Return to Video

Čo nevieme o deťoch európskych moslimov

  • 0:01 - 0:05
    Keď som bola malá, vedela som,
    že mám superschopnosti.
  • 0:07 - 0:08
    Naozaj.
  • 0:08 - 0:09
    (smiech)
  • 0:09 - 0:13
    Myslela som si, že som totálne úžasná,
    lebo som dokázala rozumieť
  • 0:13 - 0:15
    a stotožniť sa s pocitmi hnedých ľudí,
  • 0:15 - 0:19
    ako bol môj starý otec,
    konzervatívny moslim.
  • 0:19 - 0:24
    A tiež som rozumela mojej afgánskej mame,
    môjmu pakistanskému otcovi,
  • 0:24 - 0:28
    ktorí neboli takí nábožní,
    skôr umiernení, dosť liberálni.
  • 0:28 - 0:30
    A samozrejme, vedela som pochopiť
  • 0:30 - 0:33
    a stotožniť sa s pocitmi bielych ľudí.
  • 0:33 - 0:34
    Bielych Nórov v mojej krajine.
  • 0:35 - 0:38
    Viete, bielych, hnedých, akýchkoľvek –
  • 0:38 - 0:40
    mala som ich rada všetkých.
  • 0:40 - 0:41
    Všetkým som rozumela,
  • 0:41 - 0:44
    hoci oni sa vždy nesnažili
    porozumieť jeden druhému,
  • 0:44 - 0:45
    všetci to boli moji ľudia.
  • 0:46 - 0:49
    Môj otec si napriek tomu
    vždy robil starosti.
  • 0:49 - 0:52
    Hovorieval, že dokonca
    aj s najlepším vzdelaním
  • 0:52 - 0:55
    sa mi nedostane férových šancí.
  • 0:55 - 0:59
    Podľa neho vraj stále
    budem čeliť diskriminácii.
  • 0:59 - 1:01
    A vraj jedinou cestou,
    ako ma bieli ľudia môžu prijať,
  • 1:01 - 1:04
    bude stať sa slávnou.
  • 1:04 - 1:08
    Predstavte si, že o tom sa so mnou bavil,
    keď som mala 7 rokov.
  • 1:08 - 1:11
    Takže ja mám sedem rokov,
    a on hovorí:
  • 1:11 - 1:15
    „Počuj, musí to byť buď šport,
    alebo hudba.“
  • 1:15 - 1:19
    O športoch nič nevedel – chvalabohu –
    takže to bola hudba.
  • 1:19 - 1:24
    Takže keď som mala 7 rokov,
    pozbieral všetky moje hračky, bábiky,
  • 1:24 - 1:25
    a odhodil ich.
  • 1:26 - 1:30
    Namiesto nich mi dal
    otrasné malé klávesy Cassio a –
  • 1:30 - 1:31
    (smiech)
  • 1:31 - 1:33
    Hej. A hodiny spevu.
  • 1:33 - 1:38
    A nútil ma cvičiť hodiny a hodiny,
    každý jeden deň.
  • 1:38 - 1:42
    Veľmi rýchlo ma tiež donútil
    spievať pre stále väčšie publikum,
  • 1:42 - 1:46
    a čo je zvláštne, takmer som
    sa stala dieťaťom,
  • 1:46 - 1:48
    ktoré stelesňuje nórsky
    multikulzuralizmus.
  • 1:49 - 1:50
    Samozrejme, bola som na seba hrdá.
  • 1:51 - 1:54
    Pretože v tomto bode dokonca noviny
  • 1:54 - 1:56
    začínali písať o hnedých
    ľuďoch pekné veci,
  • 1:56 - 2:00
    takže som cítila,
    že moje superschopnosti rastú.
  • 2:01 - 2:04
    Takže keď som mala 12 rokov,
    raz som šla zo školy,
  • 2:04 - 2:05
    urobila som si malú obchádzku,
  • 2:05 - 2:09
    pretože som si chcela kúpiť moje
    obľúbené sladkosti, „slané nohy“.
  • 2:09 - 2:11
    Viem, že to znie úplne nechutne,
  • 2:12 - 2:13
    ale ja ich milujem.
  • 2:13 - 2:18
    Sú to také malé slané kúsky
    zo sladkého drievka v tvare nôh.
