Chráňme oceány, ako chránime národné parky

Nemusíte byť vedec na to, aby ste pomohli chrániť svetové oceány, hovorí expert na podvodné drony a člen TEDu, David Lang. Bežní obyvatelia sa mnohokrát v minulosti spojili, aby zachránili prírodné poklady planéty. Lang nás prosí, aby sme si zobrali príklad z príbehu National Parks Service v Spojených štátoch, a ponúka nám trojbodový plán na zachovanie podvodných divov.

Zo všetkých mojich spomienok z detstva

existuje jedna, ktorá prevyšuje ostatné.

A je to tá, keď moji odvážni rodičia

prenajali obytný voz, zbalili mňa a bratov

a zamierili severne
od nášho domu v Minneapolise

do Yellowstonského národného parku.

Videli sme atrakcie, ako napr. gejzíry,
zastavili sme sa pri Badlands,

ale viac ako miesta
si pamätám to dobrodružstvo.

Takto mi bol predstavený Divoký západ.

Ale až keď som bol starší

a naučil som sa viac
o systéme národných parkov,

uvedomil som si, aké mám šťastie.

Po prvé, že vôbec tento zážitok mám,

ale aj to, že pred stovkami rokov

boli ľudia natoľko prezieraví,
že odložili tie najlepšie miesta,

tie najlepšie ekosystémy
v krajine pre všetkých.

A pre budúce generácie.

A aby ste vskutku ocenili,
aký bol tento nápad predvídavý,

musíte sa vrátiť naspäť

a musíte sa pozrieť
na históriu National Parks Service.

Veľa ľudí vie, že prvý národný park
bol Yellowstone, v roku 1872.

Veľa ľudí si spomenie
na Johna Muira, básnika, naturalistu,

ktorý bol vizionár v tom,

že inšpiroval ľudí myšlienkou konzervácie,

že potrebujeme zobrať
tie najlepšie miesta a ochrániť ich.

Mal fanúšikov na vysokých miestach,

existuje skvelá historka
o Teddym Rooseveltovi a Johnovi Muirovi,

ako išli na túru v Yosemite,
keď bol prezidentom,

štyri dni, mimo moderného sveta,
len oni dvaja.

Viete si predstaviť prezidenta,

ktorý sa na štyri dni
len tak odstrihne od sveta?

(smiech)

Žiadne tweety.

(smiech)
(potlesk)

Páči sa mi tento nápad.

(potlesk)
(smiech)

Mal skvelý vplyv na Theodora Roosevelta.

A vytvoril desiatky národných parkov,

stovky tisícov štvorcových akrov pre
zabezpečenie národnej divočiny a zvierat.

Bola to dôležitá administratíva,
ale nič nebolo isté.

Za menej než 10 rokov potom,
čo vytvoril tieto nové miesta,

budúcnosť týchto miest bola veľmi neistá.

A kým tento muž, Stephen Mather,

podnikateľ zo Chicaga,

nenapísal zlostný list
na Ministerstvo vnútra, v ktorom bolo:

„Nedarí sa vám ochraňovať
a zachovávať tieto miesta.“

A potom s tým niečo urobili.

Ministerstvo vnútra mu odpísalo.

„Pán Mather,
pokiaľ vám na tom tak záleží,

prečo neprídete do Washingtonu
a neurobíte to sám?“

(smiech)

A aj urobil.

Prijal prácu na Ministerstve vnútra,

ale čo bolo dôležitejšie,
začal s kampaňou.

V roku 1914 mal dva bloky
odtiaľto stretnutie

v California Hall,

a zapojil správcov parku
a pár ostatných ľudí,

ktorým záležalo na myšlienke zachovávania.

Vytvorili plán, vymysleli kampaň,

ktorá nakoniec viedla
k National Park Service v roku 1916.

A to je vážne dôležité.

Pretože to viedlo od nápadu,
že by sme mali chrániť tieto miesta,

až ku skutočnému plánu,

ku spôsobu, ako sa ľudia môžu pripojiť
a realizovať ďalej tento nápad

pre budúce generácie,

aby malé deti ako ja mohli ísť
a mať tieto úžasné zážitky.

Toto je história národných parkov na zemi.

Oceán, o ktorom chcem dnes hovoriť,

je úplne o niečom inom.

A sme skoro 100 rokov pozadu.

Prvá morská rezervácia vznikla v roku 1972

po ropnej škvrne v Santa Barbare,

ľuďom napadlo zobrať tento koncept

a použiť ho na podvodné prostredie.

Mali sme vlastného Johna Muira,
je to Dr. Sylvia Earle,

ktorá je neúnavnou advokátkou

za vytvorenie týchto chránených
morských miest okolo sveta.

