Showing Revision 11 created 10/20/2020 by Zuzana Šplhová.

1. Title:
   Ako náš mozog spracuváva reč?
2. Description:

   Pozrite si celú lekciu na: https://ed.ted.com/lessons/how-do-our-brains-process-speech-gareth-gaskell

   Priemerný 20-ročný človek ovláda 27- až 52-tisíc slov. Väčšinu z nich vyslovíme za menej ako sekundu. Pri každom slove sa musí mozog rýchlo rozhodnúť, ktoré slovo z tisícok možných je zakódované v signáli. Asi v 98 % prípadoch sa mu to podarí. Ako je to možné? Gareth Gaskell približuje komplexný proces porozumenia reči.

   Prednáša: Gareth Gaskell, Réžia: Art Shot

3. Speaker:
   Gareth Gaskell
4. 6814 0:07 - 0:14
   Priemerný 20-ročný človek
   ovláda 27- až 52-tisíc slov.
5. 14045 0:14 - 0:20
   Po dovŕšení 60. roku života
   ovláda v priemere 35- až 56-tisíc slov.
6. 20053 0:20 - 0:24
   Väčšinu z nich vyslovíme
   za menej ako sekundu.
7. 24330 0:24 - 0:29
   Pri každom slove sa musí mozog
   rýchlo rozhodnúť,
8. 28535 0:29 - 0:32
   ktoré slovo z tisícok možných
   je zakódované v signáli.
9. 32235 0:32 - 0:36
   Asi v 98 % prípadoch
   sa mu to podarí.
10. 36345 0:36 - 0:37
    Ale ako to funguje?

    ¶

11. 37475 0:37 - 0:41
    Porozumenie reči sa líši
    od porozumenia textu,
12. 41115 0:41 - 0:44
    no je podobné porozumeniu
    posunkovému jazyku.
13. 44375 0:44 - 0:49
    V porovnaní s výskumom porozumenia reči
    je výskum posunkového jazyka zriedkavejší.
14. 48861 0:49 - 0:51
    Základom našej schopnosti porozumieť reči
15. 51421 0:51 - 0:55
    je predispozícia mozgu pracovať
    ako paralelný procesor.
16. 54691 0:55 - 0:59
    To znamená, že dokáže robiť viacero
    rôznych vecí súčasne.
17. 58691 0:59 - 1:01
    Väčšina teórií predpokladá,
    že každé nám známe slovo
18. 61301 1:01 - 1:06
    zastupuje samostatná procesná jednotka,
    ktorou úlohou je len posúdiť
19. 66404 1:06 - 1:11
    pravdepodobnosť zhody prichádzajúceho
    prúdu reči s daným slovom.
20. 70931 1:11 - 1:15
    Mozog však zrejme chápe slovo
    ako procesnú jednotku,

    ¶

21. 75139 1:15 - 1:20
    ktorú tvorí schéma náhlej aktivácie
    skupiny neurónov
22. 79796 1:20 - 1:22
    v mozgovej kôre.
23. 81686 1:22 - 1:24
    Keď počujeme začiatok slova,
24. 83506 1:24 - 1:27
    aktivuje sa niekoľko tisíc
    takýchto jednotiek.
25. 87286 1:27 - 1:29
    Samotný začiatok slova totižto vedie
26. 89352 1:29 - 1:32
    k mnohým možným zhodám.
27. 91532 1:32 - 1:36
    Po vyslovení ďalších častí slova dôjde
    k postupnej deaktivácii jednotiek.
28. 95535 1:36 - 1:41
    A to na základe absencie
    dôležitých informácií.
29. 100666 1:41 - 1:43
    Pravdepodobne ešte pred koncom slova
30. 103126 1:43 - 1:48
    zostáva aktívna iba schéma
    zodpovedajúca danému slovu.
31. 108090 1:48 - 1:51
    Tento moment sa nazýva bod rozpoznania.
32. 110828 1:51 - 1:57
    Počas selekcie slova potláčajú
    aktívne jednotky činnosť iných,
33. 116718 1:57 - 1:59
    čím šetria cenné milisekundy.
34. 118838 1:59 - 2:04
    Väčšina ľudí vie rozpoznať
    takmer osem slabík za sekundu.
35. 123635 2:04 - 2:07
    Cieľom však nie je len slovo rozpoznať,