  • 2:18 - 2:23
    A teraz, keď to hovorím nahlas,
    mi dochádza, ako hrozne to znie,
  • 2:24 - 2:27
    ale nech je ako chce,
    ja ich úplne zbožňujem.
  • 2:27 - 2:29
    Takže po ceste do obchodu
  • 2:29 - 2:33
    sa zjaví nejaký vysoký biely chlap
    a vo dverách mi zatarasí cestu.
  • 2:33 - 2:39
    Snažila som sa prejsť okolo neho,
    ale pritom ma zastavil,
  • 2:39 - 2:41
    čumel na mňa,
  • 2:42 - 2:44
    potom mi napľul do tváre a povedal:
  • 2:44 - 2:45
    „Uhni mi z cesty,
  • 2:45 - 2:49
    ty malá čierna krava,
    ty malá paki-krava,
  • 2:49 - 2:51
    choď domov, odkiaľ si prišla.“
  • 2:52 - 2:55
    Bola som v úplnom šoku.
  • 2:55 - 2:56
    Uprene som naňho hľadela.
  • 2:56 - 2:59
    Veľmi som sa bála zotrieť
    si ten pľuvanec z tváre,
  • 3:00 - 3:02
    aj vtedy, keď sa miešal s mojimi slzami.
  • 3:02 - 3:06
    Pamätám si, ako som sa
    obzerala v nádeji, že každú chvíľu
  • 3:06 - 3:09
    príde nejaký dospelý
    a tohto chlapa zastaví.
  • 3:09 - 3:14
    Ale ľudia sa okolo mňa ponáhľali
    a predstierali, že ma nevidia.
  • 3:14 - 3:18
    Nevedela som, čo sa deje,
    lebo som premýšľala:
  • 3:19 - 3:22
    „Moji bieli ľudia, poďme!
    Kde sú? Čo sa deje?
  • 3:22 - 3:24
    Ako to, že nikto neprichádza
    a nezachraňuje ma?“
  • 3:25 - 3:27
    Iste netreba povedať,
    že sladkosti som nekúpila.
  • 3:27 - 3:29
    Len som čo najrýchlejšie bežala domov.
  • 3:30 - 3:32
    Aj tak boli veci v poriadku,
    myslela som si.
  • 3:33 - 3:36
    Ako plynul čas, čím úspešnejšia som bola,
  • 3:36 - 3:40
    nakoniec som začala priťahovať
    aj obťažovanie zo strany hnedých ľudí.
  • 3:42 - 3:45
    Niektorí muži v komunite
    rodičov si mysleli, že je neprijateľné
  • 3:45 - 3:50
    a nehanebné, aby sa žena zaoberala hudbou
  • 3:50 - 3:52
    a aby bola v súvislosti s ňou v médiách.
  • 3:53 - 3:59
    Takže veľmi rýchlo ma začínali napádať
    na mojich vlastných koncertoch.
  • 3:59 - 4:04
    Pamätám si na jeden koncert,
    bola som na pódiu, nahla som sa do publika
  • 4:04 - 4:07
    a posledné, čo som videla,
    je mladá hnedá tvár,
  • 4:07 - 4:11
    a potom som videla len nejakú chemikáliu,
    ktorú mi hodili do očí,
  • 4:11 - 4:14
    a pamätám si, že som nič nevidela,
    oči mi slzili,
  • 4:15 - 4:16
    ale aj tak som ďalej spievala.
  • 4:17 - 4:22
    Napľuli mi do tváre v uliciach Osla,
    tento raz to boli hnedí muži.
  • 4:22 - 4:26
    Raz sa ma dokonca pokúsil niekto uniesť.
  • 4:26 - 4:28
    Vyhrážky smrťou nemali konca.
  • 4:28 - 4:31
    Spomínam si na jedného staršieho
    bradatého muža, zastavil ma na ulici
  • 4:31 - 4:33
    a povedal: „Dôvod, prečo ťa tak nenávidím,
  • 4:33 - 4:35
    je ten, že kvôli tebe
    si naše dcéry myslia,
  • 4:35 - 4:37
    že si môžu robiť, čo chcú.“
  • 4:39 - 4:41
    Jeden mladík mi poradil,
    aby som si dávala pozor.
  • 4:41 - 4:44
    Povedal, že hudba je neislamská,
    že je to práca kuriev,
  • 4:44 - 4:47
    a ak budem pokračovať,
    znásilnia ma
  • 4:47 - 4:52
    a vyrežú mi brucho, aby sa ďalšia
    kurva ako ja nemohla narodiť.
