Slovak subtitles

← Ako náš mozog spracuváva reč?

Get Embed Code
34 Languages

Showing Revision 11 created 10/20/2020 by Zuzana Šplhová.

  1. Priemerný 20-ročný človek
    ovláda 27- až 52-tisíc slov.
  2. Po dovŕšení 60. roku života
    ovláda v priemere 35- až 56-tisíc slov.
  3. Väčšinu z nich vyslovíme
    za menej ako sekundu.
  4. Pri každom slove sa musí mozog
    rýchlo rozhodnúť,
  5. ktoré slovo z tisícok možných
    je zakódované v signáli.
  6. Asi v 98 % prípadoch
    sa mu to podarí.
  7. Ale ako to funguje?

  8. Porozumenie reči sa líši
    od porozumenia textu,
  9. no je podobné porozumeniu
    posunkovému jazyku.
  10. V porovnaní s výskumom porozumenia reči
    je výskum posunkového jazyka zriedkavejší.
  11. Základom našej schopnosti porozumieť reči
  12. je predispozícia mozgu pracovať
    ako paralelný procesor.
  13. To znamená, že dokáže robiť viacero
    rôznych vecí súčasne.
  14. Väčšina teórií predpokladá,
    že každé nám známe slovo
  15. zastupuje samostatná procesná jednotka,
    ktorou úlohou je len posúdiť
  16. pravdepodobnosť zhody prichádzajúceho
    prúdu reči s daným slovom.
  17. Mozog však zrejme chápe slovo
    ako procesnú jednotku,

  18. ktorú tvorí schéma náhlej aktivácie
    skupiny neurónov
  19. v mozgovej kôre.
  20. Keď počujeme začiatok slova,
  21. aktivuje sa niekoľko tisíc
    takýchto jednotiek.
  22. Samotný začiatok slova totižto vedie
  23. k mnohým možným zhodám.
  24. Po vyslovení ďalších častí slova dôjde
    k postupnej deaktivácii jednotiek.
  25. A to na základe absencie
    dôležitých informácií.
  26. Pravdepodobne ešte pred koncom slova
  27. zostáva aktívna iba schéma
    zodpovedajúca danému slovu.
  28. Tento moment sa nazýva bod rozpoznania.
  29. Počas selekcie slova potláčajú
    aktívne jednotky činnosť iných,
  30. čím šetria cenné milisekundy.
  31. Väčšina ľudí vie rozpoznať
    takmer osem slabík za sekundu.
  32. Cieľom však nie je len slovo rozpoznať,

  33. ale aj získať prístup k jeho významu
    uloženého v mozgu.
  34. Pred identifikáciou slova prehodnocuje
    mozog súčasne mnoho možných významov.
  35. Vieme to zo štúdií, ktoré potvrdzujú,
    že vypočutie časti slova,
  36. napríklad „kap-“,
  37. vedie poslucháčov k viacerým
    možným slovám,
  38. ako „kapitán“ alebo „kapitál“.
  39. A to pred vypočutím celého slova.
  40. Z toho vyplýva,
    že je mozog pri započutí slova

  41. na krátku dobu zaplavený
    významami rôznych slov.
  42. V bode rozpoznania dôjde v mozgu
    k identifikácii významu.
  43. Proces rozpoznávania
    prebieha rýchlejšie vo vete
  44. než v náhodnom reťazci slov.
    Veta totižto odhaľuje kontext.
  45. Kontext nám takisto pomáha
    rozpoznať presný význam
  46. viacvýznamových slov,
    ako „koruna“ alebo „oko“,
  47. alebo rovnozvučných slov,
    ako „vír“ alebo „výr“.
  48. Ľuďom, ktorí ovládajú viacero jazykov,
  49. slúži jazyk, ktorý práve počujú,
  50. ako nástroj eliminácie
    potenciálnych slov,
  51. ktoré nepatria do kontextu daného jazyka.
  52. Ako dochádza k obohacovaniu
    tohto systému o nové slová?

  53. Aj v dospelosti môžeme niekedy
    natrafiť na nové slovo.
  54. Keďže každé slovo zastupuje
    detailná schéma aktivácie
  55. skupiny mnohých neurónov,
  56. ako zabránime prepisu starých slov novými?
  57. Myslíme si, že tomu zabraňuje
  58. počiatočné ukladanie nových slov
    v časti mozgu nazývanej hipokampus,
  59. ďaleko od hlavného úložiska slov
    v mozgovej kôre.
  60. Tým nedochádza k zdieľaniu
    neurónov s inými slovami.
  61. Nové slová sa v spánku
    počas viacerých nocí

  62. postupne prenášajú a prepájajú so starými.
  63. Výskumníci sa domnievajú,
    že tento postupný proces nadobúdania slov
  64. zabraňuje narušeniu existujúcich slov.
  65. Počas našich denných rozhovorov

  66. dochádza v mozgu k nevedomej záplave
    slov s rôznymi významami.
  67. Počas nočného odpočinku náš mozog
    intenzívne integruje novú slovnú zásobu
  68. do sieti slov.
  69. Po prebudení sme preto pripravení čeliť
  70. neustále sa meniaciemu svetu jazyka.