Viem, že existuje veľa
zlých správ o oceánoch,

ako znečistenie plastom,
blednutie koralov, nadmerný lov rýb,

niekedy je ťažké si to všetko pripustiť.

Ale tento nápad odložiť
miesta pre prírodu funguje.

Veda nám hovorí,
že pokiaľ tieto miesta odložíme,

príroda sa vráti a môžeme
zachovať oceány zdravé.

Vieme, že nápad funguje.

A ako John Muir, Dr. Sylvia Earl má vplyv

na vládu,

George W. Bush a Obama
boli fantastickí prezidenti pre oceány,

vytvorili morské chránené miesta
po celej krajine.

Nie je to konzervatívny nápad,
alebo liberálny nápad,

nie je to ani americký nápad,

je to proste dobrý nápad.

(smiech)

(potlesk)

Ale...

(potlesk)

Sme tu o niekoľko rokov neskôr.

Momentálne vláda
navrhuje potlačiť všetok pokrok,

ktorý sme za posledných 20 rokov urobili.

Takže nesmúťte, zorganizujte sa.

Potrebujeme urobiť to,
čo Stephen Mather urobil pred 100 rokmi.

Potrebujeme začať kampaň,
aby sme ľudí do tejto myšlienky zapojili.

A tiež si myslím, že potrebujeme
zväz civilných vedcov pre oceány.

Videl som útržky tejto budúcnosti,
viem, že je to možné.

Môj kamarát Erik a ja sme začali
stavať podvodné roboty,

malé plávajúce kamery so svetlami,
s ktorými môžete vidieť pod vodou.

Začali sme ich stavať
v jeho garáži pred 5 rokmi,

a pozorovali sme, ako to rastie

do komunity tisícky ľudí okolo sveta,

ktorí veria, že každý
by mal mať prístup k týmto miestam.

Všetci si zaslúžime nástroje
na cestovanie a skúmanie.

Existujú príbehy, ako je Laura James,

ktorá použila svoj robot a zistila,
že morské hviezdice v jej okolí hynú.

Začala s celou civilnou vedeckou kampaňou,

zozbierala dáta a zvýšila povedomie
o zhubnej chorobe morských hviezdíc,

aby sa pokúsila zistiť, čo sa u nich deje.

Existujú príbehy rybárov v Mexiku,

ktorí použili robot na vytvorenie
morských chránených miest,

kde sa ryba Nassau grouper neresila,
aby ochránili budúcnosť tohoto druhu.

Sú to úžasné veci.

Zistili sme, že keď ľuďom dáte nástroje,

urobia tu správnu vec.

Ale musíme ísť ešte o krok ďalej.

Vlastne si aj myslím, že môžeme oprášiť
scenár Stephena Mathera.

Takže čo urobil?

Prvá vec, ktorú urobil, bola,
že sa zameral na infraštruktúru.

Rok 1914 nebol len čas pre parky,

bol to aj čas automobilov,

model T sa valil z linky

a Stephen Mather pochopil,

že toto bude dôležitá časť
americkej kultúry.

Stal sa partnerom
diaľničných spoločností po celej krajine,

aby postavil veľké,
krásne diaľnice k týmto parkom.

Vyšlo to,
v podstate vynašiel auto kemping.

Vedel, že pokiaľ ľudia
nepôjdu na tieto miesta,

tak sa do nich nezamilujú
a nebude ich to zaujímať.

Bol to fakt bystrý nápad.

Druhá vec, ktorú spravili, bola,

že sa zamerali na vizionársku filantropiu.

Stephen Mather
bol úspešný podnikateľ z Chicaga

a zakaždým, keď asociácia parkov
potrebovala peniaze,

zakaždým, keď asociácia diaľníc
potrebovala peniaze,

prišli, vypísali šek
a dali veci do pohybu.

Existuje skvelý príbeh
o jeho kamarátovi Williamovi Kentovi,

ktorý zistil, že na spodku Mount Tam
zostal malý kúsok sekvojového lesa

a tak rýchlo kúpil pozemok

a daroval ho hnutiu Národných parkov.

Dnes sú to Muirove lesy,

jeden z najpopulárnejších
národných parkov v celej krajine.

Moji rodičia sú tu na návšteve z Minnesoty

a ani ich veľmi nezaujíma táto prednáška,

celý čas hovoria
len o návšteve Muirových lesov.

(smiech)

Ale posledná vec je kritická,

Stephen Mather sa zameriaval
na zainteresovanosť.

Na jednom z prvých stretnutí, ktoré
mali kvôli tomuto novému systému, povedal:

„Ak ste spisovateľ,
chcem, aby ste o tomto písali.

Ak ste podnikateľ, chcem, aby ste to
spomenuli klubom a organizáciám.

