Úvod do slobodného softvéru a oslobodenie kyberpriestoru od Richarda Stallmana

#Free_Software

Slobodný softvér je prvý boj
k oslobodeniu kyberpriestoru.

Kto ovláda
váš počítač?

Vy alebo nejaká
veľka firma?

Čo je vlastne počítač?
Počítač je univerzálny stroj.

Spracuje každý príkaz,
ktorý mu zadáte.

Pretože mu dáte program,
ktorý obsahuje príkazy.

Takže počítač vie iba
ako spracovať príkazy.

A vybrať ďalší príkaz
a spracovať ho.

Program obsahuje príkazy,
hovorí, čo sa má vykonať.

Takže ak napíšete správny program,
počítač môže urobiť čokoľvek.

Teda, takmer všetko.

Tak teda kto vášmu počítaču
dáva príkazy?

Mohli by ste si myslieť,
že počúva vaše príkazy.

Ale v skutočnosti vykonáva
príkazy niekoho iného.

Počúva vaše príkazdy do miery,
ako to tá firma dovolí.

Buď program kontroluje používateľ,
alebo používateľa kontroluje program.

Je to jedno
alebo druhé.

Aby používatelia mohli kontrolovať program,
potrebujú 4 základné slobody.

A to je definícia
slobodného softvéru.

Slobodný softvér rešpektuje
slobodu používateľa a komunity.

Používame francúzske či španielske
slovo "libre".

To neznamená "zdarma".
Nehovoríme tu o cene.

Zaujímame sa
o vašu slobodu.

A niekedy preto hovoríme
"slobodný" a tiež "libre".

Sloboda 0:
Spustiť program ako a na čo chcete.

Sloboda 1: Študovať/upraviť zdrojový kód tak,
aby robil, čo chcete.

Čo je zdrojový kód?
Každý program má 2 formy.

Zdroj (source) môžete čítať a pochopiť,
ak ovládate programovací jazyk.

Zdroj píšu a menia
programátori.

Spustiteľný formát je zmes čísiel,
ktorému nerozumie ani programátor.

Ak máte len spustiteľný formát,
je veľmi ťažké zistiť, čo program robí.

Ešte ťažšie
zmeniť ho.

Ak teda chcete program študovať/meniť,
musia vám dať zdrojový kód.

Vďaka tým 2 slobodám môže používateľ
kopírovať a upravovať program pre svoje potreby.

To je
individálna kontrola.

Ale ak nie ste programátor,
nerozumiete zdrojovému kódu.

Individuálna kontrola nestačí.

Potrebujeme aj
kolektívnu kontrolu.

Každá skupina používateľov môže
spolupracovať a upravovať program ako chce.

V skupine sú iba niektorí
programátori a tí píšu zmeny.

Ale robia to v mene skupiny,
podľa toho, čo skupina potrebuje.

Ostatní výsledok práce
môžu použiť iným spôsobom.

Kolektívna kontrola vyžaduje
2 ďalšie základné slobody.

Sloboda 2: Šíriť presné kópie.
Zdielať ich a predávať ich.

Sloboda 3: Šíriť upravené verzie.
Zdielať ich a predávať ich.

Ak tieto slobody máme,
potom používateľ kontroluje program.

Ale ak niektorá sloboda chýba,
používateľ nekontroluje program.

Program kontroluje používateľa.

Vývojári kontrolujú program,
čiže sa stáva nástrojom nespravodlivej moci.

Vývojári sú teda
nad používateľmi.

To znamená, že
používatelia nemajú slobodu.

To je neslobodný softvér,
ktorého sa musíme zbaviť.

Toto sa stane, keď máte
neslobodný softvér:

Niekedy program
používateľa sleduje.

Niekedy program používateľa obmedzuje
a znemožňuje mu robiť, čo chce.

Môžete vidieť, že
Blu-ray je váš nepriateľ.

