,

ktorí žijú nad líniou práčky.

(Smiech)

Oni minú vyše 40 dolárov na deň.

Takže dve miliardy majú prístup k práčkam.

A zvyšných päť miliárd,

ako oni perú?

Alebo, aby sme boli presnejší,

ako perie väčšina žien na svete?

Pretože pranie je pre ženy stále ťažká práca.

Perú takto - ručne.

Je to ťažká a časovo náročná práca,

ktorú musia robiť dlhé hodiny každý týždeň.

A niekedy musia nosiť vodu zďaleka,

aby mohli prať doma.

Alebo musia niesť bielizeň ďaleko k vode.

A chcú práčku.

Nechcú stráviť takú veľkú časť svojho života

touto ťažkou prácou

s pomerne nízkou produktivitou.

A nie je tu žiadny rozdiel medzi ich prianím

a prianím mojej starej mamy.

Pozrite sa, pred dvoma generáciami vo Švédsku --

doniesť vodu z potoka,

zohriať ju nad ohňom a tak prať.

Chcú práčku presne tak isto.

Ale keď prednášam študentom, ktorí sa zaujímajú o životné prostredie,

hovoria mi, "Nemôže mať každý autá a práčky."

Ako môžete povedať tejto žene,

že nemôže mať práčku?

A potom sa spýtam svojich študentov,

spýtal som sa každého z nich za posledné dva roky,

"Koľkí z vás nepoužívajú auto?"

A niektorí z nich hrdo zdvihli ruku

a povedali, "Ja nepoužívam auto."

A potom som im položil naozaj ťažkú otázku:

"Koľkí z vás

ručne perú nohavice a posteľnú bielizeň?"

A nikto nezdvihol ruku.

Aj tí najzarytejší ochrancovia prírody

používajú práčky.

(Smiech)

Ako to, že je to niečo, čo používa každý,

čo je na tom také zvláštne?

Musel som analyzovať, ako sa vo svete používa energia.

Tu to máme.

Pozrite sa, vidíte sedem miliárd ľudí:

ľudia s lietadlami, ľudia s práčkami,

ľudia so žiarovkami a ľudia s ohňom.

Jedna takáto jednotka

je energická jednotka fosílneho paliva --

ropa, uhlie alebo zemný plyn.

Odtiaľ pochádza väčšina elektriny a energie sveta.

Na celom svete sa použije 12 takýchto jednotiek

a najbohatšia jedna miliarda ich využije šesť.

Polovicu energie využije jedna sedmina svetovej populácie.

A tí, ktorí majú práčky,

ale nemajú dom plný ďalších prístrojov,

využijú dve.

Táto skupina použije tri, každá jednu.

Oni majú tiež elektrinu.

A títo nevyužijú ani tú jednu.

To dáva dokopy 12.

Ale hlavnou starosťou

ekologicky zameraných študentov -- a majú pravdu --

je budúcnosť.

Aké sú trendy? Ak len predĺžime trendy,

bez nejakej hlbšej analýzy, do roku 2050,

nájdeme dve veci, ktoré môžu zvýšiť spotrebu energie.

Prvou je rast populácie.

Druhou je rast ekonomiky.

Populácia bude rásť predovšetkým medzi týmito najchudobnejšími,

pretože oni majú vysokú detskú úmrtnosť

a ženy majú veľa detí.

A s tým pribudnú ďalšie dve,

ale to veľmi nezmení spotrebu energiu.

Väčší vplyv bude mať rast ekonomiky.

Najlepšie z nastupujúcich ekonomík --

volám ich Nový východ --

oni preskočia líniu lietadla.

"Hop!" a budú tam.

A potom začnú používať tak veľa elektriny ako starý západ v súčasnosti.

Títo ľudia chcú práčky.

Vravel som vám to. Pôjdu tam.

A zdvojnásobia svoju spotrebu energie.

A dúfame, že aj chudobní ľudia sa dostanú k elektrickému svetlu.

A budú mať rodinu s dvoma deťmi bez zastavenia rastu populácie.

Ale celková spotreba energie

sa zvýši na 22 jednotiek.

A väčšinu z týchto 22 jednotiek

stále využívajú najbohatší.

Takže čo potrebujeme urobiť?

Pretože riziko,

vysoká pravdepodobnosť klimatickej zmeny je reálna.

Je to tak.

Samozrejme, musia energiu využívať efektívne.

Musia určitým spôsobom zmeniť svoje správanie.

A tiež musia začať vyrábať zelenú energiu,

oveľa viac zelenej energie.

Ale kým nebudú mať rovnakú spotrebu energie na osobu,

nemali by poučovať ostatných --

čo robiť, a čo nerobiť.

(Potlesk)

Tu môžeme získať viac zelenej energie.

Dúfame, že sa to stane.

Pre budúcnosť je to veľká výzva.

Ale môžem vás uistiť, že táto žena na predmestí Ria

chce práčku.

Je veľmi šťastná, že jej ministerka pre energetiku

zabezpečila elektrinu pre každého --

taká šťastná, že za ňu hlasovala.

Dilma Rousseff bola zvolená

za prezidentku

jednej z najväčších demokracií na svete --

z ministerky pre energetiku sa stala prezidentka.

Ak máte demokraciu,

ľudia budú hlasovať za práčky.

Milujú ich.

A aký je ten zázrak?

Moja mama mi vysvetlila zázrak práčky

hneď v prvý deň.

Povedala, "Hans,

zapli sme práčku,

ona za nás operie.

A my môžeme ísť do knižnice."

Pretože toto je zázrak:

zapnete práčku,

a čo z nej dostanete?

Dostanete z nej knihy,

detské knihy.

A mama mala čas čítať mi.

Milovala to. Dostal som "ABC."

A vtedy začala moja kariéra profesora,

keď moja mama mala čas čítať mi.

A tiež si zaobstarala knihy pre seba.

Stíhala študovať angličtinu

a naučiť sa ju ako cudzí jazyk.

A prečítala tak veľa románov,

tak veľa rôznych románov.

A naozaj sme ten stroj milovali.

A hovorievali sme, moja mama a ja,

"Vďaka ti, priemysel.

Vďaka ti, oceliareň.

Vďaka ti, elektráreň.

A vďaka ti chemický priemysel za to,

že nám dávaš čas na čítanie kníh."

Ďakujem veľmi pekne.

(Potlesk)