  • 4:54 - 4:55
    Znovu som bola zmätená.
  • 4:55 - 4:57
    Nechápala som, čo sa deje.
  • 4:57 - 5:01
    Moji hnedí ľudia sa ku mne
    začínali správať takto – ako to?
  • 5:02 - 5:05
    Miesto toho, aby som
    premostila svety, tie dva svety,
  • 5:05 - 5:08
    som sa cítila, akoby som
    pomedzi moje dva svety padala.
  • 5:08 - 5:11
    Myslím, že pre mňa
    boli pľuvance ako kryptonit.
  • 5:13 - 5:15
    Takže kým som mala 17 rokov,
  • 5:15 - 5:18
    vyhrážky smrťou boli nekonečné,
    a neustále ma niekto obťažoval.
  • 5:18 - 5:20
    Nakoniec to bolo také zlé, že
    ma mama posadila a povedala:
  • 5:20 - 5:24
    „Pozri, už ťa nedokážeme ochraňovať,
    ani udržať v bezpečí,
  • 5:24 - 5:26
    takže budeš musieť odísť.“
  • 5:26 - 5:31
    Tak som si kúpila jednosmerný lístok
    do Londýna, zbalila si kufor a odišla som.
  • 5:32 - 5:36
    Najviac sa ma vtedy dotklo,
    že nikto nič nepovedal.
  • 5:36 - 5:38
    Môj odchod z Nórska bol veľmi verejný.
  • 5:39 - 5:43
    Moji hnedí ľudia, moji bieli ľudia –
    nikto nič nepovedal.
  • 5:43 - 5:45
    Nikto nepovedal: „Počkať, toto je chyba.
  • 5:46 - 5:50
    Podporujte toto dievča, chráňte ho,
    lebo ona je jedna z nás.“
  • 5:50 - 5:51
    Nikto to nepovedal.
  • 5:51 - 5:54
    Namiesto toho som sa cítila –
    viete, ako na letisku,
  • 5:55 - 5:58
    kde máte na páse s kuframi rôzne kufre,
  • 5:58 - 5:59
    ktoré idú dokola a dokola,
  • 5:59 - 6:02
    a vždy sa na konci zjavuje posledný kufor,
  • 6:02 - 6:05
    ktorý nikto nechce,
    ku ktorému sa nikto neprizná.
  • 6:05 - 6:06
    Tak som sa cítila.
  • 6:07 - 6:10
    Nikdy som sa necítila taká sama,
    nikto som sa necítila taká stratená.
  • 6:12 - 6:16
    Po príchode do Londýna som
    nakoniec nadviazala na kariéru v hudbe.
  • 6:17 - 6:20
    Iné miesto, ale, žiaľ,
    rovnaký starý príbeh.
  • 6:21 - 6:24
    Spomínam si na správu, čo som dostala,
    kde sa písalo, že ma zabijú,
  • 6:24 - 6:28
    a že sa prelejú rieky krvi,
  • 6:28 - 6:31
    a že predtým, ako zomriem,
    ma mnohokrát znásilnia.
  • 6:31 - 6:33
    Musím povedať, že v tomto bode
  • 6:33 - 6:35
    som si vlastne zvykala na takéto správy,
  • 6:35 - 6:39
    ale zmenilo sa to, že teraz sa
    začali vyhrážať mojej rodine.
  • 6:41 - 6:46
    Takže som si znovu zbalila kufor,
    opustila hudbu a presťahovala sa do USA.
  • 6:47 - 6:48
    Už som toho mala dosť.
  • 6:48 - 6:50
    Už som s týmto nechcela mať nič spoločné.
  • 6:50 - 6:53
    A iste som sa nechystala
    dať sa zabiť kvôli niečomu,
  • 6:53 - 6:56
    čo ani nebol môj sen –
    bol to výber môjho otca.
  • 6:58 - 7:01
    Takže som sa celkom stratila.
  • 7:01 - 7:03
    V podstate sa zrútila.
  • 7:03 - 7:05
    Ale rozhodla som sa, že chcem
  • 7:05 - 7:09
    niekoľko, hocikoľko rokov môjho života
  • 7:09 - 7:10
    stráviť podporou mladých ľudí,
  • 7:10 - 7:13
    pokúsiť sa byť tam pre nich,
    akokoľvek krátko,
  • 7:13 - 7:15
    ako len budem môcť.
