Ako náš mozog spracuváva reč?

Pozrite si celú lekciu na: https://ed.ted.com/lessons/how-do-our-brains-process-speech-gareth-gaskell

Priemerný 20-ročný človek ovláda 27- až 52-tisíc slov. Väčšinu z nich vyslovíme za menej ako sekundu. Pri každom slove sa musí mozog rýchlo rozhodnúť, ktoré slovo z tisícok možných je zakódované v signáli. Asi v 98 % prípadoch sa mu to podarí. Ako je to možné? Gareth Gaskell približuje komplexný proces porozumenia reči.

Prednáša: Gareth Gaskell, Réžia: Art Shot

Priemerný 20-ročný človek
ovláda 27- až 52-tisíc slov.

Po dovŕšení 60. roku života
ovláda v priemere 35- až 56-tisíc slov.

Väčšinu z nich vyslovíme
za menej ako sekundu.

Pri každom slove sa musí mozog
rýchlo rozhodnúť,

ktoré slovo z tisícok možných
je zakódované v signáli.

Asi v 98 % prípadoch
sa mu to podarí.

Ale ako to funguje?

Porozumenie reči sa líši
od porozumenia textu,

no je podobné porozumeniu
posunkovému jazyku.

V porovnaní s výskumom porozumenia reči
je výskum posunkového jazyka zriedkavejší.

Základom našej schopnosti porozumieť reči

je predispozícia mozgu pracovať
ako paralelný procesor.

To znamená, že dokáže robiť viacero
rôznych vecí súčasne.

Väčšina teórií predpokladá,
že každé nám známe slovo

zastupuje samostatná procesná jednotka,
ktorou úlohou je len posúdiť

pravdepodobnosť zhody prichádzajúceho
prúdu reči s daným slovom.

Mozog však zrejme chápe slovo
ako procesnú jednotku,

ktorú tvorí schéma náhlej aktivácie
skupiny neurónov

v mozgovej kôre.

Keď počujeme začiatok slova,

aktivuje sa niekoľko tisíc
takýchto jednotiek.

Samotný začiatok slova totižto vedie

k mnohým možným zhodám.

Po vyslovení ďalších častí slova dôjde
k postupnej deaktivácii jednotiek.

A to na základe absencie
dôležitých informácií.

Pravdepodobne ešte pred koncom slova

zostáva aktívna iba schéma
zodpovedajúca danému slovu.

Tento moment sa nazýva bod rozpoznania.

Počas selekcie slova potláčajú
aktívne jednotky činnosť iných,

čím šetria cenné milisekundy.

Väčšina ľudí vie rozpoznať
takmer osem slabík za sekundu.

Cieľom však nie je len slovo rozpoznať,

ale aj získať prístup k jeho významu
uloženého v mozgu.

Pred identifikáciou slova prehodnocuje
mozog súčasne mnoho možných významov.

Vieme to zo štúdií, ktoré potvrdzujú,
že vypočutie časti slova,

napríklad „kap-“,

vedie poslucháčov k viacerým
možným slovám,

ako „kapitán“ alebo „kapitál“.

A to pred vypočutím celého slova.

Z toho vyplýva,
že je mozog pri započutí slova

na krátku dobu zaplavený
významami rôznych slov.

V bode rozpoznania dôjde v mozgu
k identifikácii významu.

Proces rozpoznávania
prebieha rýchlejšie vo vete

než v náhodnom reťazci slov.
Veta totižto odhaľuje kontext.

Kontext nám takisto pomáha
rozpoznať presný význam

viacvýznamových slov,
ako „koruna“ alebo „oko“,

alebo rovnozvučných slov,
ako „vír“ alebo „výr“.

Ľuďom, ktorí ovládajú viacero jazykov,

slúži jazyk, ktorý práve počujú,

ako nástroj eliminácie
potenciálnych slov,

ktoré nepatria do kontextu daného jazyka.

Ako dochádza k obohacovaniu
tohto systému o nové slová?

Aj v dospelosti môžeme niekedy
natrafiť na nové slovo.

Keďže každé slovo zastupuje
detailná schéma aktivácie

skupiny mnohých neurónov,

ako zabránime prepisu starých slov novými?

Myslíme si, že tomu zabraňuje

počiatočné ukladanie nových slov
v časti mozgu nazývanej hipokampus,

ďaleko od hlavného úložiska slov
v mozgovej kôre.

Tým nedochádza k zdieľaniu
neurónov s inými slovami.

Nové slová sa v spánku
počas viacerých nocí

postupne prenášajú a prepájajú so starými.

Výskumníci sa domnievajú,
že tento postupný proces nadobúdania slov

zabraňuje narušeniu existujúcich slov.

Počas našich denných rozhovorov

dochádza v mozgu k nevedomej záplave
slov s rôznymi významami.

Počas nočného odpočinku náš mozog
intenzívne integruje novú slovnú zásobu

do sieti slov.

Po prebudení sme preto pripravení čeliť

neustále sa meniaciemu svetu jazyka.