    ¶

36. 126965 2:07 - 2:10
    ale aj získať prístup k jeho významu
    uloženého v mozgu.
37. 130415 2:10 - 2:17
    Pred identifikáciou slova prehodnocuje
    mozog súčasne mnoho možných významov.
38. 136875 2:17 - 2:22
    Vieme to zo štúdií, ktoré potvrdzujú,
    že vypočutie časti slova,
39. 142018 2:22 - 2:23
    napríklad „kap-“,
40. 143298 2:23 - 2:27
    vedie poslucháčov k viacerým
    možným slovám,
41. 146798 2:27 - 2:29
    ako „kapitán“ alebo „kapitál“.
42. 149140 2:29 - 2:32
    A to pred vypočutím celého slova.
43. 151970 2:32 - 2:35
    Z toho vyplýva,
    že je mozog pri započutí slova

    ¶

44. 155120 2:35 - 2:38
    na krátku dobu zaplavený
    významami rôznych slov.
45. 158480 2:38 - 2:43
    V bode rozpoznania dôjde v mozgu
    k identifikácii významu.
46. 163291 2:43 - 2:47
    Proces rozpoznávania
    prebieha rýchlejšie vo vete
47. 166891 2:47 - 2:51
    než v náhodnom reťazci slov.
    Veta totižto odhaľuje kontext.
48. 170821 2:51 - 2:55
    Kontext nám takisto pomáha
    rozpoznať presný význam
49. 175009 2:55 - 2:59
    viacvýznamových slov,
    ako „koruna“ alebo „oko“,
50. 179009 2:59 - 3:03
    alebo rovnozvučných slov,
    ako „vír“ alebo „výr“.
51. 183009 3:03 - 3:05
    Ľuďom, ktorí ovládajú viacero jazykov,
52. 184833 3:05 - 3:07
    slúži jazyk, ktorý práve počujú,
53. 186653 3:07 - 3:10
    ako nástroj eliminácie
    potenciálnych slov,
54. 189923 3:10 - 3:13
    ktoré nepatria do kontextu daného jazyka.
55. 192706 3:13 - 3:17
    Ako dochádza k obohacovaniu
    tohto systému o nové slová?

    ¶

56. 196706 3:17 - 3:21
    Aj v dospelosti môžeme niekedy
    natrafiť na nové slovo.
57. 200706 3:21 - 3:25
    Keďže každé slovo zastupuje
    detailná schéma aktivácie
58. 205109 3:25 - 3:27
    skupiny mnohých neurónov,
59. 207439 3:27 - 3:32
    ako zabránime prepisu starých slov novými?
60. 211992 3:32 - 3:34
    Myslíme si, že tomu zabraňuje
61. 214322 3:34 - 3:39
    počiatočné ukladanie nových slov
    v časti mozgu nazývanej hipokampus,
62. 219085 3:39 - 3:43
    ďaleko od hlavného úložiska slov
    v mozgovej kôre.
63. 222693 3:43 - 3:46
    Tým nedochádza k zdieľaniu
    neurónov s inými slovami.
64. 226063 3:46 - 3:49
    Nové slová sa v spánku
    počas viacerých nocí

    ¶

65. 229183 3:49 - 3:54
    postupne prenášajú a prepájajú so starými.
66. 234470 3:54 - 3:58
    Výskumníci sa domnievajú,
    že tento postupný proces nadobúdania slov
67. 237990 3:58 - 4:01
    zabraňuje narušeniu existujúcich slov.
68. 241354 4:01 - 4:03
    Počas našich denných rozhovorov

    ¶

69. 243004 4:03 - 4:07
    dochádza v mozgu k nevedomej záplave
    slov s rôznymi významami.
70. 247304 4:07 - 4:12
    Počas nočného odpočinku náš mozog
    intenzívne integruje novú slovnú zásobu
71. 252305 4:12 - 4:14
    do sieti slov.
72. 254125 4:14 - 4:18
    Po prebudení sme preto pripravení čeliť
73. 257596 4:18 - 4:21
    neustále sa meniaciemu svetu jazyka.