Niekedy softvér vzdialene vymaže knihy,
ako to urobil Amazon s knihou 1984.

Niekedy vývojár donúti používateľa
nainštalovať škodlivú aktualizáciu.

Pod hrozbou odstránenia
inej funkcionality, ako napr. Sony.

A niekedy dokonca násilne zmenia softvér,
ako Microsoft cez univerzálne zadné vrátka.

Niekedy priamo sabotujú používateľa,
ako Microsoft, ktorý prezradil NSA chyby Windowsu.

NSA potom mohla
napadnúť počítače používateľov.

Cez neslobodný softvér získava
tvorca moc nad používateľmi.

Svoju moc zneužíva a škodí tak,
že pridáva rôzne nebezpečné funkcie.

Nerobia to, lebo sú sadisti,
robia to iba kvôli peniazom.

Z moci nad používateľmi
profitujú rôznymi spôsobmi.

Čo z celej situácie robí
ešte väčšie zlo.

Nemajú kúska hanby.
Dokonca poriadajú konferencie, ...

...na ktorých diskutujú o najnovších spôsoboch,
ako využiť získanú moc nad používateľmi.

Takmer každý neslobodný softvér
dnes obsahuje škodlivý kód.

Je to softvér
pre naivky.

Ako nebyť
obeťou?

V minulosti ste museli
prestať používať počítač.

Dnes sa môžete pripojiť
do sveta slobodného softvéru.

V roku 1983 som oznámil, že vyvíjam
slobodný operačný systém (OS) - GNU.

V 1992 sme ho
takmer dokončili.

Chýbala iba jedna časť,
kernel (jadro).

Linus Torvalds v tom roku
zverejnil svoj kernel Linux.

To zaplnilo chýbajúcu časť
a zrodil sa prvý kompletný OS GNU + Linux.

Žiaľ sloboda na jednom mieste
neznamená, že bude sloboda všade.

Existuje vyše 1 000 variánt GNU/Linux,
ktoré sa nazývajú distribúcie.

Zopár obsahuje iba slobodný softvér.
Väčšina má aj neslobodný softvér, ...

...pretože sú spravované ľuďmi,
ktorým nezáleží na slobode.

Pridávajú užitočné funkcie
na úkor slobody.

Musíte si overiť,
ktorá distribúcia je slobodná.

Zachovanie slobody niekedy vyžaduje
veľké obete, ako pri Lexingtone...

V našej kampani
sú ale malé obete.

Každý dospelý človek
môže tieto obete urobiť.

Napríklad používate neslobodné aplikácie.
Ak chcete slobodu, musíte sa ich vzdať.

Možno teda kvôli zachovaniu slobody
nastavnú nepríjemnosti.

Mnoho webov posiela neslobodné programy
napísane v JavaScripte.

Ak nechcete spúšťať neslobodný softvér,
nainštalujte si LibreJS, ktorý neslobodný JavaScript blokuje.

Niekedy servery žiadajú vaše dáta
a chcú s nimi pracovať vzdialene.

Server spracuje príkazy
a vám pošle výsledok.

Nemáte rozmýšľať nad tým, čo sa tam deje.
Je to cloud (vzdialený server) a nevidíte tam.

Softvér ako služba vám
berie kontrolu nad spracovaním príkazov.

Väčšina webových serverov funguje na
GNU/Linux a inom slobodnom softvéri.

Ale najdôležitejšie počítače,
ktoré treba oslobodiť, sú vaše počítače.

Nie počítače firiem.

Tie si tiež zaslúžia slobodu,
ale ľudia sú na prvom mieste.

Musíme sa posunúť tak, že
prekonáme prekážky.

Jedna z prekážok: Existujú veľké firmy,
ktoré z moci nad ľuďmi zarábajú veľa peňazí.

A tie nás nenechajú
posunúť sa.

Musíme prekonať
ich opozíciu.

Ďalšia prekážka: Médiá nehovoria
o slobodnom softvéri.