  • 7:15 - 7:18
    Začala som s dobrovoľníctvom
    pre rôzne organizácie,
  • 7:18 - 7:23
    ktoré pracovali s mladými
    moslimami v Európe.
  • 7:24 - 7:27
    A na svoje prekvapenie som zistila,
  • 7:27 - 7:32
    že mnohí títo mladí ľudia trpia a bojujú.
  • 7:32 - 7:36
    Čelili mnohým problémom
    so svojimi rodinami a spoločenstvami,
  • 7:36 - 7:40
    ktoré, ako sa zdalo, sa zaujímali
    viac o svoju česť a dobré meno
  • 7:40 - 7:42
    než o šťastie a život
    svojich vlastných detí.
  • 7:44 - 7:48
    Začala som mať pocit, že možno nie
    som taká sama, že nie som taká divná.
  • 7:48 - 7:51
    Možno že na svete je viac mojich ľudí.
  • 7:51 - 7:53
    Problém je, že väčšina ľudí nerozumie,
  • 7:54 - 7:58
    že v Európe vyrastalo tak veľa z nás,
  • 7:58 - 8:00
    ktorí nemôžeme byť sami sebou.
  • 8:00 - 8:02
    Nedovolia nám byť tým, kým sme.
  • 8:03 - 8:07
    Nesmieme si vziať za muža či ženu
  • 8:07 - 8:10
    alebo mať vzťah s tými,
    ktorých si vyberieme my.
  • 8:10 - 8:12
    Nesmieme si dokonca vybrať povolanie.
  • 8:12 - 8:16
    Toto je v moslimských centrách
    Európy štandardom.
  • 8:16 - 8:19
    Hoci sme v najslobodnejších
    spoločnostiach na svete, nie sme slobodní.
  • 8:20 - 8:24
    Naše životy, sny, naša budúcnosť
    nám nepatria,
  • 8:24 - 8:27
    patria našim rodičom a ich komunite.
  • 8:27 - 8:30
    Našla som nekonečne veľa
    príbehov mladých ľudí,
  • 8:31 - 8:34
    ktorí sú od nás ďaleko,
  • 8:34 - 8:36
    ktorí sú nám všetkým neviditeľní,
  • 8:36 - 8:38
    ale ktorí trpia, a trpia osamotení.
  • 8:40 - 8:45
    Deti, čo prehrávajú s núteným manželstvom,
    násilím a zneužívaním kvôli cti.
  • 8:45 - 8:49
    Po niekoľkých rokoch práce
    s týmito mladými som nakoniec pochopila,
  • 8:49 - 8:51
    že už nebudem ďalej vládať utekať.
  • 8:51 - 8:56
    Nemôžem stráviť zvyšok svojho
    života v strachu a v úkryte,
  • 8:56 - 8:58
    a že skutočne niečo budem musieť urobiť.
  • 9:00 - 9:03
    A pochopila som tiež,
    že moje ticho, naše ticho,
  • 9:03 - 9:05
    umožňuje, aby sa
    v tomto zneužívaní pokračovalo.
  • 9:06 - 9:10
    Takže som sa rozhodla, že chcem
    svoje detské superschopnosti trochu využiť
  • 9:11 - 9:15
    a pokúsim sa, aby ľudia na opačných
    stranách týchto problémov pochopili,
  • 9:15 - 9:20
    aké to je byť mladým človekom
    zakliesneným medzi rodinou a krajinou.
  • 9:21 - 9:24
    Tak som začala natáčať filmy
    a začala som rozprávať tieto príbehy.
  • 9:25 - 9:29
    A tiež som chcela, aby ľudia pochopili
    smrteľné následky toho,
  • 9:29 - 9:31
    keď tieto problémy nebudeme brať vážne.
  • 9:32 - 9:34
    Prvý film, ktorý som natočila,
    bol o Banaz.
  • 9:35 - 9:39
    Bola 17-ročným kurdským
    dievčaťom v Londýne.
  • 9:40 - 9:42
    Bola poslušná, urobila všetko,
    čo chceli jej rodičia.
  • 9:43 - 9:45
    Snažila sa všetko urobiť správne.
  • 9:45 - 9:48
    Vydala sa za nejakého chlapa,
    ktorého jej vybrali rodičia,
  • 9:48 - 9:51
    hoci ju neustále mlátil a znásilňoval.