Ak pracujete pre vládu,
chcem, aby ste schválili vyhlášky.“

Každý mal prácu.

„Každý z vás, vy všetci máte svoju rolu

pri ochrane týchto miest
pre naše budúce generácie.“

Každý z vás, vy všetci.

Páči sa mi to.

Je to plán, jednoduchý, trojbodový plán.

Myslím, že dokážeme to isté.

Toto bol titulok, keď Obama vytvoril

národný monument Papahanaumokuakea:

„Veľa tam uvidíte,
ale veľa šťastia, kým sa tam dostanete. “

Ako Mather, mali by sme sa zamerať
na technológiu v našom čase,

všetka táto nová,
úžasná, digitálna infraštruktúra

môže byť postavená tak,
aby zainteresovala ľudí s oceánmi.

Národná morská rezervácia

vytvorila všetky tieto
skvelé VR 360° videá,

ku ktorým sa môžete dostať
a pozrieť sa, ako tieto miesta vyzerajú.

Náš tím pokračuje
v budovaní nových pomôcok,

táto je naša posledná,
toto je trojzubý podvodný dron,

je to potápačská ponorka, je ľahká,
zmestí sa vám do ruksaku,

dokáže ísť do 100-metrovej hĺbky,
hlbšie než väčšina potápačov.

Vidí životné prostredia,
ku ktorým väčšina ľudí nemá prístup.

Prichádzajú nové nástroje
a potrebujeme ešte lepšie.

Taktiež vidíme viacero
vizionárskych filantropov.

Keď sme s Erikom s týmto začali,
nemali sme žiadne peniaze,

stavali sme to v jeho garáži.

Ale išli sme na Kickstarter.

A našli sme cez 1 800 ľudí,

zarobili sme skoro
milión dolárov na Kickstarteri,

našli sme ľudí, ktorí si mysleli:

„Áno, je to dobrý nápad.

Chcem byť jeho súčasťou.“

Potrebujeme viacero spôsobov,
ako zaujať ľudí,

aby sa sami mohli
stať vizionárskymi filantropmi.

Mali sme aj tradičných filantropov,

ktorí sa zapojili, aby nás financovali

v SEE iniciatíve,
Vedecké vzdelanie a skúmanie,

ktorá nám pomôže dostať
príspevky k ľuďom v centre diania,

ľudia, ktorí praktizujú vedu,
ľudia, ktorí príbeh šíria ďalej,

inšpirujú komunity.

Môžete ísť na OpenExplorer.com
a pozrieť sa, čo robia,

je to vážne inšpirujúce.

A taktiež to dúfam vyzve vás,
aby ste sa zapojili.

Existuje veľa priestoru na zapojenie sa.

Chceme počuť vaše nápady,
ako šíriť tieto príbehy.

Pretože to je všetko,
všetko je o zapojení sa.

Existuje veľa zaujímavých,
nových spôsobov, ako sa ľudia môžu zapojiť

do ochrany týchto miest.

A pochopenie.

Ako Reef Check, potápači idú pod vodu
a plávajú cez transekty

a počítajú ryby
a zbierajú dáta o biodiverzite.

Získavajú informácie,
ktoré potrebujeme na ochranu týchto miest.

Keď pôjdete na pláž,
zapojte sa do MPA hliadky.

Zdokumentujte, aké aktivity uvidíte
na týchto rôznych miestach.

Tu sa môže zapojiť každý.

A to je všetko, práve to potrebujeme.

Potrebujeme vytvoriť budúcnosť
pre vnukov našich vnukov.

Minulý mesiac som išiel plachtiť

a došli sme k Farallonským ostrovom,
40 km od Gate.

Väčšina ľudí ich pozná
ako takú rezerváciu pre vtáky,

ale zobrali sme náš robot
a poslali sme ho tam.

A ľudia na lodi boli ohromení
životom pod hladinou.

Sú to naozaj dôležité ekosystémy.

Vážne, je to celý divoký svet,
ktorý sme ešte nepreskúmali.

A práve teraz máme možnosť,

tak ako mali oni pred 100 rokmi,

chrániť tieto miesta,
vymyslieť plán, zapájať ľudí.

Minulý rok, keď vyšlo výkonné nariadenie,

ktoré dalo všetok pokrok,
ktorí sme dosiahli,

všetky tieto nové chránené
morské miesta prehodnotiť,

viac než 100 000 ľudí
to komentovalo online.

Skoro všetky tieto príspevky hovorili:

„Nerobte to, ochrana
týchto miest je tá správna voľba.“

Môj odkaz pre tých 100 000 ľudí,
pre tých 100 000 príspevkov je,

nečakajte na Washington.

Dokážeme to sami.

Ďakujem.

(potlesk)