Prečo žijem v smrteľnom strachu z rozprávania na verejnosti

Megan Washington je jednou z popredných austrálskych speváčok/skladateliek. A od detstva koktá. Počas tejto odvážnej a osobnej prednášky odhalí, ako sa vyrovnáva s touto rečovou vadou – od vyhýbania sa kombinácii písmen „st“ až po klamanie vlastného mozgu výmenou slov na poslednú chvíľu, a áno, aj spievaním o veciach, ktoré chce povedať.

Keď som prijímala túto ponuku,
nevedela som,

či sa odo mňa očakáva
rozprávanie alebo spievanie.

Ale keď som sa dozvedela,
že témou je jazyk,

mala som pocit, že musím niečo aj povedať.

Mám problém.

Nie je to najhoršia vec na svete.

Som v pohode.

Nehorím.

Viem, že iní ľudia na svete

majú omnoho horšie problémy,

ale pre mňa sú jazyk a hudba

neoddeliteľne prepojené cez jednu vec.

A tou vecou je, že koktám.

Môže sa to zdať zvláštne vzhľadom na to,

že veľa času trávim na javisku.

Mohli by ste sa domnievať,

že pri verejných vystúpeniach,
a aj teraz tu pred vami,

sa cítim pohodlne.

Ale pravda je taká, že do tohto momentu,

a vrátane tohto momentu,
som žila v smrteľnom strachu

z rozprávania na verejnosti.

Verejné spievanie
je celkom iná vec. (smiech)

Ale k tomu sa dostaneme o chvíľu.

Nikdy predtým som o tom
takto otvorene nehovorila.

Myslím, že je to preto,
že som vždy žila v nádeji,

že keď vyrastiem,

koktať nebudem.

Vždy som mala takú predstavu,
že keď budem dospelá,

budem vedieť francúzsky,

keď budem dospelá,
naučím sa starať o svoje peniaze

a keď vyrastiem, nebudem koktať,

a potom budem schopná verejne prednášať
a možno budem predsedníčkou vlády,

neobmedzené možnosti, poznáte to.

(smiech)

Teraz o tom dokážem rozprávať,

pretože som dosiahla bod v živote, keď –

teda, mám 28.

Som si dosť istá, že teraz už som dospelá.

(smiech)

Som dospelá žena,

ktorá sa živí ako umelkyňa

s rečovou vadou.

Takže už by som sa k tomu
aj mohla priznať.

Koktanie má zopár zaujímavých aspektov.

Najhoršia vec, aká sa mi môže stať,

je, že stretnem ďalšieho človeka,
ktorý koktá.

(smiech)

To sa mi stalo v Hamburgu, keď som sa

zoznamovala s chalanom, ktorý povedal:

„Ahoj, m-m-m-moje meno je Joe,“

a ja na to:
„Ahoj, m-m-m-moje meno je Meg.“

Predstavte si to zdesenie,
keď som si uvedomila,

že si myslí, že si z neho robím srandu.

(smiech)

Ľudia si myslia, že som permanentne opitá.

(smiech)

Myslia si, že som zabudla ich meno,

keď váham pred jeho vyslovením.

A je zvláštne, že najhoršie

je to s vlastnými menami.

Ak sa chystám vo vete
použiť slovo „streda“

a blížim sa k nemu

a cítim, že začnem koktať,

môžem to slovo zmeniť na „zajtra“

alebo „deň po utorku“

alebo niečo podobné.

Je to neohrabané, ale prejde vám to.

Totiž za ten čas som si osvojila

metódu medzery v reči,

keď v poslednej chvíli

zmeníte slovo a tým oklamete svoj mozog.

Ale mená ľudí meniť nemôžete.

(smiech)

Keď som spievala veľa jazzu,

často som pracovala s klaviristom,
ktorý sa volal Steve.

Ako ste si asi všimli,

S-ká a T-čka, spolu alebo oddelene,

sú mojím kryptonitom.

Ale musela som predstaviť kapelu

počas takej tej krátkej prestávky

a keď som sa dostala k Stevovi,

často som sa zasekla na "St".

A to bolo trochu divné a nepríjemné,
a totálne to zničilo atmosféru.

