Ďalšia nepríjemná pravda

Raketový vzostup dopytu po potravinách spôsobil, že poľnohospodárstvo sa stalo najväčšou hnacou silou klimatickej zmeny, strácania biodiverzity a ničenia životného prostredia. Jonathan Foley na TEDxTC vysvetľuje, prečo nutne potrebujeme začať „terakultúru“ – hospodárenie s celou planétou. (Natočené na podujatí TEDxTC.)

Dnes večer vám chcem rozprávať

o nesmiernom globálnom probléme,

v ktorom sa prekrýva využitie pôdy,
potraviny a životné prostredie,

ktorý sa týka nás všetkých

a ktorému ja hovorím
ďalšia nepríjemná pravda.

Ale najskôr vás chcem
pozvať na malý výlet.

Navštívime našu planétu, ale v noci

a z vesmíru.

Takto naša planéta vyzerá z kozmu,

v noci, ak by ste cestovali
satelitom okolo planéty.

Prvá vec, ktorú by ste si všimli,

je dominancia ľudskej prítomnosti

na našej planéte.

Vidíme mestá, vidíme ropné polia,

môžeme dokonca rozoznať
rybárske flotily na mori,

natoľko dominantní sme na tejto planéte,

a to najmä v súvislosti
s využívaním energie,

čo vidíme v noci.

Ale poďme trochu viac do hĺbky

a pozrime sa na to cez deň.

To, čo vidíme cez deň, je naša krajina.

Toto je časť povodia Amazonky,
zvaná Rondonia,

v centrálnej južnej časti
brazílskej Amazónie.

Keď sa pozriete pozorne
do pravého horného rohu,

vidíte tam tenkú bielu čiarku.

Je to cesta postavená v 70. rokoch.

Ak sa vrátime na to isté miesto
v roku 2001,

vidíme, že tieto cesty

sa vetvia na viac a viac ciest,

a na konci každej je
malá čistina v pralese

a na každej z nich je zopár kráv.

Tieto kravy sú na mäso,
sú určené na konzumáciu.

V zásade sú tieto kravy
skonzumované v Južnej Amerike,

v Brazílii a Argentíne,
neposielajú ich sem k nám.

Ale tento vzor „rybacej kostry“
v odlesňovaní

sme v tropických oblastiach
zaregistrovali často,

obzvlášť v tejto časti sveta.

Keby sme šli v rámci nášho výletu
trocha ďalej na juh,

dostaneme sa do
bolívijskej časti Amazonky,

tu sme opäť v roku 1975,
a keď sa pozriete veľmi pozorne,

je tam tenká biela čiara, akási ryha,

a je tam osamelá farma,

uprostred prastarej džungle.

Poďme opäť o niekoľko
rokov ďalej do roku 2003,

a vidíme, že krajina vyzerá

oveľa viac ako Iowa,
než ako dažďový prales.

To, čo tu vidíte, sú sójové polia.

Táto sója sa posiela do Európy a do Číny

ako krmivo pre zvieratá, obzvlášť
po prepuknutí choroby šialených kráv,

asi pre desaťročím,
keďže nechceme viac kŕmiť zvieratá

živočíšnymi proteínmi,
nakoľko tým sa prenáša choroba.

Miesto toho ich chceme
kŕmiť rastlinnými proteínmi.

Takže spotreba sóje doslova vyletela

a ukázalo sa, ako sú obchod a globalizácia

zodpovedné za spojitosti s pralesmi

a Amazóniou – ako neuveriteľne divný

a poprepájaný je dnešný svet.

A čo vidíme znova a znova

na našom malom výlete po svete,

je jedna krajina za druhou

vymazaná a pozmenená
kvôli pestovaniu potravín

a ďalších plodín.

Položili sme si teda otázku,

aká časť sveta sa využíva
na pestovanie potravín,

kde presne sa nachádza,
ako to môžme zmeniť

do budúcnosti a čo z toho vyplýva?

Náš tím sa na to pozeral
v globálnom meradle

s použitím satelitných údajov
a pozemných údajov,

aby sme odsledovali farmárčenie
v globálnom meradle.

Tu sú výsledky a sú znepokojivé.

Táto mapa ukazuje
prítomnosť poľnohospodárstva

na planéte Zem.

Zelené oblasti sú využité
na pestovanie plodín,

pšenica, sója, kukurica, ryža a iné.

To zaberá 16 miliónov km2 pôdy.

Ak by ste dali dokopy na jedno miesto,

bola by to rozloha Južnej Ameriky.

