Cirkev podľa Biblie - Paul Washer

Cirkev je dnes presýtená myšlienkami svetskej antropológie, svetskej psychológie a sociológie. Nemyslite si, že budete mať biblickú cirkev, ak vašu evanjelizáciu očistíte od týchto vecí. Musíte od toho očistiť aj vaše manželstvá, aj vaše učenie o človeku, aj vaše učenie o pravde. Všetko musíte od toho očistiť. Božie slovo je pravdivé. A ak niečo nie je v súlade s Božím slovom, tak to nie je pravdivé. Neexistuje niečo pridané k pravde.

tags: cirkev, spoločenstvo, skutky, biblická, telo, veriaci, stretávanie

Byť tu s vami je pre mňa a brata Leitera úžasná výsada.

Úžasná výsada.

A dostal som ťažkú, takmer nezvládnuteľnú úlohu,

aby som v jednej hodine kázania vypovedal všetko dôležité o cirkevnom zbore položenom na biblickom základe.

Myslím, že by to zabralo oveľa viac času ako hodina.

My sa pozrieme na niekoľko vecí.

A dajte si pozor na také vyjadrenia ako káž ako dlho budeš chcieť.

Mohli by ste to oľutovať.

Budeme hovoriť o cirkvi.

Ak ste sa tu dnes zišli,

tak je to pravdepodobne preto, že ste stiesnení a znepokojení

tým ako sa veci majú, tým duchovným úpadkom vo svojej krajine.

Rovnako v Európe ako v Amerike. A niečo hľadáte.

Dobre. Rád by som sa s vami pozdieľal.

Dnes je veľa ľudí a veľa hnutí, ktoré vám môžu niečo poskytnúť.

Mnoho sa toho deje v súčasnom kresťanstve.

Vyzerá to ako cirkus, ktorý ponúka určité podoby kresťanstva.

Určitý druh moci, určitej radosti, určitý druh života.

Tak veľa rôznych vecí, rôznych trikov, veľa sľubov.

Uzdravenie, prosperita, život aký si želáš, ten najlepší život teraz.

Predkladá sa vám úplne všetko.

Ale to, čo vám predkladá Kristus, je toto:

zasľúbenie večného života a kríž.

Ale jedine to, čo ti predkladá Ježiš Kristus, má skutočný význam.

A tým je charakter pripodobňujúci sa Jeho obrazu.

Aj pisatelia Nového Zákona často hovoria

o všetkých požehnaniach, ktoré Boh vylial na človeka,

a aj celá rada Božia hovorí, že Božích požehnaní je veľa.

Ale aj tak pre tých, ktorí spoznali Krista,

a ktorí to tak prijali vo svojich srdciach,

je každé požehnanie, okrem tej podobnosti Kristovi, vlastne menším požehnaním.

Chcem byť ako Ježiš.

Chcem byť v zhode s Jeho vôľou.

a to nie iba nejakým výstredným náboženským spôsobom.

Chcem byť pripodobnený Ježišovi Kristovi

v mojom osobnom vzťahu s Bohom Otcom,

a chcem byť pripodobnený Ježišovi Kristovi

vo vzťahoch v mojom živote, najmä tých najviac dôverných.

Teraz sa o tom zmieňujem, lebo je to pre mňa veľmi dôležité.

Pred niekoľkými rokmi som kázal v Austine v Texase.

A potom ako som skončil moju prvú kázeň, zborový výbor,

teda ľudia zodpovední za výber nového pastora,

prišli za mnou a povedali mi:"Stal by si sa našim pastorom?"

Ja som povedal: "Prosím?"

Oni povedali: "Zvážil by si možnosť byť našim pastorom?"

A ja som pozrel na nich a povedal som:"Zbláznili ste sa?"

A oni povedali: "Prečo to hovoríš?"

Povedal som:"Vy neviete, či milujem moju manželku alebo nie."

Tým som im chcel poukázať na fakt: "Vy neviete o mne nič."

Aj diabol káže dobre.

Ale pravé kresťanstvo sa zjavuje v živote. V skrytom živote muža, ženy...

A v umieraní sebe samému.

A v odovzdaní seba samého v mene Krista Bohu Otcovi,

v moci Ducha Svätého, a v dávaní svojho života iným.

Veľa sa dnes hovorí o tom, že všetko robíme na slávu Božiu.

A je to pravda.

Je to pravdivý výrok.

Ale obávam sa, že niekedy to používame, aby sme zabudli na druhé najväčšie prikázanie.

Prvé je milovať Pána svojho Boha celým svojim srdcom, dušou, mysľou a silou.

A druhé je milovať svojho blížneho ako seba samého v obetavej, radostnej službe.

A tak kresťanstvo, o ktorom dnes večer budem hovoriť

nie je nejaké veľké náboženské predstavenie v Koloseu.

Nie je to ani o tom ako mať ten najlepší život teraz.

Auto, ktoré chceš, dom, ktorý chceš mať alebo perfektné zdravie.

To o čom to je, je toto:

Je to poznanie Boha Otca a poznanie Ježiša Krista, ktorého On poslal.

A byť formovaný na Jeho obraz.

Aká je to radosť!

Byť schopný, len o tom premýšľajte, byť schopný milovať tak ako On miloval.

Byť schopný Ho reprezentovať.

Jednoducho takto Ho poznať. To je kresťanstvo.

Tak a teraz budeme trochu hovoriť o cirkvi.

Väčšina z nás má cirkevno-organizačnú predstavu o cirkvi.

Myslíme na budovy s vežičkami na vrchole a s krížmi na vežičkách.

Myslíme na prekrásne trávniky.

Myslíme na starých mužov, ktorí nudne kážu.

Myslíme na množstvo rôznych vecí, keď myslíme na cirkev.

Potrebujeme porozumieť tomu, čím cirkev je v skutočnosti.

Nie je ničím z toho (čo bolo uvedené).

Cirkev nie je ani tak organizáciou ako je organizmom.

Je to živý celok.

Je stvorený Bohom, skrze Jeho Syna a pre Jeho Syna.

Je to vzťahové.

Chcem, aby ste si podržali toto slovo vo vašich mysliach.

Je to vzťahové.

Cirkev, tak ako aj váš osobný život, je o vzťahu s Bohom.

A o vzťahu s bratmi a sestrami v Kristovi.

Vidíte to. Je to všetko o vzťahu.

Je to všetko o tom.

Toľko sa toho robí, všetko odeté náboženstvom.

Ale to skutočne má tak malý význam.

Boh nás volá do vzťahu s Ním.

On to robí s nami ako jednotlivcami.

A robí to tak s nami kolektívne ako s telom.

A Boh nás povoláva byť vo vzťahu jeden s druhým.

Milovať jeden druhého ako bratia a sestry v Kristovi.

A tak prvá vec, ktorú chcem, aby ste videli, keď hovoríme o cirkvi:

Hovoríme o organizme, o niečom organickom v prirodzenosti.

Sú dve pasáže v Písme.

A teraz v nich nezostaneme príliš dlho.

Pretože sa chceme pozrieť na niekoľko vecí dnes večer.

Teda iba na chvíľu, chcem, aby sme sa pozreli do Jeremiáša.

Chcem, aby ste videli pôvod cirkvi. Ako Boží zámer.

Jeremiáš, kapitola 31. Len v rýchlosti.

Keď sa pozriete do verša 31 v kapitole 31.

On hovorí:"Ajhľa, prichádzajú dni - znie výrok Hospodinov -

keď uzavriem novú zmluvu s domom Izraela a s domom Júdu.

Nie zmluvu, ktorú som uzavrel s ich otcami,

keď som ich zobral za ruku, aby som ich vyviedol z Egypta,

zmluvu, ktorú oni zrušili,

hoci ja som bol ich pánom - znie výrok Hospodinov."

Prvá vec, ktorej je potrebné porozumieť, je niečo o izraelskom národe.

Ste úprimne presvedčení, že každý, kto vyšiel z Egypta vedený Mojžíšom, bol veriacim?

Nie, vôbec nie.

V skutočnosti, veľká väčšina z nich boli modlári.

Uctievali kozích bôžikov, démonských bohov, všetko možné.

Ešte aj na púšti, kde boli vedení priamo Bohom.

Pozeráme sa v podstate na fyzický národ, ktorý bol povolaný z Egypta.

Oni boli krvou Abrahámovou.

Ale väčšina z nich nemala vieru.

To je dôvod prečo zomreli v pustatine. Je to tak?

V podstate boli telesným národom, ktorý robí telesné veci.

Ktorý musel byť obmedzovaný zákonmi a autoritami, a podobne.

V istom zmysle museli byť držaní na krátko "bičom", aby ich udržal "na uzde".

A prečo je to tak?

Pretože ich srdcia neboli zmenené.

Uvažujme na chvíľu o niečom.

Veľa cirkví dnes sú na tom rovnako.

Je v nich skupina ľudí, ktorých srdcia nie sú zmenené.

A čomu venujú pastori veľké množstvo ich času?

Pokúšajú sa motivovať, manipulovať, tlačiť, postrkovať, nútiť k poslušnosti,

usporiadávajú rôzne druhy zábavok a skúšajú všetky nenápadné triky,

raz toto a tamto, a veľa iných vecí.

Len aby udržali skupinu ľudí pohromade v mene Ježiš.

A hľa moc evanjelia!

V tom všetkom nie je príliš veľa z moci evanjelia, však?

Bezpočet ľudí v tejto, aj v mojej krajine sa identifikuje

s nejakou denomináciou alebo cirkvou.