Takže keď sa toto niekoľkokrát zopakovalo,

Steve sa s potešením stal „Sevom“,

a dostali sme sa cez to takto.
(smiech)

Absolvovala som veľa terapie

a bežnou formou liečby je používanie

techniky, ktorá sa volá hladká reč.

Ide o to, že takmer
spievate všetko, čo hovoríte.

Akosi všetko spojíte dokopy takým

veľmi spevavým spôsobom
a la učiteľka v škôlke

a zniete veľmi jasne, ako keby
ste sa nadopovali váliom,

a všetko je pokojné.
(smiech)

Takto ja normálne nezniem.

Ale používam to.

Používam to, keď sa musím
zúčastniť programov

alebo keď musím robiť rozhovory v rádiách,

kde je hospodárenie s časom rozhodujúce.

(smiech)

Robím to takto kvôli mojej práci.

No ako umelkyňa,
keďže umelci cítia, že ich práca

je založená hlavne na úprimnosti

a tom byť skutočný,

často mám pocit, že tým podvádzam.

To je dôvod, prečo predtým,
ako budem spievať, vám chcem povedať,

čo pre mňa spievanie znamená.

Nie je to len o vydávaní pekných zvukov,

a tvorení pekných skladieb.

Je to viac ako mať pocit,
že som známa a že mi rozumejú.

Je to viac než len vyvolávať
vo vás pocity, ktoré cítim ja.

Nie je to o mytológii

alebo mýtizovaní mňa samej pre vás.

Akosi, skrz nejakú zázračnú

synaptickú funkciu mozgu,

je nemožné koktať pri spievaní.

Keď som bola mladšia,
toto bola metóda liečby,

ktorá na mne veľmi dobre fungovala,

spievať, takže som spievala veľa.

A preto som dnes tu.

(potlesk)

Ďakujem.

Spievanie je pre mňa sladkou úľavou.

Jedine vtedy sa cítim plynulá.

Jedine vtedy to, čo vyjde z mojich úst,

je komplexne presne to,
čo som mala v úmysle.

(smiech)

Viem, že toto je TED prednáška,

ale teraz budem TED spievať.

Túto pieseň som napísala minulý rok.

Ďakujem veľmi pekne.
Ďakujem.

(potlesk)

(piano)

♪ Bola by som kráskou ♪

♪ no môj nos ♪

♪ je trochu priveľký ♪

♪ na moju tvár ♪

♪ A bola by som snílkom ♪

♪ no môj sen ♪

♪ je trochu priveľký ♪

♪ na tento svet ♪

♪ A bola by som anjelom ♪

♪ no moja svätožiara ♪

♪ bledne v žiare ♪

♪ tvojej tváre ♪

♪ A bola by som žolíkom ♪

♪ no tá karta vyznie smiešne, keď zahráš ♪

♪ tvoje eso ♪

♪ Rada by som vedela ♪

♪ Sú v pekle hviezdy? ♪

♪ A rada by som vedela ♪

♪ vedela, či vieš ♪

♪ že kvôli tebe strácam
všetko, čo poznám ♪

♪ Že sa neviem rozhodnúť,
či to nechať tak, a či nie ♪

♪ A zostala by som navždy, ♪

♪ no môj domov ♪

♪ je trochu priďaleko ♪

♪ od tohto miesta ♪

♪ A prisahám, že som sa snažila ♪

♪ spomaliť ♪

♪ keď kráčam tvojím tempom ♪

♪ No jediné, na čo som dokázala myslieť ♪

♪ túlajúc sa mestami ♪

♪ je, vyzerám pekne v daždi? ♪

♪ A nechápem ako sa pri niekom ♪

♪ tak nádhernom ♪

♪ môžem cítiť taká škaredá ♪

♪ Taká hanba ♪

♪ A rada by som vedela ♪

♪ Sú v pekle hviezdy? ♪

♪ A rada by som vedela ♪

♪ vedela, či vieš, ♪

♪ že kvôli tebe strácam
všetko, čo poznám ♪

♪ že sa neviem rozhodnúť,
či to nechať tak, a či nie ♪

Ďakujem vám veľmi pekne.
(potlesk)