Nezatracujme naše mestá | Daniel Medvedovsky | TEDxParqueSanCarlos

Daniel je študentom medzinárodných vzťahov na Universidad Nacional de Rosario a už v mladom veku mal možnosť priučiť sa od mladých lídrov zo sveta na rôznych podujatiach, v Rakúsku, Čile a naposledy v Indii, kde vycestoval ako reprezentant Argentíny v rámci dôležitého diplomatického programu. Avšak nikdy nezabudol na svoje korene a na to, čo považuje za základný kameň vo svojom živote, svojich stredoškolských priateľov. Preto premenil svoju skúsenosť na prednášku a na príklade Juancha, Franca a Emanuela radí, ako môžu malé mestá vygenerovať viac príležitostí pre všetkých.

Toto vystúpenie bolo súčasťou podujatia TEDx. Podujatia TEDx sú organizované miestnou komunitou nezávisle od konferencie TED, ale podľa jej formátu. Ďalšie informácie nájdete na stránke http://ted.com/tedx

Tí z nás, ktorí vyrástli v malom meste,

bezpochyby aspoň raz povedali:

„Nie sú tu žiadne príležitosti.

Nič tu pre nás nie je.

Nemôžem nájsť stabilné zamestnanie.

Nedokážem sa posunúť spôsobom,
akým by som chcel.“

Buďte opatrní!

Stále sa niekto nájde,

sú dosť starí, so sivými vlasmi,

a s pupkom veľkým ako ich skúsenosti,

bez toho, aby niekoho urazili,

a pripomenú nám,
že život bol lepší predtým.

Je to vážne tak?

Alebo možno nevieme využiť výhody,
ktoré sa nám ponúkajú?

Keď o tom premýšľam,

stále spomínam
na svojich dlhoročných priateľov,

Juancha, Franca a Emanuela.

Fotka, ktorú vidíte,

bola urobená v roku 2009,
keď sme boli na strednej škole.

Čo vám môžem povedať o svojich priateľoch?

Mám ich veľmi rád,

sú ako moji bratia

a sú to traja veľmi šikovný chlapi,

ktorí bez nutných zdrojov

boli schopní študovať to, čo chceli,

zostali v meste a prekvapujúco

až do dnešného dňa
si nevedeli nájsť prácu,

ktorá by im dovolila splniť si svoje sny.

Ja som ten štvrtý na tejto fotke

a tiež som pocítil
nedostatok príležitostí.

Moji rodičia, ktorí veľmi ťažko pracujú,
sa nadľudsky posnažili,

aby som mohol študovať, čo som chcel,

pretože vedeli, a vedel som to tiež,

že pokiaľ zostanem tu v meste
aj s možnosťou štúdia,

bolo veľmi pravdepodobné, že mojej
budúcnosti budú chýbať príležitosti.

Napadlo vám niekedy, prečo to tak je?

V 21. storočí.

Sme v priebehu tohto fenoménu,
ktorý sa nazýva globalizácia,

pri ktorej sa udalosti a progres
dejú rýchlosťou, ktorá nás prekvapuje,

ničením hraníc a bariér,
ktoré existujú medzi ľuďmi.

V tomto kontexte
budú mestá čoraz viac dôležité.

Buďme úprimní, sú to naše domovy.

Tvoríme a pretvárame ich každým krokom.

Odhadom, v roku 2050
68 % svetovej populácie

bude žiť v meste.

Aby ste lepšie chápali,
to je skoro 7 z 10 ľudí

na svete.

7 z 10.

Pokiaľ si čoraz viac ľudí vyberie mesto,

znamená to, že máme
najlepšiu možnosť pre progres.

Prečo sa teda zdá,

že zatiaľ čo niektoré mestá
sú ako keby zaseknuté v minulosti,

iné sa vyvíjajú, sú plné života,
každý ich chce navštíviť

a každý v nich chce žiť?

Dám vám kľúčové slovo,

ktoré chcem, aby ste si zapamätali,
keď dnes odtiaľto odídete

a vrátite sa domov.

Stratégia.

Keď chceme, aby bola globalizácia
užitočná pre naše mestá,

aby priniesla viac príležitostí pre ľudí,

musíme sa do sveta dostať strategicky.

Jedna z vecí, ktorá ma trápi

ako budúceho profesionála
v odbore medzinárodných vzťahov,

je konkrétne toto,

prepojenie miest

s príležitosťami, ktoré nám svet ponúka.

Nie bezpodmienečne,

ale zdôraznením našich silných stránok,
nášho potenciálu

a zredukovaním vplyvu,
ktorý by svet mohol mať

na naše najviac
zraniteľné charakteristiky.

Možno poviete:

„Ako môže byť toto všetko krásne,
keď hovoríme o skutočnom živote?“

Cez konkrétne projekty,
ktoré zlepšia kvalitu života populácie

a vyhnú sa migrácii do iných miest
pri hľadaní lepšieho života.

Zase si spomeniem na svojich priateľov.

Toto je fotka spred pár mesiacov.

Na prvý pohľad si môžete všimnúť pár vecí.

Na začiatok, pridali sme piateho priateľa,
ktorý je kľúčový pre skupinu.

Viete ktorý?

Alkohol.

Po druhé môžeme povedať,

že je tam nepriamy
proporcionálny vzťah medzi nimi.

Kvalita fotiek z telefónu sa zlepšuje,

my na nich však vyzeráme horšie.