Ale v tom nie je žiadna moc, žiadna vláda nad ich životmi v čomkoľvek, vôbec nič.

Pravá cirkev nie je tohto druhu.

Vaša predstava cirkvi ako budovy,

ako cirkevnej štruktúry, ktorú tvoria ľudia s rozdeleným srdcom.

Títo sú držaní pospolu zčasti manipuláciou, zčasti donucovaním a trikmi.

Toto nie je cirkev.

Tak a teraz nám hovorí (Jeremiáš) aká má byť cirkev.

Pozrite, čo nám hovorí vo verši 33:

"Lebo toto bude zmluva, ktorú uzavriem s domom Izraela po tých dňoch -

prehlasuje Hospodin,

svoj zákon vložím do ich vnútra, vpíšem im ho do srdca."

Dôležité je rozumieť tomu, že Boh tu nehovorí v poézii.

Prečo to hovorím?

Pretože niekedy počujeme tak nádherné veci z Písma

a povieme:"Ó, to je pekné." Ale neuvažujeme nad tým, čo nám hovorí.

On nám hovorí, že skrze prichádzajúceho Mesiáša v cirkvi

stvorí nových ľudí.

A nebude to skupina ľudí,

ktorá má iba kamenné dosky, na ktoré pozerajú a sú neposlušní.

On stvorí skupinu ľudí a On zmení ich srdcia.

A On dá Jeho vôľu, Jeho zákon, Jeho túžby do ich sŕdc.

Sledujete to?

Oni budú zmenení.

A ja používam to slovo "túžba".

Viem, že to môže byť trochu nebezpečné, ale mám na to dôvod.

Keď hovorím: "On dá Jeho zákon do vašich sŕdc."

Ešte vždy môžete mať takú schématickú predstavu,

že tieto zákony sú tam a ja ich musím poslúchať.

Ale keď poviem "túžby", znamená to, že On vám nielen zjavuje Jeho vôľu.

On mení vaše srdcia, takže Jeho vôľa je vaša vôľa.

Takže si želáte robiť, to čo si On želá.

To je prečo Ján píše v jeho epištole,

že Božie prikázania nie sú pre Boží ľud bremenom.

Oni túžia po týchto veciach. Vidíte to?

Toto je to, čím je cirkev.

On ide a On hovorí:

"Svoj zákon vložím do ich vnútra a vpíšem ho do ich sŕdc,

a Ja budem ich Bohom a oni budú Mojim ľudom."

A cez celý Starý Zákon vidíme vášnivú túžbu, ktorú vidíme

v slovách vychádzajúcich z Božích úst.

V ktorých ustavične hovorí a teší sa na tú budúcnosť:

"Jedného dňa budú Mojim ľudom. Ja budem ich Boh."

"Ja budem mať na tejto Zemi ľud a Ja budem Bohom tomuto ľudu."

Tento čas príde s príchodom Krista.

Skrze Jeho smrť a vzkriesenie, skrze prácu Ducha Svätého.

Boh si stvoril pre seba ľud.

Nie je to ale ľud, ktorý by jednoducho len obrátil list.

Nie je to len ľud, ktorý by sa jednoducho rozhodol,

že chce žiť na vyššej úrovni.

Nie je to ľud, ktorý by sa len tak jedného dňa rozhodol: "Ideme sa zmeniť a polepšiť."

Nie. Sú to ľudia, na ktorých Boh ukázal Jeho vlastnú moc.

On ich premenil.

Ste vy týmito ľuďmi?

Viete, ja tiež, ako my všetci, zápasím s mnohými pádmi,

s mnohými slabosťami, mnohými zápasmi v kresťanskom živote.

ale mnohí ľudia okolo mňa môžu svedčiť

a ľudia, ktorí ma poznali pred 25 rokmi,

že nie som tým istým človekom, ktorého poznali.

Viem, že moje túžby sa zmenili.

Myslím to tak, že jeden deň bol: "poďme na párty, poďme sa pobiť, ak môžeme,

poďme prenasledovať ženy, poďme sa opiť, poďme to alebo iné."

ale ďalší deň: "Už viac nechcem robiť tieto veci."

Čo sa mi porobilo?

Ja chcem Krista!

Chcem Ho poznať!

Chcem poťešovať Boha a byť potešením pre Boha.

Poznáte toto ako realitu vo vašom vlastnom živote?

Je vaše náboženstvo niečo také ako pokúšanie sa robiť správne veci,

alebo vás Kristus premenil tak, že Ho chcete poznať?

Chcete činiť Jeho vôľu, je vám potešením činiť Jeho vôľu?

Pýtam sa. Čo sa stalo s vami?

Brat Leiter zvykne často hovoriť, že kresťanstvo mnohých ľudí je v základe toto:

Oni sa snažia robiť všetky tie dobré veci, ktoré nenávidia, aby potešili Boha.

Toto nie je kresťanstvo.

Kresťanstvo znamená: "Ja to chcem robiť."

A nie ste smutní, keď vidíte čo je Božia vôľa a zmýšľate: "Musím to robiť."

Smutní ste vtedy, keď vidíte Božiu vôľu a zistíte, že ste padli ďaleko od nej.

Bremeno nie je kvôli poslušnosti.

Bremeno máme, keď vidíme, že sme boli neposlušní.

Prečo?

My sme premenení. Sme nové stvorenia.

Sme svätí Boží. Sme Božie deti.

My sme synovia živého Boha. My sme vedení Duchom.

Je vám to jasné?

Keď hovorí:"Nové stvorenie." Keď hovorí:"Vpíšem ho do ich sŕdc."

On tu nehovorí metaforicky, tak, že by to dospelo do bodu, keď by to nedávalo žiadny zmysel.

On tu nehovorí poeticky, aby to bolo iba nejakým pekným nezmyslom.

Keď je človek zachránený, stáva sa novým stvorením.

A z takých je tvorená cirkev.

A potom On hovorí toto:

"Nebudú už učiť jeden druhého, ani každý svojho brata, hovoriac:

Poznajte Hospodina! Pretože ma budú poznať všetci."

Neznamená to, že v cirkvi nebudú učitelia alebo pastori,

evanjelisti a podobne.

Ale znamená to:

Že hoci izraelský ľud videl tak ohromné prejavy Božej moci,

aj tak im nerozumel.

Myslím napríklad, že hoci videli, ako Boh rozdelil vody, aj tak išli uctievať modly kozlov.

Oni videli, ako padá oheň z neba, a aj tak si urobili zlaté teľa.

Oni proste nerozumeli.

Keď svedčíme ľuďom, a ja viem, že mnohí z vás máte túto skúsenosť:

Pred niekým si vylievate celé srdce ako hovoríte o Božej milosti.

A oni vôbec tomu neporozumejú.

Poviete: "Pane, pôjdete do neba, keď zomriete?"

"Ó, áno, pôjdem do neba."

"A prečo si to myslíte?"

"No, som dobrým človekom. Som predsa dobrý človek."

A tak prechádzate, najbližších dvadsať minút, všetky časti Písma,

ktoré vysvetľujú, že je mizerný naničhodník, na ktorom je Boží hnev.

On vám povie "áno" na každý z tých veršov.

A potom keď sa opýtate:"Pane, pôjdete do neba?"

"Áno."

"Prečo?"

"Som dobrý človek."

Takí ste boli aj vy. Rozumiete tomu?

V tak veľkej temnote a ešte horšej.

A tak, čo sa stalo?

Táto časť (Písma). On vás vyučil.

Oni budú vyučení od Boha samotného.

On dal svetlo pre vašu myseľ a zmenil vaše srdcia.

Toľko ľudí krúži okolo nás, špeciálne tí televízni evanjelisti.

Myslím, že by bolo lepšie, keby sa nalodili na loď a odišli

na ostrov, kde nie sú ľudia.

A títo majú plné ústa nadprirodzenej podstaty kresťanstva

a nadprirodzené toto a nadprirodzené tamto.

Nadprirodzené?

Viac nadprirodzenej moci Božej sa

prejaví v znovuzrodení jedného srdca,

ako v celom stvorení vesmíru samotného.

Nadprirodzené? Nežasneme nad tým, čo je v skutočnosti nadprirodzené.

Poviete: "Dobre, brat Pavol, veríš, že Boh môže uzdravovať ľudí?"

Videl som ako Boh uzdravuje ľudí v horách, kde nebolo žiadneho doktora.

Nie často, ale podľa Jeho vôle, Jeho plánu a Jeho účelu.

Ale poviem vám pravdu, nebol som tak vzrušený v porovnaní s tým,

keď som videl ako Duch Svätý doslova vzal duchovne mŕtveho človeka a oživil ho.

Vidíte to?

V tom je nadprirodzená podstata kresťanstva.

V zameraní sa na to, čo je skutočne nadprirodezené a dôležité.

A potom (Jeremiáš) pokračuje a hovorí toto:

"Pretože ma budú poznať všetci, od najmenšieho po najväčšieho z nich." (Jer 31,34)

Budú teda Boha poznať všetci do tej miery ako Jonathan Edwards

alebo Kalvín alebo Luter alebo niekto ako oni?

Nie. Ani ja nie som na ich úrovni.

Čo to teda pre nás znamená?

Dobre. Pokračujme.

Je povedané:"Pretože ma všetci budú poznať,

od najmenšieho z nich až po najväčšieho, je Hospodinov výrok."

"Pretože odpustím ich vinu a na ich hriech si už nevzpomeniem." (Jer 31,34)

Oni vstúpia do vzťahu s Ním,

vediac, že On je jediný pravý Boh.