Druhá oblasť, hnedá, sú svetové pasienky

a pastviny, kde žijú naše zvieratá.

To je oblasť asi 30 miliónov km2,

zaberajúca približne rozlohu Afriky,

obrovská plocha zeme
a je to samozrejme tá najlepšia zem.

A to čo zostáva, sú oblasti

uprostred Sahary, alebo Sibír,

alebo stred dažďového pralesa.

Využívame už pôdu o rozlohe celej planéty.

Ak sa na to pozrieme pozorne,
zistíme, že asi 40 % zemského povrchu

je venovaných poľnohospodárstvu,

čo je asi 60-krát viac

ako všetky územia,
na ktoré sa tak sťažujeme,

naše mestá a predmestia,
kde zväčša žijeme.

Polovica ľudstva dnes žije v mestách,

ale 60-krát väčšia plocha
sa používa na pestovanie potravy.

Je to naozaj neuveriteľný výsledok

a boli sme z toho šokovaní.

Využívame teda enormnú rozlohu
zeme na poľnohospodárstvo,

ale taktiež využívame veľmi veľa vody.

Toto sú letecké zábery z Arizony

a pozeráte na, akože:

„Čo to tam pestujú?“

A ukáže sa,
že pestujú šalát uprostred púšte,

zhora naň rozprašujú vodu.

Iróniou je, že ten šalát sa potom predáva

v supermarketoch v Twin Cities
(Minnesota).

Zaujímavé je, že tá voda
musela odniekiaľ prísť

a prichádza odtiaľto,

z Colorado River v Severnej Amerike.

Rieka Colorado za bežného dňa
v 50. rokoch,

nie počas záplav, nie počas sucha,

v priemerný deň, vyzerala nejak takto.

Ale ak sa pozrieme dnes,
za bežných podmienok,

presne na tej istej lokalite,
zostalo toto.

Rozdiel je spôsobený hlavne
zavlažovaním púšte kvôli potravinám,

prípadne kvôli golfovým kurtom
v Scotsdale.

To je obrovské množstvo vody, ťažíme vodu

a používame ju na pestovanie potravy,

takže dnes, keď idete ďalej
dolu po rieke Colorado,

zistíte, že úplne vysychá
a viac sa nevlieva do oceánu.

Doslova sme skonzumovali
celú rieku v Severnej Amerike

na zavlažovanie.

A to dokonca nie je
ani najhorší prípad vo svete.

To je pravdepodobne tento: Aralské jazero.

Mnohí z vás si to pamätáte zo zemepisu.

Je to v bývalom Sovietskom zväze,

medzi Kazachstanom a Uzbekistanom,

jedno z najväčších vnútrozemských morí.

Ale je tu jeden paradox,

je obklopené púšťou. Prečo je to more tu?

Príčina je tu, na pravej strane

vidíte dve malé rieky tečúce smerom dolu,

cez piesok, plniac tú nádrž vodou.

Tieto rieky odvádzajú vodu
z ľadovcov v horách

ďaleko na východe, kde sa sneh topí
a putuje ďalej riekou,

cez púšť a vytvára Aralské more.

V 50. rokoch sa Sovieti
rozhodli využiť túto vodu

na pestovanie bavlny
na púšti v Kazachstane,

aby ju mohli predávať
na medzinárodných trhoch

a priniesť valuty do Sovietskeho zväzu.

Naozaj potrebovali tie peniaze.

Môžete si predstaviť, čo sa stalo.

Keď odstavíte prívod vody
do Aralského mora, čo sa stane?

Tu je v roku 1973,

1986,

1999,

2004

a asi pred 11 mesiacmi.

Je to niečo mimoriadne.

Mnohí z nás v tu obecenstve
žijú na Stredozápade.

Predstavte si, že by to bolo
jazero Superior.

Predstavte si, že by to bolo
Hurónske jazero.

Je to mimoriadna zmena.

Toto nie je len zmena vodnej hladiny

a línie pobrežia, je to zásadná zmena

pre životné prostredie celého regiónu.

Začnime takto.

Sovietsky zväz nemal žiadny Sierra Club.
(org. pre ochranu živ. prostredia v USA)

Takže na dne Aralského mora
nebude nič pekného.

Je tam toxický odpad, mnoho vecí,

ktoré tam pohádzali,
a teraz sa dostávajú do vzduchu.

Jeden z tých ostrovčekov,
vzdialený a neprístupný,

bol miestom testovania

sovietskych biologických zbraní.