(smiech)

Niektorí pribrali pár kíl,
niektorí majú menej vlasov,

ale viete čo do dnešného
dňa máme spoločné,

odhliadnuc od hlbokej
vzájomnej náklonnosti?

Značný nedostatok príležitostí.

Napríklad Franco,
ten po mojej pravici na fotke.

Bol národným víťazom
v Geografickej olympiáde v roku 2012.

Celoštátny víťaz.

Avšak dnes nezáleží,

ako veľmi sa venuje študovaniu,
aby sa stal učiteľom geografie,

nemá čas, pretože musí pracovať
od pondelka do pondelka,

len na to, aby prežil.

Potom tu je Juancho,
po mojej ľavici na fotke.

Presne vtedy mal narodeniny.

Juancho chcel študovať niečo,
čo sa zameriava na odbor obrany,

aby mohol vstúpiť
do bezpečnostných síl našej krajiny.

Ale keďže túto možnosť nemal,

tak mení povolania,

nie je schopný nájsť niečo, čo ho baví.

A nedokáže nájsť prácu,

aby získal dostatočnú
ekonomickú nezávislosť.

Nakoniec, toto je Emanuel,
počítačový génius.

Nedokážete si predstaviť,
aký je to génius, dokáže opraviť všetko.

Ale po tom, čo celý deň pracuje
vo svojom obchode,

ktorý si postavil od základov,

ide na univerzitu,
aby študoval programovanie,

a nedokáže dosiahnuť svoj potenciál
pri štúdiu toho, čo ho baví,

pretože mu chýbajú základné pomôcky

kvôli nedostatku peňazí na univerzite.

Tento chalan študuje programovanie

a nemá na to ani správne
programy na počítači.

Najhoršie na tomto je,

že my, mladí ľudia,

nie sme horší než ostatok sveta,

nie sme vôbec odlišní.

Viete,

v poslednej dobe som mal obrovské šťastie
a bol som vybraný do skupiny

ôsmich mladých lídrov z celého sveta,
aby som sa podieľal na týždennom seminári

v Naí Dillí, hlavnom meste Indie.

Šiel som, aby som reprezentoval Argentínu,
bol som tam jediný Argentínčan,

a aby som to povedal mierne,
bol to neskutočný zážitok.

Myslím tým, že ma to ohúrilo.

Veľa som sa naučil.

Ale pokiaľ sú tu dve veci,
o ktoré by som sa s vami chcel podeliť,

tak sú to tieto.

Prvá: existuje milión vecí,

a nikdy nebudem schopný
to dostatočne vyjadriť,

aby ste to vedeli pochopiť,

ale vonku existuje milión príležitostí

pre všetky chute a pre všetky farby.

Ale musíte byť ochotní ich nájsť,
neprídu za vami samé.

Druhá, ale rovnako dôležitá:

naše ľudské zdroje
ako Argentínčanov, sú úžasné.

Nemáme čo závidieť ani mladým Američanom,

ani Číňanom alebo komukoľvek inému.

Viete, čo ich od nás odlišuje,
čo my nemáme?

Že majú štát, ktorý sa nebojí ísť do sveta

a priniesť im príležitosti,
aby sa vedeli rozvíjať.

Zase, chceme lepšie mestá?
Poďme do sveta strategicky.

Pamätám si,
keď som prvýkrát prišiel do Rosaria,

išiel som tam študovať,
tri dni predtým, než som dovŕšil 18.

Bol som dieťa, ustráchané dieťa,
s množstvom obáv.

Nemohol som to verejne povedať,
pretože to bolo pre mňa ťažké,

ale všetci okolo mňa vedia,
čím som si musel prejsť.

Je veľmi ťažké opustiť
vaše mesto, váš domov.

Je to ako opúšťať časť vášho srdca.

Stále sa tak cítim, do dnešného dňa,
a už je to 6 rokov.

Aby sa to nestalo vám, vašim priateľom,

alebo hocikomu, koho poznáte,

je nutné sprostredkovať nástroje
pre našich mladých ľudí,

aby mohli zostať vo svojich mestách
a rozvíjať sa tam.

Koniec koncov,

čo môže byť lepšie, než dať krídla mestu,
kde ste sa narodili?

A so stratégiou to dokážeme.

Predstavte si, aký by bol Franko úžasný,

keby sa mohol plne venovať geografii.

Alebo Juancho, keby bol dnes
v bezpečnostných silách našej krajiny.

Alebo ako v prípade Emanuela,
keby mal potrebné programy,

aby mohol pokračovať
v štúdiu toho, čo má rád.

Tu...

Áno tu...

Tu vidíte nedostatok príležitostí.

V prípade, že by vás to, čo som povedal,

dostatočne nepresvedčilo

a chceli by ste iný príklad,

pozrite sa.

Pozrite sa na toto.

Toto je tetovanie, ktoré som si dal
urobiť, keď som bol schopný prekonať

klinickú depresiu, ktorá ma zožierala,
keď som musel opustiť svoje mesto,

po dvoch pokusoch o samovraždu

a mnohých psychologických následkoch,

ktoré sa mi veľmi ťažko prekonávali.

Keď chceme, aby sa tieto
veci prestali diať,

musíme ísť do sveta strategicky.

Prosím vás, nezatracujme naše mestá.

Ďakujem veľmi pekne.

(potlesk)