A budú mať prenikavé vedomie toho, že ich očistil Jeho rukou.

Vyslobodil ich z moci hriechu.

Nebude v tom ani zrnko sebaspravodlivosti.

Nepovedia:"Boh a ja sme to spolu zvládli."

Budú mať prenikavé vedomie toho, že Boh sa postaral o ich neprávosť.

A On to urobil všetko sám.

A potom je tu ešte ďalšia vec. Poďme ďalej.

Rýchlo skočme do verša 38 z 32. kapitoly.

Opäť:"Oni budú mojim ľudom a ja budem ich Bohom." (Jer 32,38)

A počúvajte čo hovorí:"Dám im jedno srdce a jednu cestu." (Jer 32,39)

Videli ste niekedy tie pochody "pre Ježiša". Tie manifestácie "jednoty".

V ktorých všetky tie denominácie idú spolu

a pokúšajú sa dokázať svetu, že je medzi nimi jednota.

Hoci v skutočnosti je len veľmi málo jednoty medzi nimi.

A tak všetci pochodujú spolu a spievajú to svoje "Príď Pane k nám." (voľne prel.)

A tak dokazujeme svetu, že sme jednotní.

Ale toto nie je to, ako to myslel Ježiš.

Toto nie je to, čo tým myslel Ježiš.

Keď dáte dohromady dvoch kresťanov

a hoci sa v niektorých veciach líšia,

ale teda dáte dvoch kresťanov dokopy, priatelia, budete mať jednotu.

Zistíte, že duch dosvedčuje duchu.

Uvidíte radosť.

Napríklad môžem sedieť v lietadle na ceste do Zambie.

A sedím vedľa človeka, ktorého som nikdy predtým nestretol.

A po chvíli vytiahnem moju Bibliu, viete,

v nádeji, že chlapík mi povie niečo ako: "Čo to je?"

Niekedy vytiahnem môj Nový Zákon,

aby si to všimol a spýtal sa: "Čo to máte?"

Nečítam ho dokonale, ale je to skutočne skvelý nástroj pre možnosť svedčiť.

Bez ohľadu na to, kde mám práve rozčítané v gréckom Novém Zákone,

prečítam im Jána 3,16, keď ma požiadajú, aby som im niečo prečítal.

Ale keď sedím pri niekom, koho som nikdy predtým nestretol

a začneme spolu hovoriť a zistíme, že obidvaja veríme v Ježiša Krista,

tak je to skvelý čas po celý zvyšok letu.

Sme jedno.

Ľudia hovoria:"V cirkvi je toľko rozdelenia."

Nie. Nie je to tak.

Veľa rozdelenia je v dave telesných ľudí,

ktorí sú kozly, ktorí sa pokúšajú správať ako ovce.

To je ten problém.

Ale keď dáte dohromady veriacich, tam bude jednota.

Znamená to, že medzi nimi nebude rozdelenie.

Nie. Neznamená. Stále je vo všetkých nás veľa hriechu.

Neznamená to, že nebude nejednotnosť?

Neznamená to, že nebudú nezhody.

Ale keď sa pozriete na to všetko, čo je vo vzťahoch dôležité.

Tak je to bratská láska, v tom je jednota.

Veľmi rád používam v tejto situácii jednu ilustráciu:

Pred veľa rokmi som cestoval vysoko v horách.

V červenej zóne (stupeň nebezpečenstva), ktorú kontrolovali maoistickí komunisti.

Stratili sme sa a všetko, čo s tým súvisí.

Bola veľká tma a mali sme strach. Jeden misionár a ja.

Dostali sme sa do malej dedinky a ja som nejako stál na okraji tej dediny.

Môj brat, ktorý bol so mnou, bol Peruánec.

A tak on išiel na prieskum a vrátil sa.

A hovorí: "Nevidel som žiadnych vojakov."

A tak sme nejako vošli do dediny a ja som sa snažil prikrčiť, aby som vyzeral kratší.

Natrafili sme na jedného opilca a opýtali sme sa ho:"Sú tu nejakí bratia?"

A on povedal:"Tá stará žena tam. Ona je jednou z vás."

A tak som išiel tam dohora a zaklopal na dvere.

A po niekoľkých minútach sa dvere škrípajúc otvorili.

Bola to malá, polopodzemná chatrč vytesaná do brala.

A tá malá žena. Asi takto vysoká.

Otvorila dvete s lampášom a pozrela.

A ja som povedal: "My sme bratia."

Ona vedela, čo to znamená v španielčine.

My sme evanjelikáli, sme kresťania a potrebujeme pomoc.

Nikdy nezabudnem na jej výraz tváre.

A ona nás proste schmatla a vtiahla dnu.

Vzala nás dole do pivnice, ktorú mali vyhĺbenú do úbočia kopca.

Tam nás uložila.

Prišiel malý chlapec. Dala mu nejaké inštrukcie.

Náhle odbehol.

Prijde späť, bežiac.

A potom sa zjaví muž. Má dve kurence.

A potom prichádza ďalší chudobný farmár. Prináša juku.

A začnú to všetko pripravovať.

A my sme tam zostali celú noc.

Týchto ľudí získali pre Pána nazarénski misionári.

S nazarénmi si môžem sadnúť a rozprávať sa o niektorých problémoch.

Mali by sme.

Ale toto boli ľudia, ktorí poznali Krista a ich hriechy im boli odpustené,

a pretože ja som bol kazateľ v Ježišovom mene, boli ochotní riskovať ich životy.

To je jednota.

Samozrejme teológia je veľmi dôležitá. Veľmi dôležitá.

Ale poviem vám. Ja by som sa neoddelil a neprerušil spoločenstvo

s niekým, kto nesúhlasí so mnou v niektorých veciach.

Áno, oddelím sa od ľudí, ktorí odpadli od historického kresťanstva.

Ktorí hlásajú iného "Krista" a tak ďalej.

Ale vidíte, že jednota tu je.

Oni poznali Krista. Oni mali v Ňom radosť.

Toto sa stáva, keď máte cirkev

a je to cirkev z ľudí, ktorí boli obrátení.

Ktorí boli obnovení Duchom Svätým.

Bude sa prejavovať nezrelosť? Áno.

Budú problémy? Žite chvíľu pri mne a dostanete odpoveď.

Ale budú ľudia schopní vidieť, že táto skupina ľudí je nejaká iná?

Vidieť určitú lásku.

Ježis hovorí:"Po tom poznajú všetci, že ste moji učeníci,

keď budete mať lásku medzi sebou." (Jn 13,35)

On hovorí: "Dám im jedno srdce a jednu cestu." (Jer 32,39)

a potom: "aby sa ma báli po všetky dni." (Jer 32,39)

Toto hovorí niečo o nás ako o kresťanoch.

Môžeme narobiť problémy, ale stále je tu niečo, čo na nás Boh vykonal.

On vložil do našich sŕdc bázeň.

V manželskom vzťahu, v mojom vlastnom, niekedy sa správam ako hlupák.

Viete čo to slovo znamená? (jerk)

A nemám chuť to priznať, nechceme sa mi povedať mojej manželke: "Prepáč mi to."

A tak odídem z domu a idem do svojej práce.

Mám písať knihu, mám si pripraviť kázanie.

A do toho ako by mi Pán hovoril: "A tak teraz budeš robiť všetko z vlastných síl.

Pokiaľ si tú vec nedáš do poriadku."

Ale viete čo? V tom všetkom je stále vo mne strach.

Je tam strach.

Je tam nepokoj, rozrušenie v mojom srdci. Také chvenie.

A viem, že sa musím vrátiť a musím sa ospravedlniť.

Musím si dať tú vec do poriadku.

Vidíte to. Máte tu skupinu ľudí, ktorá dostala nové srdce.

A do tohoto nového srdca je zapísaný Boží zákon.

A nielenže je tam zapísaný Boží zákon, ale On vložil do nás strach z Neho.

A tak, keď máme konflitky, hádky a problémy,

je tu strach pred Pánom, ktorý nás opäť vedie do pokory

a do rozpoznania nášho zla a do snahy o navrátenie.

Toto je cirkev.

Poďme teraz na chvíľu...Opäť, povedal som, že budem trochu skákať z miesta na miesto.

Chcem, aby sme sa pozreli do Matúša, kapitoly 28.

Poznáte Veľké poverenie vo verši 18.

"A Ježiš pristúpiac hovoril s nimi a povedal:

Daná mi je každá moc na nebi aj na zemi." (Mt 28,18)

K tejto pasáži:

Minulý mesiac som strávil tri týždne nad tým: "Daná mi je každá moc.."

Človeče, pokorilo ma to do prachu.

Máme tak slabú predstavu, čo to vlastne znamená.

Ale povzbudzujem vás, aby ste čítali knihu Daniela, kapitolu 7 a Žalmy, kapitola 2.

Jemu bola daná taká moc.

Mal tak obrovskú autoritu, že všetci králi,

všetky ich opatrenia a nariadenia sú tak bezvýznamné.

Nič neznamenajú.

Je to akoby vôbec neexistovali.

Keď sa zjavilo Jeho kráľovstvo pred 2000 rokmi, všetko ostatné začalo smerovať ku svojmu koncu.

Áno, On stále dovolí, aby sa králi a národy hrali,

akoby stále mali život vo svojich rukách a moc.

Ale nemajú. On vládne nad všetkým.