Dnes tam môžete ísť peši.

Vzorce počasia sa zmenili.

19 z 20 jedinečných druhov rýb,
ktoré sa nachádzali

iba v Aralskom jazere,
zmizli z povrchu Zeme.

Toto je environmentálna katastrofa
vo veľkom.

Ale vráťme sa späť.

Tento obrázok mi dal Al Gore
pred niekoľkými rokmi,

doniesol si ho zo Sovietskeho zväzu

pred veľmi dlhým časom.

Ukazuje rybárske flotily na Aralskom mori.

Vidíte kanál, ktorý vykopali?

Zúfalo sa snažili preplaviť sa loďami

do zostávajúcich zásob vody,
ale nakoniec to museli vzdať,

pretože móla a kotviská
jednoducho nestačili

ustupujúcej línii pobrežia.

Neviem ako vy, ale ja sa desím,
že archeológovia

v budúcnosti toto vykopú a budú písať

o našich časoch, a diviť sa:
„Čo si mysleli?“

Nuž, toto je budúcnosť,
na ktorú sa môžeme tešiť.

Dnes využívame už
50 % sladkej vody na Zemi,

ktorá je udržateľná,
a z toho poľnohospodárstvo

tvorí 70 %.

Čiže využívame pre poľnohospodárstvo
veľa vody, aj pôdy.

Tak isto preň využívame veľa atmosféry.

Zvyčajne, keď uvažujeme o atmosfére,

myslíme na klimatické zmeny
a skleníkové plyny,

zvyčajne v súvislosti s energiou.

Ale ukazuje sa, že poľnohospodárstvo
je jedným z najväčších producentov

skleníkových plynov.

Ak sa pozriete na CO2

zo spaľovania tropických lesov,

alebo metán z kráv a ryže,

alebo oxidy dusíka z hnojív –

– poľnohospodárstvo tvorí
30 % skleníkových plynov,

ktoré idú do atmosféry z ľudskej činnosti.

To je viac než celá naša doprava.

Je to viac než celá naša elektrina.

Je to viac než všetka ostatná výroba.

Je to najväčší pôvodca skleníkových plynov

zo všetkých ľudských činností na svete.

Napriek tomu o tom príliš nerozprávame.

Máme takúto neuveriteľne silnú
prítomnosť poľnohospodárstva,

dominujúcu našej planéte,

či už je to 40 % povrchu pevnín,

70 % vody, ktorú používame,

30 % emisií skleníkových plynov.

Zdvojnásobili sme toky dusíka a fosforu

v celosvetovom rozsahu používaním hnojív,

čo spôsobuje obrovské problémy
s kvalitou vody v riekach,

jazerách, a dokonca oceánoch,
a taktiež je to

najvýznamnejšia príčina
strácania biodiverzity.

Takže poľnohospodárstvo je nepochybne

najväčšou silou, aká bola
rozpútaná na tejto planéte

od konca doby ľadovej. Bez diskusie.

Svojím významom konkuruje
klimatickej zmene.

A obe sa dejú v tom istom čase.

Ale je veľmi potrebné mať na pamäti,
že nie všetko je zlé.

Poľnohospodárstvo nie je zlé.

V skutočnosti sme na ňom plne závislí.

Nie je to možnosť voľby. Nie je to luxus.
Je to absolútna nevyhnutnosť.

Musíme zabezpečiť potraviny a krmivá

a vlákna a dokonca biopalivá
pre asi 7 miliárd ľudí

v dnešnom svete

a naše požiadavky na poľnohospodárstvo
sa budú do budúcna zvyšovať.

Z toho niet úniku.

Bude to omnoho rozsiahlejšie,
najmä kvôli rastu populácie.

Dnes je nás 7 miliárd,

a smerujeme minimálne k 9,

pravdepodobne 9,5 predtým,
ako sa to otočí.

A čo je ešte dôležitejšie,
mení sa stravovanie.

Ako sa svet stáva bohatší
a zároveň viac zaľudnený,

vidíme nárast konzumácie mäsa,

ktoré si vyžaduje oveľa viac zdrojov
ako vegetariánska strava.

Čiže viac ľudí, ktorí jedia viac
bohatšej stravy,

a samozrejme, zároveň je tu
energetická kríza,

kde musíme nahradiť ropu
inými zdrojmi energie,

ktoré každopádne
musia zahŕňať aj biopalivá

a bioenergetické zdroje.