  • 9:52 - 9:55
    A keď sa pokúsila ísť
    po pomoc k rodine, povedali:
  • 9:55 - 9:57
    „No, musíš sa vrátiť
    a byť lepšou manželkou.“
  • 9:57 - 10:00
    Pretože nechceli mať
    na svedomí rozvedenú dcéru,
  • 10:00 - 10:03
    pretože by to, samozrejme,
    prinieslo rodine zneuctenie.
  • 10:04 - 10:06
    Bil ju tak strašne, až jej krvácali uši,
  • 10:07 - 10:12
    a keď konečne utiekla a našla
    mladého muža, ktorého si vybrala
  • 10:12 - 10:14
    a zaľúbila sa doňho,
  • 10:14 - 10:16
    zistila to jej komunita a rodina
  • 10:16 - 10:18
    a ona zmizla.
  • 10:18 - 10:20
    Našla sa o 3 mesiace.
  • 10:21 - 10:25
    Napchali ju do kufra
    a pochovali pod domom.
  • 10:28 - 10:32
    Škrtili ju, zbili až na smrť,
  • 10:33 - 10:37
    a urobili to traja muži, traja bratranci,
    na rozkaz jej otca a strýka.
  • 10:38 - 10:40
    K tragédii príbehu Banaz ešte pridáva,
  • 10:40 - 10:46
    že predtým v Anglicku žiadala
    políciu o pomoc päťkrát,
  • 10:46 - 10:49
    hovorila im, že sa ju
    jej rodina chystá zabiť.
  • 10:49 - 10:52
    Policajti jej neverili,
    takže nič neurobili.
  • 10:53 - 10:54
    A problém s týmto je ten,
  • 10:54 - 10:59
    že nielen že sa s takýmito problémami
    potýka tak veľa našich detí
  • 10:59 - 11:02
    v rámci svojich rodín
    a komunít svojich rodín,
  • 11:02 - 11:06
    ale že sa stretávajú s nepochopením
  • 11:07 - 11:10
    a apatiou krajín, v ktorých vyrastajú.
  • 11:12 - 11:16
    Keď ich zradí ich vlastná rodina,
    obracajú sa na nás ostatných,
  • 11:16 - 11:18
    a keď im my nerozumieme,
  • 11:18 - 11:20
    strácame ich.
  • 11:21 - 11:24
    Počas natáčania filmu mi
    povedalo niekoľko ľudí:
  • 11:24 - 11:27
    „No, Deeyah, vieš,
    toto je prosto ich kultúra,
  • 11:27 - 11:29
    toto títo ľudia robia svojim deťom
  • 11:29 - 11:31
    a my vlastne nevieme zasiahnuť.“
  • 11:32 - 11:35
    Môžem vás ubezpečiť,
    že vražda nie je moja kultúra.
  • 11:36 - 11:37
    Chápete?
  • 11:37 - 11:39
    A iste, ľudia, ktorí vyzerajú ako ja,
  • 11:39 - 11:42
    mladé ženy, ktoré pochádzajú
    z prostredia ako ja,
  • 11:42 - 11:46
    by mali mať rovnaké práva,
    rovnakú ochranu
  • 11:46 - 11:49
    ako hocikto iný v našej krajine, pravda?
  • 11:50 - 11:55
    Takže pri svojom ďalšom filme
    som sa chcela pokúsiť pochopiť,
  • 11:55 - 11:58
    prečo niektorých z našich
    mladých moslimov v Európe
  • 11:58 - 12:00
    priťahuje extrémizmus a násilie.
  • 12:01 - 12:02
    Ale pri tejto téme
  • 12:02 - 12:05
    som zistila, že musím čeliť
    svojmu najhoršiemu strachu:
  • 12:07 - 12:09
    hnedým chlapom s bradami.
  • 12:11 - 12:14
    Rovnakí muži alebo podobní tým,
  • 12:14 - 12:17
    ktorí ma prenasledovali
    väčšinu môjho života.
  • 12:18 - 12:20
    Muži, ktorých som sa bála
    väčšinu svojho života.
  • 12:20 - 12:23
    Muži, ktorých som zhlboka neznášala,
  • 12:23 - 12:25
    a to dlhé, dlhé roky.
  • 12:25 - 12:29
    Takže ďalšie dva roky som strávila
    rozhovormi s odsúdenými teroristami,
  • 12:29 - 12:32
    džihádistami a niekdajšími extrémistami.