Ale vráťme sa k tomu:

"A tak iďte, čiňte učeníkmi všetky národy." (Mt 28,19)

A ja som osobne rád, že tu nepovedal: Preto choďte a kážte evanjelium.

Poviete: Dobre teda, ale prečo brat Pavol?

Na YouTube sa veľa o tom takto hovorí: Máš iba jedno kázanie.

Môže to byť také ľahké...ale napríklad Adolphe Monod, známy francúzsky reformovaný pastor

povedal: "Och, kríž z kázania kríža."

Mysliac tým, že kázanie o kríži bolo pre veľkú vznešenosť kríža tak veľkým bremenom.

Kazateľ nedokáže nikdy kázať o kríži tak dostatočne akoby to malo byť kázané.

Ale aj z iného pohľadu je kázanie evanjelia

omnoho ľahšie ako činenie učeníkov.

Viete, niekto počúva kázanie kazateľa ako som ja na YouTube.

Alebo práve teraz ma vidíte kázať.

Ale vy ma nepoznáte.

Viem ako mám spájať vety do súvislostí.

Ale viete vy, kým v skutočnosti som?

Viete, či v skutočnosti som zbožným mužom?

Viete pri kázaní evanjelia môžem povedať: "Choď."

Môžem stáť pred ľuďmi a zdať sa veľmi, veľmi duchovný.

A potom odísť. A vy nikdy neuvidíte môj skutočný život. Chápete to?

Môže to byť také ľahké.

Ale On hovorí: "Iďte a čiňte učeníkmi." A čo to znamená?

Činiť učeníkov, to znamená, že ma idú, aspoň na istý čas,

napodobňovať, tak ako ja napodobňujem Krista. Nasledovať, tak ako ja nasledujem Krista.

Budem vás učiť a to nielen mojimi slovami,

ale budem vás učiť tým, ako ma pozorujete 24 hodín denne.

A to je náročné.

Ale aj toto je prácou cirkvi.

Viete, keď som bol prvýkrát na misii, v Peru.

Tak som robil učeníkov, a učeníkov, a učeníkov.

A bolo to ťažké. Pretože ľudia môžu sledovať váš život.

Ale poviem vám, že je niečo ešte ťažšie.

Moje tri deti. Robiť z nich učeníkov.

Pretože, viete, oni sú práve tak... oni môžu, viete:

"Ocko, povedal si toto. Prečo si urobil toto?

Vidíte. Je to tak pokorujúce, ale je to správne.

Radšej by som bol rozdrvený, len aby bolo pokrytectvo zo mňa vykorenené,

namiesto nasadzovania si masky a presviedčania všetkých, že som niekto, kto nie som.

Takže robiť učeníkov, znamená s tými ľuďmi spolu žiť.

Máte dopad na tých ľudí. Máte účasť na ich živote.

Jedného dňa som evanjelizoval a dostalo sa mi studenej sprchy.

Bol som vonku a rozdával som letáky.

A kázal som a ľudia hádzali letáky späť na mňa.

Uvidel som takého chlapíka, vyzeral ako nejaký punkový rocker.

A on sa vybral jedným smerom.

Kráčal som za ním a podal som mu leták.

A povedal som: "Nech sa páči. Tu je letáčik s evanjeliom o Ježišovi."

On sa obrátil a povedal: "Som vám ukradnutý."

A bolo to pre mňa také zastavenie v tom ako som to robil.

A on pokračuje:"Máte taký záujem o mňa, aby ste sa stali mojim priateľom,

aby ste išli ku mne domov,

aby ste ma poznali, moje problémy, môj zbabraný život,

alebo ste tu len preto, aby ste získali dobré body u Boha?"

Starať sa o ľudí.

Preto buďte veľmi, veľmi opatrní vo svojej evanjelizácii.

Ľudia rozpoznajú tú povrchnosť, že si chcem len zlepšiť skóre.

Pozerajte na mňa: Ja som kazateľ, ktorého všetci prenasledujú.

Ale to nemá byť o vás.

Robiť učeníkov, to znamená vojsť do vzťahov s ľuďmi.

a mať zbor,

kde sa zaviažete vstúpiť do hlbokých vzťahov s ľuďmi.

Jeden z našich misionárov mi raz povedal:

"Brat Pavol, potrebujeme založiť zbor na tomto mieste."

Povedal som:"Dobre, ale prečo si myslíš, že tu máme založiť zbor?"

"Musíme založiť zbor tu, pretože, ak založíme zbor na tomto mieste,

potom budeme môcť založiť ďalší zbor na inom,

a ten prvý môže slúžiť ako materský zbor, aby vzniklo veľa iných zborov v tej oblasti."

Ja som odpovedal:"Postoj. Nemôžeš zakladať zbory len, aby si mohol zakladať ďalšie zbory."

Zakladáte zbor, pretože vám záleží na ľuďoch.

A ak máte popri tom ešte nejaký iný úmysel,

tak skončíte tak, že budete používať ľudí, aby ste naplnili svoje vlastné plány.

Vidíte to. Zbor je tu pre ľudí. Pre týchto ľudí!

A chcem, aby ste uvažovali o prvých významných reformátoroch,

puritánoch, prvých baptistoch.

Chcem, aby ste si niečo uvedomili.

Nemali vtedy žiadne lietadlá.

Niektorí z nich nikdy nevycestovali ani z vlastnej krajiny.

Niektorí dokonca ani z ich vlastného mesta.

Ale ich pastorácia, ich kázne, ich spisy,

celý ich život, ktorý vydali pre svoje stádo, všetko to bolo použité, aby to zmenilo svet.

Adolphe Monod, muž tak múdry, že jeho hlava musela byť takto veľká.

Mohol byť veľmi úspešný na univerzite.

Mohol písať kritické štúdie v hebrejčine.

Potom by ho potrebovali pre kritické štúdie k Novému Zákonu.

Potom pre dejiny sveta.

Som si istý, že tento človek mohol toľko toho urobiť.

Tak veľmi ho chceli pre univerzitu.

Ale on odpovedal:"Nie. Ja chcem byť len pastorom tohto stádečka."

A tá kniha, ktorú napísal: Rozlúčka.

Je to 19 kázní, ktoré kázal na smrteľnej postedli jeho stádu.

A pri niekoľkých jeho posledných kázňach ležal na jeho chrbte asi takto.

A mohol sa pozerať len do stropu.

Pretože už ani nemohol otočiť hlavu, aby sa na nich pozrel.

Tá kniha je tak vzácna.

Niekedy chceme vykonať toho tak veľa, až nakoniec neurobíme nič.

A niekedy robíme toho tak veľa. Ale niekedy v tom viete rozlíšiť:

Človeče, ty sa staráš len o to, aby si si urobil meno.

Stále máš len svoje veľké plány, čo všetko chceš vykonať.

Minulý rok som kázal na jednom mieste a prichádzali tam ľudia zo všetkých končín.

Ale v skutočnosti to tam nebolo o Pánovi.

Bolo to o "celebritách" a "páchlo" to.

A tak som šiel niekam do kúta a jeden pastor prišiel ku mne

a povedal mi:"Pavol, možno by si mal ísť niekam a zomrieť tam,

aby nikto už viac nepočul tvoje meno."

A čo tým chcel povedať? Možno potrebuješ opustiť celý tento cirkus.

A byť niekde pastorom malého stáda a nakoniec tam umrieť.

A odísť z tohto celého zmätku.

Chcem, aby ste tomu rozumeli.

Mám 47 rokov. Nie som samozrejme ani taký starý ako tí dvaja muži tu.

Ale starnem.

Nie som taký starý ako on, ale starnem.

Som za horizontom. A pochopil som, že keď ste za horizontom,

začnete ísť dolu oveľa rýchlejšie.

Starnem a nechcem márniť svoj život.

A čo vidím okolo seba. Veľa veľkých vecí, veľkých plánov a veľkých myšlienok.

Všetko čo robíme, aby sme získali duše je niekedy nič viac ako telesnosť.

Pretože chceme získať každého, nakoniec nezískame nikoho.

A tak On hovorí:"Činte učeníkov."

A potom hovorí toto. Pozrite sa na to !

On hovorí:"Činte mi učeníkov zo všetkých národov,

krstiac ich v mene Otca a Syna a Ducha Svätého,

učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal."

Teraz o tom uvažujme.

On nehovorí len toto:"Učte ich."

On hovorí. Učte ich poslúchať to, čo som vám prikázal.

Nemôžete ich učiť poslúchať to, čo vám Boh prikázal,

ak vy sami neposlúchate v tom, čo vám Boh prikázal.

A tak nám cirkev dáva príležitosť žiť, ísť viac do hĺbky,

žiť v poslušnosti pred ľuďmi a ovplyvňovať iných našimi životmi.

A tak je cirkev spoločenstvom ľudí, ktorí vyznávajú vieru v Ježiša Krista,

a vyznávajú Jeho nadvládu a schádzajú sa, aby Ho spolu uctievali.

Ale schádzajú sa aj preto, aby sa mohli navzájom povzbudzovať

k dosiahnutiu cieľa, ktorým je pripodobňovanie sa Kristovmu obrazu.

Mal som skvelý zážitok, keď som bol pred niekoľkými rokmi v Peru.

Jeden mladý americký vojak mal nezmyselnú nehodu.

Mal svoju zbraň a nejako ju otočil a tá vystrelila a trafila ho do hlavy.

A tak on ležal v nemocnici, jeho mozog už nefungoval, tak tri alebo štyri dni,

pred tým ako ho odpojili.

Nevedel som ako to s ním je a tak som prišiel, aby som mu ešte svedčil.