Takže ak si to dáte dohromady,
je ťažké predstaviť si,

ako prežijeme zvyšok storočia

bez toho, aby sme minimálne zdvojnásobili
poľnohospodársku produkciu.

Ako to dokážeme?

Ako zdvojnásobíme
svetovú poľnohospodársku produkciu?

Môžme skúsiť obrábať viac pôdy.

Toto je naša analýza,
kde na ľavej strane je uvedené,

kde sú dnešné oblasti pestovania,
a napravo, kde sú možné budúce oblasti

na základe pôdy, klímy,
s predpokladom, že klimatické zmeny

to príliš nenarušia,

čo asi nie je dobrý predpoklad.

Môžeme obrábať viac pôdy, ale problém je,

že zvyšná pôda je v citlivých oblastiach.

Majú vysokú biodiverzitu, veľa uhlíka,

veci, ktoré chceme chrániť.

Takže mohli by sme dorábať viac jedla
rozšírením poľnohospodárskej pôdy,

ale nemali by sme to robiť,

lebo ekologicky je to veľmi,
veľmi nebezpečné.

Miesto toho by sme mali
zmraziť stopu poľnohospodárstva

a lepšie obrábať pôdu, ktorú máme.

Našou prácou bolo pokúsiť sa
vyznačiť miesta

vo svete, kde môžeme zvýšiť výnosy

bez poškodenia životného prostredia.

Zelené oblasti tu ukazujú,
kde sú výnosy kukurice –

– kukurica len ako príklad –

– kde sú dnes skutočne vysoké,
pravdepodobne najvyššie možné,

dnes na Zemi, s ohľadom na klímu a pôdu,

ale hnedé a žlté oblasti sú miesta,

kde dosahujú zhruba 20 – 30 % výnosov

z toho, čo je teoreticky možné dostať.

Vidíme ich v Afrike, v Latinskej Amerike,

ale, čo je zaujímavé, vo východnej Európe,

v bývalom Sovietskom zväze
a východnom bloku,

kde je poľnohospodárstvo
stále v neporiadku.

To si vyžaduje živiny a vodu.

Môže to byť buď ekologické,
alebo konvenčné hospodárstvo,

alebo spojenie týchto dvoch.

Rastliny potrebujú živiny a vodu.

Ale môžme to dokázať
a sú tu príležitosti, ktoré môžme využiť.

Ale musíme to urobiť citlivo,

aby sme zabezpečili potravinovú bezpečnosť

a environmentálnu bezpečnosť
našej budúcnosti.

Musíme dosiahnuť, aby rovnováha
medzi pestovaním potravín

a zdravým životným prostredím
fungovala lepšie.

V súčasnosti je to problém
typu všetko – alebo nič.

Môžeme pestovať potravu –

– to vzadu je sójové pole –

a tento hviezdicový graf ukazuje,
že tu pestujeme veľa potravín,

ale máme nedostatok čistej vody,

neukladáme dosť uhlíka,
máme malú biodiverzitu.

V popredí máme túto prériu,

je krásna z environmentálneho hľadiska,
ale nenajete sa z nej.

Čo je tam na jedenie?

Musíme vymyslieť, ako spojiť tieto veci

do nového poľnohospodárstva.

Keď o tom rozprávam,
ľudia mi často vravia:

„Nie je odpoveď jasná?“ –
bio potraviny,

lokálne potraviny, GMO,
nové dotácie, nová legislatíva –

samozrejme, máme veľa dobrých nápadov,

ale ani jeden z nich nie je
strieborná guľka, zázrak.

Ja si to predstavujem skôr ako
strieborný brokový náboj.

A ja milujem strieborný brokový náboj.

Dáte to dokopy
a dostanete niečo ozaj mocné,

ale musíme to dať dokopy.

Myslím si teda, že musíme vymyslieť
nový typ poľnohospodárstva,

ktorý spája najlepšie myšlienky

komerčného hospodárstva
a zelenej revolúcie

s najlepšími myšlienkami biofariem
a lokálnych potravín

a najlepšie myšlienky ochrany
životného prostredia,

nie aby proti sebe bojovali,

ale aby spolupracovali na vytvorení
nového poľnohospodárstva,

niečoho, čo volám „terakultúra“,
alebo hospodárenie na celej planéte.

Vedenie tohto dialógu bolo veľmi náročné

a my sme sa snažili
zhrnúť kľúčové body tak,

aby sme zredukovali kontroverznosť

a vylepšili spoluprácu.