  • 12:32 - 12:35
    Už som vedela, pretože to bolo zreteľné,
  • 12:35 - 12:40
    že náboženstvo, politika,
    koloniálna minulosť Európy,
  • 12:40 - 12:44
    aj zlyhania západnej zahraničnej
    politiky v posledných rokoch
  • 12:45 - 12:46
    boli súčasťou problému.
  • 12:47 - 12:50
    Ale mňa skôr zaujímalo
    zistiť, aké boli ľudské,
  • 12:50 - 12:51
    aké boli osobné dôvody,
  • 12:51 - 12:56
    prečo niektorí naši mladí ľudia
    podliehajú takýmto skupinám.
  • 12:57 - 13:01
    A čo ma naozaj prekvapilo, bol fakt,
    že som našla zranené ľudské bytosti.
  • 13:04 - 13:06
    Namiesto tých monštier, ktoré som hľadala,
  • 13:06 - 13:08
    ktoré som dúfala, že nájdem –
  • 13:08 - 13:11
    naozaj, úprimne, pretože
    to by bolo veľmi uspokojivé –
  • 13:11 - 13:12
    našla som zlomených ľudí.
  • 13:14 - 13:15
    Rovnako ako Banaz,
  • 13:15 - 13:18
    zistila som, že títo mladí
    muži boli rozháraní
  • 13:18 - 13:21
    od snahy preklenúť priepasti
  • 13:21 - 13:24
    medzi svojimi rodinami a krajinami,
    v ktorých sa narodili.
  • 13:26 - 13:29
    A zistila som tiež,
    že extrémistické teroristické skupiny
  • 13:29 - 13:33
    využívajú tieto pocity našich mladých ľudí
  • 13:33 - 13:36
    a presmerúvajú ich – čo je cynické –
    smerom k násiliu.
  • 13:36 - 13:38
    „Poďte k nám,“ hovoria im.
  • 13:38 - 13:41
    „Zavrhnite obe strany,
    vašu rodinu aj vašu krajinu,
  • 13:41 - 13:43
    pretože oni zavrhli vás.
  • 13:43 - 13:46
    Lebo pre vašu rodinu je
    jej česť dôležitejšia ako vy
  • 13:46 - 13:47
    a pre vašu krajinu
  • 13:47 - 13:53
    bude skutočný Nór, Brit či Francúz
    vždy beloch a nikdy nie ako vy.“
  • 13:54 - 13:57
    Sľubujú našim mladým ľuďom
    veci, po ktorých prahnú:
  • 13:58 - 14:02
    dôležitosť, hrdinstvo,
    pocit, že niekam patrím a mám cieľ,
  • 14:02 - 14:04
    komunita, ktorá ich miluje a prijíma.
  • 14:05 - 14:08
    Vďaka nim sa bezmocní cítia mocní.
  • 14:08 - 14:13
    Neviditeľných a tichých
    je konečne vidieť a počuť.
  • 14:15 - 14:18
    Toto robia s našimi mladými ľuďmi.
  • 14:18 - 14:22
    Prečo to tieto skupiny robia
    našim mladým, a nie nám?
  • 14:23 - 14:24
    Vec sa má tak,
  • 14:24 - 14:28
    že sa nesnažím odôvodniť
  • 14:28 - 14:31
    alebo ospravedlniť akékoľvek násilie.
  • 14:31 - 14:35
    Snažím sa povedať,
    že musíme porozumieť tomu,
  • 14:35 - 14:38
    prečo toto priťahuje
    niektorých našich mladých ľudí.
  • 14:40 - 14:42
    Chcela by som vám tiež ukázať –
  • 14:42 - 14:45
    toto sú fotky z detstva
    niektorých chlapcov z toho filmu.
  • 14:47 - 14:50
    Skutočne ma zasiahlo,
    že toľko veľa z nich –
  • 14:51 - 14:53
    toto by som si nikdy nepomyslela –
  • 14:53 - 14:56
    tak veľa z nich má
    žiadnych alebo hrubých otcov.
  • 14:57 - 14:59
    A niekoľkí z týchto mladých chlapcov
  • 14:59 - 15:03
    nakoniec našli starostlivých
    a milosrdných zástupcov otcov
  • 15:03 - 15:05
    v týchto extrémistických skupinách.