A tam stoja dvaja vojaci, v plnej paráde, na obidvoch stranách jeho postele.

A tak som sa spýtal:"Čo to má znamenať?"

A ten vojak (mariňák) odpovie:"Žiadny mariňák nezomiera v samote."

Fíha.

A tak som sa viac vyzvedal a zistil som toto:

Ak beží jednotka mariňákov (vojakov) spolu,

prvý mariňák prichádza vtedy, keď prichádza posledný.

Proste držia sa spolu.

Takže, ak dobiehaš prvý a tamten je posledný,

nepomysli na to, že prejdeš líniu bez toho, aby ten posledný neprešiel s tebou.

V poriadku. Hovoríme o príkladoch z kresťanského života.

"Ja stále rastiem."

Ano. Ale čo tvoj brat? Čo tvoja sestra v Kristovi?

Vidíte to. Bez cirkvi nič z toho nedokážeme.

Chcete mať biblický zbor?

Prečo chcete mať biblický zbor?

Aby ste mohli povedať: máme biblický zbor?

Chcete mať biblický zbor, aby ste napríklad

mohli založiť nejakú skupinu biblických zborov?

Alebo si len chcete uctiť Boha a milovať ľudí.

či už sa niečo udeje alebo nie?

A takto sa to rozvíja. Chcem, aby sme na chvíľu išli do listu Efežanom 4.

Na chvíľu chcem hovoriť o vodcovstve. Kapitola štyri.

V jedenástom verši sa hovorí o Kristovi:

"A On dal jedných za apoštolov, jedných za prorokov,

a niektorých za evanjelistov, iných za pastorov a učiteľov,

aby pripravili svätých k dielu služby,

k vybudovaniu tela Kristovho." (Ef 4,11-12)

Teraz. Toto je na jednej strane nádherný text, ale aj veľmi nebezpečný text.

Čo tým myslím?

K čomu boli daní obdarovaní muži do cirkvi? Aby pripravili svätých.

Ale väčšinou, keď sa káže na tento text,

je to kázané na taký militantný spôsob.

Čo tým myslím?

Kázané to je nejak takto: "Pozri, človeče, musíme sa v našej cirkvi pohnúť ďalej,

musíme urobiť tieto veci."

Niečo tým spôsobom, že vás budem trénovať, aby ste mohli ísť a slúžiť,

a táto služba získa duše a cirkev bude rásť.

A čo tým vlatne robím?

Opäť to mením len na továreň,

na miesto, kam prídu svätí, aby sa namáhali.

Vidíte to?

Ste ako robotník v úli, v mravenisku.

Musíme ísť. Musíme rásť. Musíme budovať.

Musíme pracovať. Trénujem vás, aby ste mohli ísť.

Ľudia sa ma dnes pýtali niekoľkokrát:

Ako je to možné, že niektorý zbor sa usiluje byť na začiatku biblický,

ale nakoniec sa dostane do tých koľají všetkých ostatných zborov.

Toto sú tie dôvody:

Premenia život v zbore na akýsi druh továrne, pracovisko.

Tak ako to je? Máme robiť službu?

Samozrejme, máme služiť.

Ale chcem sa na to pozrieť z trochu iného uhla.

On nám dal obdarovaných mužov, aby pripravili svätých.

Ale pripraviť svätých, to neznamená len to, aby mohli ísť a slúžiť.

A priviedli viac ľudí.

Pripraviť svätých znamená pripraviť ich, aby rástli v miere dospelosti,

pomôcť im, aby sa pevne zakotvili vo svojom osobnom duchovnom živote,

v osobnom chodení s Kristom.

Nie je to len trénovať ich, aby išli a niečo robili.

Ale trénovať ich, aby boli niekym.

Podobnými Kristovi.

A tá príprava je zároveň k vybudovaniu tela Kristovho.

Samozrejme, že to zahrňuje evanjelizovanie.

Ale ja vás potrebujem pripraviť, nielen tak ísť a niekoho získať,

a priviesť ľudí a nechať ich, aby zostali tak nezrelí ako ostatní z nás.

Ja vás potrebujem pripraviť, aby ste im boli schopní služiť.

Slúžiť telu dorastať do dospelosti.

Manželov mám pripraviť k čomu? Aby slúžili ich manželkám.

Otcov mám pripraviť k čomu? Aby slúžili ich deťom.

Ženy mám pripraviť k tomu, aby slúžili ich manželom a deťom.

Vidíte to, ako niekedy berieme verše tak príliš mechanicky.

Pripravme ich všetkých, aby išli a niečo robili.

Ale pripravme ich, aby boli podobní Kristovi,

slúžili jeden druhému a boli svedectvom svetu.

Ale nie v tom zmysle, aby boli ozubeným kolieskom alebo niečo ako robotnica v úli.

Alebo ako v mravenisku, kde sa všetci rozbehnú, zbehnú a zase sa vrátia.

Vidíte to. Sústreďme sa na to, o čom hovoríme:

vzťahy, milovať sa navzájom, byť pozorní jeden voči druhému.

Nestarať sa len o to, aby som prebehol cieľovú čiaru prvý.

Ale prejsť cez čiaru s ostatnými bratmi a sestrami v Kristovi ako cirkev.

A ďalej (list Efezským) pokračuje a hovorí:

"....aby pripravili svätých na dielo služby,

budovať telo Kristovo."

A všimnite si toto:

"až kým všetci dospejeme v jednote vo viere

a v poznaní Syna Božieho, do zrelosti muža,

k miere vzrastu, ktorá patrí k plnosti Kristovej." (Ef 4,12-13)

Byť súčasťou zboru (cirkvi) znamená zaviazať sa biblicky

prakticky sa zaujímať o iných ľudí v tomto zbore (tele),

aby sa stávali všetkým tým, čo si Boh želá, aby boli.

Pokračujme ďalej.

Chcem, aby sme sa posunuli do 2. Timotejovi, kapitola 3.

Cirkev, jej doktríny, jej praktiky

majú byť založené na Božom slove.

Píše sa tu: "...od detstva poznáš sväté Písma,

ktoré ťa môžu urobiť múdrym na spasenie

skrze vieru, ktorá je v Kristu Ježišovi." (2 Tim 3,15)

Ako môže človek prísť k poznaniu Pána?

Skrze sväté Písma, skrze Písmo.

Dovoľte, aby som sa s vami pozdieľal. Možno budeme aj zajtra hovoriť o evanjelizácii.

Nedávno som videl, ako prišli ľudia k poznaniu Pána

nie ako výsledok jednorázového kontaktu alebo cez svedectvo letákom.

Zažil som ako prišli ľudia k Pánovi po osemmesačnom biblickom štúdiu.

Po ôsmych mesiacoch štúdia Písma.

Môj švagor, John Green, z Británie, je skvelý evanjelista.

On nekáže. Nemal by kázať,

ale pokiaľ ide o osobné stretnutia s ľuďmi....

A tak nedávno priviedol muža do mojej kancelárie,

s ktorým sa stretával už asi osem mesiacov,

jedno biblické štúdium za druhým.

Prechádzajúc Písmo skrz naskrz.

Počúvajte. Kázať na uliciach? Určite.

Rozdávať letáčiky? Určite.

Ale uvažovali ste niekedy začať skutočný vzťah s týmito ľuďmi?

Pozvať ich na kávu raz do týždňa, dva razy do týždňa,

prechádzať s nimi Písmo, študovať s nimi Písmo.

Nepokúšať sa len tak zasiahnúť niekoho, "jedným zásahom" ako snajper s puškou.

dať jednu šancu, aby prišli k Pánovi.

Ale skôr povedať si: "Chcem vložiť svoju energiu a čas do tohoto človeka."

A potom Písmo pokračuje: "Každé Písmo je vdýchnuté Bohom a užitočné na vyučenie,

karhanie, naprávanie, na vychovávanie káznením v spravodlivosti,

aby bol Boží muž dokonalý, pripravený ku každému dobrému skutku." (2. Tim 3,16 - 17)

Keď som bol pred rokmi v seminári,

jedného dňa sa môj profesor postavil pred triedu

a šepkal:"Psst, počúvajte."

"Čo?"

"Počúvajte, počujem kroky."

Áno. Kroky patria Aristotelovi, ktorý kráča našimi chodbami.

A sú hlasnejšie ako kroky apoštolov.

Snažil sa odhaliť pointu.

To čo sme sa snažili robiť, malo viac dočinenia s gréckou filozofiou,

ako s Novým Zákonom. A bolo to nesprávne.

Chcem, aby ste rozumeli, že nielen v cirkvi,

ale vo vašich mysliach a srdciach je psychológia, sociológia,

antropológia, učenie tohto vek a to vás zničí.

Nepotrebujeme k Písmu pridávať sociálne vedy,

aby sme mali cirkev.

Cirkev je založená na Božom Slove.

A Božie Slovo nepotrebuje žiadnu pomoc z iných zdrojov.

Ukážem vám to na príklade.

Ak by som vás teraz začal vyučovať o otcovskej zodpovednosti,

ktorá je na prvom mieste vo výchove dieťaťa,

mnohí z vás by asi odišli. Pretože sa to tu nepraktizuje.

Áno.

Alebo ak by som začal vyučovať o podriadenosti manželky manželovi,

niektoré prítomné ženy by sa pravdepodobne nahnevali

a hneď by ma napadli. Pretože sa to tu nepraktizuje.

Ľudia to nenávidia a opovrhujú tým.