Chcem vám ukázať krátke video,
ktoré ukazuje

našu snahu o spojenie týchto pohľadov
do spoločného dialógu.

Dovoľte, aby som vám to ukázal:

(hudba)
[Katedra životného prostredia,

Univerzita v Minnesote
Hnaní objavovať]

(hudba)

[Svetová populácia narastá]

[o 75 miliónov ľudí každý rok.]

[To je takmer veľkosť Nemecka.]

[Dnes sa blížime k 7 miliardám ľudí.]

[Pri tomto tempe dosiahneme
9 miliárd v roku 2040.]

[A všetci potrebujeme potravu.]

[Ale ako?]

[Ako nakŕmime rastúci svet bez toho,
aby sme zničili planétu?]

[Už vieme, že klimatická zmena
je veľkým problémom.]

[Ale nie je to jediný problém.]

[Musíme čeliť ďalšej nepríjemnej pravde.]

[Globálnej kríze poľnohospodárstva.]

[Rast populácie + konzumácia mäsa
a mliečnych výrobkov + cena energie]

[+ výroba bioenergie
= tlak na prírodné zdroje.]

[Vyše 40 % pôdy
je zabraných poľnohospodárstvom.]

[Orná pôda globálne zaberá
16 miliónov km².]

[To je takmer rozloha Južnej Ameriky.]

[Pastviny zaberajú globálne
30 miliónov km².]

[To je rozloha Afriky.]

[Poľnohospodárstvo využíva 60 x viac zeme
ako mestské a predmestské oblasti spolu.]

[Na zavlažovanie sa spotrebúva
najviac vody v rámci planéty.]

[Používame 2 800 km kubických vody
ročne na závlahu polí.]

[To by stačilo 7 305-krát za deň
zaplniť Empire State Building.]

[Mnoho veľkých riek
má dnes znížený prietok.]

[Niektoré úplne vyschli.]

[Pozrite sa na Aralské more,
dnes premenené na púšť.]

[Alebo na rieku Colorado,
ktorá už nevteká do oceánu.]

[Hnojivá viac než zdvojnásobili obsah
fosforu a dusíka v životnom prostredí.]

[Dôsledok?]

[Rozsiahle znečistenie vôd]

[a masívna degradácia jazier a riek.]

[Poľnohospodárstvo je ja prekvapivo
najväčším pôvodcom klimatickej zmeny.]

[Generuje 30 % emisií
skleníkových plynov.]

[Je to viac ako emisie
z elektriny a priemyslu,]

[alebo zo všetkých lietadiel,
vlakov a áut na svete.]

[Najviac poľnohospodárskych emisií
pochádza z odlesňovania trópov,]

[metánu z hospodárskych zvierat
a z ryžových polí]

[a oxidov dusíka z nadmerného hnojenia.]

[Nič z toho, čo robíme, nemení svet
viac ako poľnohospodárstvo.]

[A nič z toho, čo robíme,
nie je dôležitejšie pre naše prežitie.]

[To je dilema...]

[Až svet ešte narastie
o zopár miliárd ľudí,]

[budeme musieť zdvojnásobiť, možno
strojnásobiť svetovú produkciu potravín.]

[Takže čo budeme robiť?]

[Potrebujeme viac komunikácie,
medzinárodný dialóg.]

[Musíme investovať do reálnych riešení:]

[stimuly pre farmárov, nové technológie,
nové odrody, kvapkové závlahy,]

[recykláciu úžitkovej vody, lepšiu orbu,
rozumnejšie stravovanie.]

[Potrebujeme, aby sa zapojili všetci.]

[Zástancovia komerčného
poľnohospodárstva,]

[ochrany životného prostredia]

[a ekologického hospodárstva...]

[musia pracovať spoločne.]

[Neexistuje jediné riešenie.]

[Potrebujeme spoluprácu,]

[predstavivosť,]

[odhodlanie,]

[pretože zlyhanie neprichádza do úvahy.]

[Ako nakŕmime svet bez toho,
aby sme ho zničili?]

Čelíme jednej z najväčších výziev

v celej histórii ľudstva:

Potrebujeme nakŕmiť 9 miliárd ľudí

a urobiť to udržateľne,
spravodlivo a správne

a zároveň ochrániť našu planétu

pre túto a budúce generácie.

Bude to jedna z najťažších vecí,

aké sme kedy dokázali v histórii ľudstva,

a rozhodne to musíme urobiť správne

a musíme to urobiť na prvý a jediný pokus.

Ďakujem veľmi pekne.
(potlesk)