  • 15:06 - 15:09
    Našla som tiež mužov
    zhrubnutých rasistickým násilím,
  • 15:10 - 15:12
    takých, ktorí našli cestu,
    ako sa prestať cítiť obeťou,
  • 15:12 - 15:14
    keď sa sami stali násilníkmi.
  • 15:14 - 15:19
    Vlastne, na svoje zdesenie som
    našla niečo, čo som spoznala.
  • 15:19 - 15:25
    Našla som rovnaké pocity, ako keď som
    mala 17 rokov, keď som utiekla z Nórska.
  • 15:26 - 15:30
    Rovnaký zmätok, rovnaký smútok,
  • 15:30 - 15:33
    rovnaký pocit, že ma zrádzajú
  • 15:35 - 15:37
    a že k nikomu nepatrím.
  • 15:39 - 15:42
    Rovnaký pocit stratenosti
    a rozháranosti medzi kultúrami.
  • 15:43 - 15:45
    Ako som povedala,
    nevybrala som si ničenie,
  • 15:45 - 15:48
    zvolila som si vziať
    do ruky kameru a nie zbraň.
  • 15:48 - 15:51
    A dôvodom na to bola moja supermoc.
  • 15:51 - 15:56
    Videla som, že práve porozumenie
    je odpoveďou, a nie násilie.
  • 15:56 - 15:58
    Že treba vidieť ľudí
  • 15:58 - 16:02
    so všetkými ich cnosťami a ich chybami,
  • 16:02 - 16:04
    a nie pokračovať s karikatúrami:
  • 16:04 - 16:06
    my a oni, zloduchovia a obete.
  • 16:06 - 16:08
    A tiež som sa zmierila s faktom,
  • 16:09 - 16:12
    že moje dve kultúry
    nemusia na seba narážať,
  • 16:12 - 16:15
    namiesto toho sa stali priestorom,
    kde som našla svoj hlas.
  • 16:16 - 16:19
    Prestala som cítiť,
    že si potrebujem vybrať stranu,
  • 16:19 - 16:21
    ale trvalo mi to mnoho, mnoho rokov.
  • 16:22 - 16:24
    Dnes je tu mnoho mladých ľudí,
  • 16:24 - 16:26
    ktorí bojujú s rovnakými problémami,
  • 16:26 - 16:28
    a bojujú s nimi osamote.
  • 16:29 - 16:32
    A preto sú otvorení ako rany.
  • 16:33 - 16:36
    A pre niektorých sa pohľad
    radikálneho islamu
  • 16:36 - 16:39
    stane infekciou,
    ktorej sa v týchto ranách darí.
  • 16:41 - 16:44
    Jedno africké príslovie hovorí:
  • 16:46 - 16:49
    „Ak sa mladí nezačlenia do dediny,
  • 16:49 - 16:52
    zapália ju, len aby cítili teplo z nej.“
  • 16:53 - 16:55
    Chcela by som sa spýtať –
  • 16:56 - 16:58
    moslimských rodičov
    a moslimských komunít –
  • 16:58 - 17:01
    budete milovať a starať sa o svoje deti
  • 17:01 - 17:03
    bez toho, aby ste ich nútili
    do splnenia vašich očakávaní?
  • 17:03 - 17:06
    Viete si vybrať ich, a nie vašu česť?
  • 17:06 - 17:09
    Dokážete pochopiť, prečo sú
    takí nahnevaní a cítia sa sami,
  • 17:09 - 17:12
    keď je vám vaša česť
    dôležitejšia ako ich šťastie?
  • 17:13 - 17:15
    Viete sa pokúsiť byť vášmu
    dieťaťu priateľom,
  • 17:15 - 17:17
    aby vám mohlo dôverovať
  • 17:17 - 17:19
    a aby sa s vami chcelo deliť
    o svoje zážitky,
  • 17:19 - 17:21
    a nie nútiť ho,
    aby si to hľadalo niekde inde?
  • 17:22 - 17:25
    A vy, mladí ľudia zvádzaní extrémizmom,
  • 17:27 - 17:30
    dokážete priznať,
    že vašu zúrivosť poháňa bolesť?
  • 17:32 - 17:35
    Nájdete v sebe silu
    odolať tým cynickým starcom,
  • 17:35 - 17:38
    ktorí chcú zneužiť vašu krv
    pre svoj vlastný prospech?
  • 17:39 - 17:42
    Dokážete nájsť spôsob,
    akým žiť?