Roky a roky vplývania na vás. Všetka tá temnota, ktorú ste prijímali.

Chodili ste do škôlky. Neučili vás tam Žalmy.

Učili vás tam spôsoby sveta.

Chodili ste na základnú školu. Učili vás tam učenie tohto veku.

Chodili ste na strednú školu a tam robili to isté.

Kedykoľvek ste ako dieťa zapli televízor,

učili vás spôsoby absolútne v protiklade ku kresťanstvu.

A teraz sa divíte, prečo je tak ťažké žiť kresťanský život?

Rozumiete tomu?

Sú veci, ktoré učí Písmo a keby som ich tu začal teraz učiť,

možno by sa niektorí tu zdvihli v hneve a vyskočili rovno cez to okno,

alebo by vyhodili mňa cez to okno.

Pretože ste ešte ani nezačali riešiť tieto veci.

Pretože ste toľkokrát opäť a opäť boli učení úplne protikladným veciam.

Neťahajte tieto vedy do cirkvi.

Pretože sociálne vedy nie sú vedami v pravom zmysle slova.

A neťahajte do cirkvi niečo, čoho hlavná teória

sa mení každé tri roky.

Cirkev musí mať základy položené na Božom Slove.

A cirkev a Božie Slovo nepotrebujú pomoc zvonku.

Dovoľte, aby som vám dal k tomu dokonalý príklad.

Idete za kresťanským poradcom, ktorý je zároveň psychológom

a poviete mu: "Potrebujem sa poradiť v istej veci." On povie:"Ok."

Vstúpite dnu.

A poviete:"Chcem začať tým, že rozumiem tomu, že ste kresťanským psychológom."

"Na čom zakladáte svoju autoritu?"

Toto je správna otázka v diskusii, v apologetike, svetskej filozofii, však?

Na čom zakladáte svoju autoritu?

Pretože ma budete o niečom presviedčať.

A na čom sa teda zakladá vaša autorita?

A vy poviete: "No viete. Biblia."

Ja budem pokračovať:"A o čom sú tieto ostatné knihy tu?"

"No viete...v Písme je pravda, ale všetka pravda je Božou pravdou,

a tak aj v týchto knihách tiež môžeme nájsť pravdu."

"No ale ja mám problém."

"A v čom je teda váš problém?"

"Vidím tu Freuda, Rogersa a Skinnera

na Západe tri najväčšie autority pokiaľ ide o psychológiu."

"Áno. A čo s tým?"

"No, Freud povedal, že Rogers a Skinner boli blázni,

a Rogers a Skinner povedali, že Freud bol úchylný."

"A Skinner povedal, že Rogers nevie o čom hovorí

a všetko, čo napísal Rogers protirečilo Skinnerovi."

A tak moja otázka je:

"Ak si všetci traja protirečili

a všetci traja protirečili Biblii, tak kto je tou autoritou?"

A on pokračuje:"No dobre. Samozrejme, Biblia je autoritou

a u každého z týchto mužov si vyberiem to, čo je pravdivé."

"No tak potom ste vy tou autoritou."

Vidíte ten problém?

Je len jedna autorita a tou je Písmo.

Ak nehovoria v súlade so Zákonom a Prorokmi, tak nie je v nich svetlo.

Ale práve toto sa stalo náboženstvom tohto veku.

A toto je jednou z najväčších prekážok, aby cirkev fungovala biblicky. Veľkou prekážkou.

Som si vedomý, že možno niektorých ľudí tým naštvem.

Ospravedlňujem sa, ak je to kvôli môjmu správaniu,

ale neospravedlním sa za to, čo som povedal. Je to pravda.

Cirkevné zbory sú dnes zaplavené myšlienkami svetskej antropológie,

svetskej psychológie a svetskej sociológie.

Nemyslite si ale, že budete mať biblický zbor,

ak očistíte od toho vašu evanjelizáciu.

Musíte očistiť od toho vaše manželstvá, predstavu o človeku, predstavu o pravde.

Musíte sa toho zbaviť vo všetkom.

Božie Slovo je pravdivé.

A ak niečo nie je v súlade s Božím Slovom, tak to nie je pravdivé.

A nemôže to byť akousi pridanou pravdou.

Rozumiete tomu?

Ak sa vás na to opýtam, mnohí z vás mi možno odpoviete:

Áno, brat Pavol, verím v inšpiráciu Písma.

Som konzervatívny kresťan. Verím v inšpiráciu Písma,

že Božie Slovo bolo vdýchnuté Bohom, a že je neomylné.

A že je to verné zdieľanie Božej pravdy.

V poriadku. Veríte v inšpiráciu Písma?

To máte vyhratú len polovicu boja.

Nasleduje ďalšia otázka:

Ale veríte v dostatočnosť Písma?

Veríte, že Písmo je dostatočné,

urobiť Božieho muža pripraveného ku každému dobrému skutku

alebo potrebuje Boží muž tiež Freuda, Skinnera, Rogersa a všetko ostatné?

Aby mohol radiť Božiemu ľudu, aby mohol vyučovať Boží ľud,

aby mohol trénovať Boží ľud?

Rozumiete tomu. O tomto hovorí Písmo.

"Každé Písmo je vdýchnuté Bohom a užitočné na vyučenie,

karhanie, naprávanie, na vychovávanie káznením v spravodlivosti,

aby bol Boží muž dokonalý, pripravený ku každému dobrému skutku." (2. Tim 3,16 - 17)

Každý dobrý skutok, ktorý musí byť urobený v tele (cirkvi), každý dobrý skutok.

Písmo je dostatočné pripraviť nás na to.

Biblia hovorí v 2. Timoteovi, v prvej kapitole, vlastne v 2. Liste Petra, kapitola 1.

Všetko potrebné k životu a k pobožnosti nám bolo darované. (2. Pet 1,3)

V tejto knihe nám bolo darované všetko, čo potrebujeme vedieť pre vedenie našich manželstiev.

V tejto knihe nám bolo darované všetko, aby sme vedeli vychovávať naše deti.

Môžete to tam nájsť. Môžete.

A vy sa musíte rozhodnúť.

Chcete mať biblickú cirkev alebo len takú polovičato biblickú cirkev?

Nemá to nič spoločné. Ako povedal filozof:

"Čo má Jeruzalem spoločné s Aténami?"

Čo má kresťanstvo spoločné so všetkými tými doktrínami tohoto veku,

ktoré nedávajú žiadne svetlo a žiadne požehnanie

a ubíjajú schopnosť prinášať ovocie v živote človeka.

Teraz prejdem k inej veci a potom to zakončíme,

pretože viem, že už ubehlo veľa času.

Pozrime sa na chviľu na život v tele.

Poďme do 12. kapitoly Listu Rimanom, 3. verš.

"Lebo hovorím skrze milosť, ktorá mi je daná, každému, kto je medzi vami,

aby nemyslel vyššie nad to, čo je treba myslieť,

ale aby myslel tak, že by triezvo zmýšľal

tak ako každému jednému Boh udelil mieru viery. (Rim 12,3)

Počúvajte. Tak ako rastiete v chodení s Kristom,

natrafíte na pravdivých úprimných veriacich,

ktorí nie sú až tak zrelí, skôr sú problematickí.

Potrebuješ sa ustavične pýtať sám seba túto otázku:

Čo mám, čo by som nebol dostal,

a ak som to dostal, prečo sa mám chváliť?

Kto ťa urobil tým, kým si?

Božou milosťou si spasený.

Božou milosťou pokračuje v tebe práca posväcovania.

V živote kresťana nie je miesto na chvastanie sa.

Nie je miesto na porovnávanie sa a uprednostnenie jedného svätého pred iným.

Pamätám si na jednu ženu, ktorá narobila veľa škody

s jej zlomyseľnosťou, v cirkvi.

V jedno ráno prebehla cez zborovú miestnosť.

Ja som práve kázal, ona nariekala.

Padla na schodíkoch pred kazateľské pódium.

A volala na Boha, aby jej odpustil.

Pozrel som sa a videl som tie tváre ľudí v zhromaždení.

A myslím to tak, že mi prišli ako neveriaci, neodpúšťajúci.

Tá žena urobila určité zlé veci.

A ja som zišiel dolu, dal som jej ruky na plecia a modlil som sa za ňu.

Potom prišli za mňou niektorí ľudia a povedali mi:

"Ako si sa mohol dotknúť tejto ženy?"

A ja som im povedal:"Pretože, ak by jej nebolo odpustené, ja by som šiel tiež do pekla."

Vidíte tú pointu?

Milosrdenstvo...poznáte to.

Ak potrebujete dôkaz, že v momente znovuzrodenia ešte nie sme dokonalí,

ak potrebujete na to dôkaz,

tak počúvajte toto prehlásenie Pána Ježiša:

"Blahoslavení milosrdní, lebo oni dôjdu milosrdenstva." (Mt 5,7)

Toto ma zahanbuje a poviem vám prečo.

Mužovi ako ja, ktorý som prijal tak veľa milosrdenstva,

musí byť povedané, aby bol milosrdný?

Musí mi to byť pripomínané, aby som bol milosrdný?

Po tom milosrdenstve, ktoré som prijal,

po tých veciach, ktoré som vykonal a boli mi odpustené.

Musí mi byť pripomínané, aby som bol milosrdný? To je úbohé.

A tak život tela (cirkvi), opäť, je stavaný na pokore.

Je stavaný na milosrdenstve.

Je stavaný na zmýšľaní, že iní sú viac ako ja.