Aby zakryli etickú otázku,
používajú termín "Otvorený kód".

Ide o viac-menej rovnaké programy,
ale s inými myšlienkami.

Aktivista slobodného softvéru tvrdí,
že ide o to, či je to dobré alebo zlé.

Používatelia si zaslúžia slobodu,
žiadame slobodu.

Ľudia, ktorí používajú
"otvorený kód", hovoria:

Nechajme ľudí meniť a šíriť softvér,
vylepšia kód, opravia chyby.

To je možno pravda,
ale nie je to hlavný problém.

Ak si chceme udržať slobodu,
musíme o nej hovoriť.

Takže hovorte "Slobodný softvér"
a zakaždým nám pomôžete.

Ďalšia prekážka: Veľa škôl učí
neslobodný softvér.

Čo je vlastne to isté,
ako učiť deti fajčiť tabak.

Je to učenie smerujúce k závislosti,
čo je opak toho, čo by škola mala učiť.

Škola by mala pripraviť občanov
na život v spoločnosti, ktorá je ...

...silná, schopná, nezávislá,
spolupracujúca a slobodná.

Čo znamená v škole učiť
slobodný softvér.

Ale je tu aj ďalší dôvod:
Niektoré deti chcú byť programátormi.

Sú zvedavé, chcú vedieť,
ako program funguje.

Ak študujete slobodný softvér,
môžete to pochopiť.

No ak študujete neslobodný softvér,
nič sa nenaučíte, ...

...pretože neslobodný program
je zakázané študovať.

Aby sa podporil duch vzdelávania,
škola by sa mala uistiť, že používa slobodný softvér.

Ale je tu
ešte dôležitejší dôvod.

Škola by mala učiť
ducha dobrej vôle.

Zvyk pomáhať ľuďom.

Ak do triedy donesieš program,
mal by si sa podeliť ako s koláčom.

Nemôžeš si to nechať iba pre seba.
Zdielaš zdrojový kód, aby sa ostatní mohli učiť.

Nenoste do triedy
žiadny neslobodný softvér.

Škola musí dodržiavať vlastné pravidlá
a ísť tak príkladom.

Takže výhradne
slobodný softvér...

Okrem cvičenia na
reverzné inžinierstvo...

Iná prekážka: Existuje hardvér,
pre ktorý nemôžeme písať softvér, ...

...pretože nám nepovedia,
ako hardvér používať.

To je šokujúce: Predajú vám produkt,
ale nepovedia, ako sa používa.

Tu máte neslobodný program,
spustite si ho a neotravujte.

Reverzným inžinierstvom zistíme,
ako funguje ten hardvér.

Študujte jednotky a nuly,
aby ste zistili, čo to robí.

A zapíšete,
ako hardvér použiť.

No a niekto napíše slobodný program,
ktorý dokáže s hardvérom pracovať.

Ťažká práca,
ale dá sa zvládnuť.

Ak chcete významne technicky prispieť,
toto by ste mali robiť.

Každá nová životná aktivita môže priniesť
nové potrebné ľudské slobody.

Ľudské práva
na sebe závisia.

Ak stratíš jedno,
je ťažké udržať ostatné.

Programovanie je v spoločnosti tak dôležité,
že slobodný softvér je ľudským právom.

A spoločnosť ho musí
uzákoniť a chrániť.

Ako pomôcť?

Píšte slobodný softvér.

Organizujte podujatia
o slobodnom softvéri.

Presviedčajte školy a vládu,
aby prešli na slobodný softvér.

Môžete pomôcť ľuďom,
ktorím sa nedarí použiť slobodný softvér.

Môžete hovoriť "slobodný softvér"
a šíriť filozofické myšlienky.

Prechod na slobodný softvér
je prvý krok v oslobodení kyberpriestoru.

Ale tiež používame internet.
Tam potrebujeme iné slobody.

Napríklad sieťovú neutralitu
a ukončenie sledovania ľudí.