  • 17:42 - 17:44
    Dokážete vidieť, že najsladšia pomsta
  • 17:44 - 17:48
    je žiť svoj život šťastne,
    plne a slobodne?
  • 17:48 - 17:50
    Život, ktorý určujete vy a nikto iný.
  • 17:51 - 17:54
    Prečo sa chcete stať ďalším
    mŕtvym moslimským deckom?
  • 17:55 - 17:59
    A my, zvyšok, kedy začneme
    počúvať našich mladých?
  • 18:01 - 18:02
    Ako im vieme pomôcť
  • 18:02 - 18:06
    premeniť ich bolesť
    na niečo konštruktívnejšie?
  • 18:07 - 18:08
    Oni si myslia, že ich nemáme radi.
  • 18:08 - 18:11
    Myslia si, že nám je jedno,
    čo sa s nimi stane.
  • 18:11 - 18:13
    Myslia si, že ich neprijímame.
  • 18:13 - 18:16
    Vieme to zmeniť, aby sa cítili inak?
  • 18:17 - 18:20
    Čo potrebujeme na to,
    aby sme ich uvideli a všimli si ich,
  • 18:20 - 18:25
    kým sa stanú obeťami
    alebo páchateľmi násilia?
  • 18:25 - 18:29
    Vieme sa prinútiť starať sa
    o nich a považovať ich za svojich?
  • 18:29 - 18:34
    A nielen cítiť sa pobúrene,
    keď obete tohto násilia vyzerajú ako my?
  • 18:34 - 18:39
    Vieme nájsť spôsob, ako odmietnuť
    nenávisť a preklenúť hranice medzi nami?
  • 18:39 - 18:43
    Vec sa má tak, že si nemôžeme dovoliť
    vzdať sa jeden druhého či našich detí,
  • 18:43 - 18:45
    hoci oni na nás už rezignovali.
  • 18:45 - 18:47
    Sme v tom všetci spoločne.
  • 18:47 - 18:53
    A z dlhodobého hľadiska pomsta
    a násilie na extrémistov nebudú fungovať.
  • 18:53 - 18:57
    Teroristi chcú, aby sme sa krčili
    strachom v našich domovoch,
  • 18:57 - 18:59
    aby sme zavreli naše dvere aj srdcia.
  • 18:59 - 19:03
    Chcú rozjatriť v našich
    spoločnostiach viac rán,
  • 19:03 - 19:07
    aby ich mohli zneužiť na väčšie
    rozšírenie ich infekcie.
  • 19:07 - 19:10
    Chcú, aby sme sa stali takými, ako oni:
  • 19:10 - 19:12
    netolerantnými, nenávistnými a krutými.
  • 19:14 - 19:17
    Deň po útokoch v Paríži
  • 19:17 - 19:20
    mi jedna moja priateľka
    poslala túto fotku svojej dcéry.
  • 19:21 - 19:23
    Toto je biele dievča a arabské dievča.
  • 19:23 - 19:24
    Sú najlepšie priateľky.
  • 19:25 - 19:29
    Tento obrázok je
    pre extrémistov ako kryptonit.
  • 19:31 - 19:34
    Tieto dve dievčatká
    so svojimi superschopnosťami
  • 19:34 - 19:36
    ukazujú cestu vpred,
  • 19:36 - 19:39
    k spoločnosti, ktorú musíme
    spolu vybudovať,
  • 19:40 - 19:43
    spoločnosť, ktorá začleňuje a podporuje,
  • 19:44 - 19:47
    a nie odmieta svoje deti.
  • 19:48 - 19:49
    Ďakujem, že ste ma vypočuli.
  • 19:49 - 19:58
    (potlesk)
Title:
Čo nevieme o deťoch európskych moslimov
Speaker:
Deeyah Khan
Description:

Ako dieťa afgánskej matky a pakistanského otca, ktoré vyrastalo v Nórsku, vie Deeyah Khan, aké je byť mladým človekom zaseknutým medzi svojou komunitou a svojou krajinou. V tejto silnej, emotívnej prednáške filmárka odhaľuje odmietanie a izoláciu, ktorú cítia mnohé moslimské deti vyrastajúce na Západe – a smrteľné následky, ak neprijmeme našu mládež skôr než ju prijmú extrémistické skupiny.

more » « less
Video Language:
English
Team:
TED
Project:
TEDTalks
Duration:
20:11

Slovak subtitles

Revisions