A on hovorí:"Tak ako máme veľa údov v jednom tele

a všetky údy nemajú rovnakú funkciu,

tak my, ktorí sme mnohí, sme jedno telo v Kristovi

a každý jednotlivým členom."

V 1. Korintským sa Pavol vo väčšej miere týmto zaoberá,

ale ja som tam teraz nechcel ísť.

Pretože nechcem, aby ste tu strávili celý večer.

Niekedy sa pozriem na moju manželku.

Viete, muži sú na tom zle. Zrazu začneme uvažovať tak,

že naše manželky sú len takou našou prístavbou,

a že naše deti sú len takou našou prístavbou.

Zabúdame, že oni sú rovnoprávne osoby.

Raz budú veci medzi našimi manželkami a Kristom, o ktorých nič nevieme.

Niekedy tak sedím a snažím sa pamätať na toto:

Ona je Božou dcérou.

Neviem, či niekto z vás tu má dcéru.

Ale ja mám dcérku.

Neviem ako by to dopadlo s mojim kresťanstvom, keby sa jej niekto pokúsil ublížiť,

ale urobil by som všetko, čo je v mojich silách, aby som mu v tom zabránil.

Ak niekto nechce byť mojim priateľom,

nech urobí niečo mojej dcére.

Neviem si ani predstaviť, že by ma niekto chcel obmedzovať,

ak by sa niečo stalo mojej dcére...

A v tomto kontexte si predstavujem moju manželku a jej Otca.

Ona je Božou dcérou.

A ja by som jej mal robiť zle?

Ja by som jej mal ubližovať?

A tak hoci ja, napriek mojej skazenosti, milujem svoju dcéru tak,

že by som sa vrhol pred ňu, keby ju mal zraziť vlak,

alebo by som sa pokúsil aspoň prvé dve sekundy bojovať s hocijakým mužom na Zemi

predtým ako by knokautoval.

A môžem si vôbec predstaviť, že by som takto ja jednal s Bohom

v zlom zaobchádzaní s Jeho dcérou?

Posuňme sa teraz ďalej.

Viete. C. S. Lewis to raz povedal takto. Neviem ho presne citovať,

ale v princípe povedal toto:"Neexistujú neutrálny ľudia."

Každý človek, ktorého stretneš, bude jedného dňa monštrom v hlbinách pekla

alebo bude tak nádherným a osláveným stvorením,

že, ak by ste ho mohli teraz vidieť v jeho budúcom stave,

padli by ste na tvár a mali by ste pokušenie ho uctievať.

A tak chcem, aby ste v tomto kontexte chvíľu uvažovali o vašom bratovi v Kristovi

alebo sestre v Kristovi.

Nejednajte s touto osobou nešetrným spôsobom.

Uvedomte si, kým oni sú.

Uvedomte si, čím bolo za nich zaplatené.

Uvedomte si, kým sa oni raz stanú.

Uvedomte si, aký vzťah majú s Bohom.

A začnete s nimi jednať iným spôsobom.

Vidíte to?

Oni nie sú len takými bežnými malými veriacimi, ktorí chodia do zboru.

Oni patria Bohu a jendého dňa budú viac oslávení

ako si ktokoľvek vie predstaviť.

Toto je cirkev.

A ďalej pokračuje, že sme údy jedného tela.

Ja a moja manželka sme jedno.

A len bláznivý muž by roztrhal svoje vlastné telo.

Len bláznivý muž zmrzačí sám seba.

Vidíte muža na ulici

a on si práve rozpára ruku.

Nepoviete mu: "Ahoj, ako sa máš?"

Ale poviete:"Tento muž má vážny problém."

Napadnúť moju manželku je nerozumná vec, o čo horšie je ubližovať jej.

Bratia a sestri v Kristovi, rovnako to je s členmi cirkvi.

A pamätajte na toto:

Neubližujete len jednému z členov cirkvi,

ubližujete údu Kristovmu, časti Jeho tela.

Cirkev v Korinte bola veľmi vážne vystríhaná pred tým, aby niekto ničil telo (Kristove),

pretože toho zničí Boh.

Vidíte to. Potrebujete mať vysoký pohľad na Boha.

Počúvate to opäť a opäť.

Potrebujeme mať vysoký pohľad na Boha.

Je to pravda. Ale viete ešte čo?

Potrebujete mať vysoký pohľad na ostatných veriacich.

Kým sú, kým budú a čím bolo za nich zaplatené.

A my sme údmi (členmi).

Teraz niečo predvediem. Viem, že to môžem robiť v Amerike.

Ale vy tu priatelia, v Európe, ste viac civilizovaní.

Ale aj tak to urobím.

Pozrime sa. Kto nosí tenisky?

Kto chce byť dobrovoľníkom? Kto je skutočne odvážny? Je tu niekto odvážny?

Nepotrebujete ani tenisky. Môžete to urobiť aj v ponožkách.

Ok. Postavte sa.

A priatelia, ak to naozaj preženiem, tak chápte to tak, že som Američan.

Som z juhu. Nie som kultúrny človek.

Chcem, aby ste prebehli túto vzdialenosť tak rýchlo ako môžete a potom späť.

Tak rýchlo ako viete.

Teraz!

Mal by mať tie tenisky. Skoro vybehol von oknom.

Teraz chcem, aby ste si chytili takto jednu nohu.

A chcem, aby ste prebehli polovicu tej vzdialenosti a potom späť.

Len polovicu. Nechceme, aby ste vybehli von oknom.

Tak teda pomalšie. Áno?

V poriadku. Chyťte si takto nohu.

A druhú nohu takto a odtiahnite späť.

V poriadku. Ďakujem.

Pozrite sa. Vzal som jeden úd a už sa nemohol pohybovať tak rýchlo.

A nebol za to vďačný.

To som vzal jeden úd.

Keď som vzal dva údy, zneschopnil som ho úplne.

Už sa nemohol ani pohnúť.

Myslíte si, že každý úd tela Kristovho je dôležitý?

Nie je to len povzbudením pre každého svätého,

že začne chápať svoju obdarovanosť, a že je súčasťou tela Kristovho.

Ale tiež je dôležité vážiť si každého svätého

a povzbudzovať ho, že je časťou tela, ktorú potrebujeme.

Pozrite sa. Ak poviete svätým:" Potrebujeme vás, aby ste služili podľa vašich obdarovaní.

Potrebujeme, aby ste boli súčasťou tela, pretože je potrebné urobiť túto vec."

Je to také zmechanizované.

Chceme, aby ste boli časťou "továrne".

Ale môžete to povedať inak:"Potrebujeme vás v tomto tele, aby ste slúžili svojimi obdarovaniami,

pretože my ako telo vás potrebujeme."

Potrebujeme vaše obdarovanie.

Potrebujem to, čo Boh vykonal vo vašom živote.

Potrebujeme vás ako osobu. Potrebujeme práve vás.

Toto je cirkev. Rozumiete tomu? Toto je cirkev.

To že sme spolu údmi.

A potom pokračuje, keď hovorí:

Máme málo času, a preto prebehnem do verša deväť.

Hovorí:"Láska nech je nepokrytecká.

Nech sa vám oškliví zlé, a pridŕžajte sa dobrého.

Vrúcne sa navzájom milujte bratskou láskou." (Rim 12,9-10)

Takže chcete mať cirkevný zbor?

Ste ochotní byť si oddaní jeden druhému vo vrúcnej láske?

Nehovorím o niečom ako ukázať sa v nedeľu,

vypočuť si kázanie a bežať preč.

Hovorím o vytváraní hlbokých vzťahov.

Viete, kresťanstvo, špeciálne v reformovaných kruhoch

sa v mnohom stalo niečim ako divadlo.

Ľudia majú svojho obľúbeného kazateľa,

obľúbený spôsob uctievania. A tak prídu

a sadnú si na svoje miesta v zbore.

Mohli by sme mať niečo ako držiaky na popcorn

a miesta, kde si položiť kolu pri sledovaní svojho obľúbeného kazateľa,

sledovaní svojho obľúbeného speváka chvál. A potom sa rozlúčiť.

A to najlepšie na tom je, že to je všetko zadarmo.

Jedine, že by ste boli v baptistickom zbore, kde musíte platiť desiatok.

Je to zadarmo.

Ale toto nie je cirkev.

Stále počúvam kazateľov ako hovoria:

"Biblia hovorí, že nemáte zanedbávať svoje zhromaždenia."

A vlastne chce povedať:

"Počúvajte. Potrebujete si vypočuť moje kázania."

Ale čo sa tým chce povedať je to, že nemáte zanedbávať svoje zhromaždenia,

aby ste si služili jeden druhému navzájom.

Napomínať jeden druhého, povzbudzovať jeden druhého.

O niečo ľahšie sa to dá robiť v malých spoločenstvách.

A ak zhromaždenia rastú, tak buď

niektorých členov, ktorí sú viacerí z určitej časti mesta,

vyslať, aby začali zakladať nový zbor na tom mieste,

alebo aspoň umožniť, aby sa stretávali v domácich skupinkách,

a aby si tak mohli slúžiť jeden druhému.

Ďalšia vec je veľmi dôležitá.

Pred niekoľkými týždňami som kázal na jednom mieste v Alabame,

skupine ľudí v meste Tharptown, Alabama.

A mám rád týchto ľudí, sú skvelí.

A tak som kázal a trvalo to už dosť dlho.

Viem, ťažko sa tomu dá uveriť, ale už to trvalo celkom dlho.

A povedal som. Teraz skončím.

Prekvapene sa na mňa pozreli. Povedal som im:"Viem nad čím teraz premýšľate."

"Premýšľate nad tým, že keď tu skončíme, pôjdete do El Rancho."

El Rancho je najobľúbenejšie mexická reštaurácia a je blízko zboru.

Vlastne je to jediná reštaurácia v celom mestečku.

A povedal som: "Viem o čo ide.

Už nepremýšľate o cirkvi.

Premýšľate nad tým ako pôjdete do El Rancho."

Vyzerali tak previnilo.

Ale ja som to povedal, lebo som ich chcel niečomu naučiť.

Povedal som:"Tu sa zastavme. Pýtajte sa sami seba. Záleží vám na cirkvi?"

Povedal som im:"Chcem, aby ste sa na vec pozreli trochu inak.

Teraz sedíte pod kázaným Božím slovom.

Spolu sme uctievali a spolu sme sa modlili.

Premýšľate nad tým, že už ste urobili niečo duchovné

a teraz odídete a pôjdete do El Rancho

a budete robiť niečo nie až tak duchovné."

A povedal som:"Potrebujete sa na to pozrieť takto.

Tu opúšťate zbor."

A oni boli prekvapení:"Dobre, ale čo tým myslíš?"

Povedal som:"Teraz tam pôjdete a budete sa rozprávať o svojom futbalovom tíme alebo o niečo inom,

nemusí to byť nevyhnutne tak."

Uvedomte si, že teraz pri kázaní sa spolu nezdieľate,

neslúžite si jeden druhému.

Počúvate kázeň, čo je samozrejme dôležité,

spolu ste uctievali a spolu ste sa modlili,

to všetko je dôležité a súčasťou cirkvi.

Vravíte si pôjdeme tam hneď ako sa to tu skončí.

Ale pôjdeme všetci do El Rancho a budeme tam ako cirkev?

Budeme tam sedieť pri stole so spoluveriacim,

hovoriť spolu, spoznávať sa spolu?

Zistíme, čo sa deje v ich živote? Zjeme nejaké čipsy... Boh je dobrý.

Spoznať jeden druhého,

milovať sa navzájom, byť jeden druhému požehnaním.

Ich predstava o cirkvi spočíva v tom prísť na to miesto,

spolu uctievať, počúvať kázanie a potom odísť.

Ale toto nie je cirkev.

To je len minimalistická verzia cirkvi.

Ale potom to vidíte ako miesto služby, stretávanie, miesto stretnutia.

Vy sa spoločne staráte jeden o druhého.

V Argentíne bol pastor, ktorého zbor narástol do počtu 600 členov.

A on sa potom takto vyjadroval.

Povedal:"Pretože zbor narástol na 600 členov,

cítil som sa zrazu mizerne."

Pokračoval:"Nakoniec ani neviem ako som sa dopracoval k tomu,

že som vedel, že niečo nie je v poriadku, že sa deje niečo hrozné."

A tak si zobral čas na modlitbu a pôst a štúdium Písma,

a zdalo sa mu, že Pán mu dal na srdce, skrze štúdium Písma,

že všetko, čo budoval bola len seno, drevo a slama,

a že musí začať odznova.

On je skutočne osobnosťou, skutočne skvelý rečník, vie ako sa majú veci robiť správne

a ľudia húfne prichádzali do jeho zboru.

A Boh prehovoril...

A on urobil toto:

Nasledujúcu nedeľu, viete oni mali veľkolepé uctievanie a aj iné veci,

a vedúci chvál pokračuje: "A teraz pastor Ortiz

príde a prinesie nám Božie slovo."

A on vstal a prišiel na to miesto

a povedal:"Milujte sa navzájom tak ako Ježiš miloval vás."

A posadil sa na svoje miesto.

A vedúci chvál vyskočil

a povedal:"Zaspievajme ešte jednu pieseň pred tým ako budeme mať hlavnú kázeň."

Tak zaspievajú ďalšiu pieseň a potom:"Teraz príde pastor...."

A on opäť:"No naozaj, milujte sa navzájom ako vás miloval Kristus."

A robil to takto po šesť týždňov.

A povedal, že na šiesty týždeň ako tam v predných radách sedeli dvaja diakoni,

jeden v prvej rade, ďalší v druhej rade,

ten v prvej rade sa otočil k tomu druhému.

Hneď ako pastor povedal "milujte sa navzájom",

ten diakon sa obrátil a povedal:

"Myslím, že už viem, čo sa nám snaží povedať."

A čo sa stalo bolo to, že si začali slúžiť jeden druhému,

starať sa jeden o druhého.

Duch Boží začal konať Jeho dielo.

Diakoni sa začali zaujímať o vdovy v zbore, ktoré boli osamelé.

Rôzne druhy skutkov. Rozumiete tomu?

Toto je cirkev. Toto je cirkev.

A pokračuje takto:"Vrúcne sa navzájom milujte bratskou láskou,

buďte v úcte jedni druhých predchádzajúci."

Človeče. My sme ľudia, ktorí veľa toho nevedia o úcte.

V Amerike, sme na seba pyšní.

"My nemáme kráľa a nikdy kráľa mať nebudeme.

A je mi jedno, kto si ty.

Som aspoň tak dobrý ako si ty."

To je naše zmýšľanie.

Duch nezávislosti - pred nikým sa neskloním.

Toto nie je kresťan.

On hovorí:"Buďte v úcte jedni druhých predchádzajúci,

nebuďte leniví v horlivosti, duchom vrúcni, slúžte Pánovi."(Rim 12,10-11)

Pozrite sa na to, čo znamená to leniví.

Nebuďte leniví vo vrúcnom milovaní sa navzájom.

Nebuďte leniví v uprednostňovaní jeden druhého.

"V nádeji sa radujúci, v súžení trpezliví,

na modlitbe zotrvávajúci." (za vašich bratov a sestry v Kristovi)

"V potrebách svätých sa zdieľajúci, za pohostinnosťou sa ženúci." (Rim 12,13)

Robíte to? Ste pohostinní?

Pozývate ľudí k vám domov, pohostíte ich?

Pozývate iných veriacich?

Ahoj, príď ma navštíviť zajtra ku mne domov.

Urobím niečo malé na zjedenie a budeme sa zdieľať o Pánovi.

Je váš dom otvorený pre iných?

Viete, že toto je jedna z vlastností staršieho zboru?

Starší má byť pohostinný. Má otvoriť svoj dom.

A ak takým nie je, tak nie je kvalifikovaný.

A je mi jedno, že je najlepším učiteľom na Zemi.

Chápete to?

Môžete povedať:"Môžeme mu to prepáčiť, pretože on je skvelý biblický učiteľ."

Nie, nemôžete.

"Žehnajte tým, ktorí vás prenasledujú, žehnajte, nie preklínajte."

Uvažujme o tom chvíľu.

Dám to do kontextu manželstva.

Muž povie:"Nedokážem milovať moju manželku."

A on je kresťanom. Je členom zboru.

Príde za pastorom a povie mu:"Nedokážem milovať moju manželku."

V poriadku. Nedokážeš ju milovať ako svoju manželku?

Nie.

A môžeš ju milovať ako svoju spoluveriacu?

Nie.

Môžeš ju milovať ako nezachránenú?

Nie.

Môžeš ju milovať ako tú, ktorá ťa prenasleduje a preklína ťa?

Nie.

Kristus ti prikazuje milovať ju vo všetkých týchto situáciách.

Vidíte. Nie ste povolaní milovať len svojho brata.

Vy ste povolaní, aby ste milovali tých, ktorí vás prenasledujú a preklínajú

a želajú si, aby ste boli prekliati na veky.

Ak ste povolaní milovať takého človeka, určite ste povolaní milovať svojho brata vo viere.

Chápete to?

Úprimne. Rozumiete, čo je zmyslom života?

Viete, nie všetkému zatiaľ rozumiem.

Nie som schopný všetko obsiahnúť.

A tak som si pomyslel:"Budem mať jeden cieľ."

Ale je to taký cieľ, ktorý v sebe zahrňuje všetko ostatné.

Ak môžem rásť v láske k mojej manželke,

ak jej môžem prejavovať lásku Kristovu...Tak to je môj cieľ.

Môžete povedať. "V poriadku. To je maličkosť."

Potom asi nie ste manželmi.

Pozrite sa na to takto:

Ak dokážem milovať osobu, s ktorou mám najužší, najintímnejší vzťah,

ona vidí všetky moje chyby, a ja musím znášať všetky jej,

potom milovať všetkých ostatných by nemal byť problém, však?

Raz som niekomu povedal: "Som už tak unavený."

Oni povedali:"Prečo ideš niekam založiť zbor?"

Povedal som:"Som už unavený z kázania kresťanstva. Chcem ho niekam ísť skutočne žiť."

Viete priatelia. Ak toto je cirkev a nie je to váš cieľ,

potom to, čo budete robiť je, že pôjdete von, privediete ľudí

a zdvojnásobíte synov zatratenia ako ste vy.

Cieľom je byť ako Kristus a nasledovať Ho.

To je cirkev.

Skupina ľudí oddaných Kristovi a oddaných jeden druhému.

Je to tak.

Môžete mať všetko ostatné. Môžete mať starších a všetko ostatné,

ale ak toto nemáte, tak nemáte cirkev.

V poriadku. Poďme sa pomodliť.

Otče, prichádzam pred Teba a modlím sa, Pane,

aby si nám pomohol porozumieť a aplikovať tieto pravdy,

aby sme boli nimi premenení, v mene Ježiš. Amen.