Nigel Marsh: Ako dosiahnuť rovnováhu medzi pracovným a osobným životom

Rovnováha medzi pracovným a osobným životom, vraví Nigel Marsh, je príliš dôležitá na to, aby o nej rozhodoval váš zamestnávateľ. Na TEDxSydney, Marsh načrtá ideálne vyvážený deň medzi rodinou, časom pre seba a produktivitou -- a ponuka nám povzbudenie k tomu, ako to dokázať.

Vravel som si,

že začnem jednoduchou prosbou.

A to aby ste sa

všetci na chvíľu odmlčali,

vy úbohé padavky,

a popremýšľali nad vašou biednou existenciou.

(Smiech)

Nuž, to bola rada,

ktorú dal Sv. Benedikt svojim pomerne vyľakaným nasledovníkom

v piatom storočí.

Bola to rada, ktorú som sa rozhodol nasledovať,

keď mi bolo 40.

Až do toho momentu som bol klasický firemný bojovník --

jedol som príliš veľa, pil som príliš veľa,

pracoval som príliš tvrdo,

a zanedbával som rodinu.

Rozhodol som sa preto, že sa pokúsim

zmeniť svoj život.

Konkrétne som sa rozhodol,

že sa pokúsim vyriešiť problém tak zložitý, akým je

rovnováha medzi pracovným a osobným životom

Odišiel som z práce,

a strávil rok doma,

s mojou ženou a štyrmi malými deťmi.

Ale to, čo som sa naučil o rovnováhe medzi prácou a životom

počas toho roka,

bolo, že je pomerne ľahké

vybalansovať osobný a pracovný život,

keď nemáte žiadnu prácu.

(Smiech)

Nie príliš užitočná schopnosť,

hlavne keď dochádzajú peniaze.

Tak som sa vrátil do práce

a od tej doby posledných sedem rokov trávim

zápasením, študovaním

a písaním o rovnováhe života a práce.

A mám štyri postrehy,

o ktoré by som sa dnes rád podelil.

Prvým je,

že ak má spoločnosť v tomto dosiahnuť nejaký pokrok,

potrebujeme úprimnú diskusiu.

Ale problémom je,

že veľa ľudí rozpráva príliš veľa hlúpostí

o rovnováhe medzi pracovným a osobným životom.

Všetky tie debaty o flexibilnom pracovnom čase,

neformálnych piatkoch,

alebo otcovskej materskej dovolenke,

slúžia na zamaskovanie hlavného problému,

ktorým je,

že niektoré zamestnania a kariérne voľby

sú zásadne nekompatibilné

s možnosťou byť zmysluplne zapojený,

na dennej báze,

do života mladej rodiny.

Prvým krokom k riešeniu akéhokoľvek problému

je uvedomenie si skutočnej situácie v ktorej sa nachádzate.

A realita spoločnosti v ktorej sa nachádzame,

je taká, že tu máme tisíce a tisíce

ľudí

žijúcich životy v tichej zúfalosti,

pracujúc dlhé, úmorne hodiny

v prácach, ktoré nenávidia,

aby si mohli kúpiť veci, ktoré nepotrebujú,

a aby zapôsobili na ľudí, ktorých nemajú radi.

(Smiech)

(Potlesk)

Som presvedčený, že možnosť chodiť v piatok do práce v džínoch a krátkych rukávoch

nerieši skutočný problém.

(Smiech)

Druhý postreh, o ktorý sa chcem podeliť,

je, že sa musíme postaviť pravde,

že vlády a korporácie

za nás tieto problémy nevyriešia .

Mali by sme prestať hľadať mimo nás;

je to na nás,

aby sme prebrali kontrolu a zodpovednosť

nad životmi, ktoré chceme viesť.

Ak si sami nenaplánujete svoj život,

tak to niekto iný spraví za vás,

a vám sa zrovna nemusí páčiť

ich predstava o rovnováhe.

Je veľmi dôležité --

toto nie je na webe, že? prídem asi o prácu --

je veľmi dôležité,

aby ste nikdy nedali kvalitu svojho života

do rúk komerčnej korporácii.

Nehovorím tu len o tých zlých spoločnostiach --

bitúnky ľudských duší, ako ich volám.

(Smiech)

Hovorím o všetkých spoločnostiach,

pretože komerčné spoločnosti

sú v podstate navrhnuté k tomu,

aby z vás dostali toľko,

koľko je len legálne možné.

Je to v ich podstate, je to ich DNA,

je to to, čo robia --

a to aj tie dobré spoločnosti s dobrým úmyslom.

Na jednej strane je

možnosť umiestniť dieťa do firemnej škôlky

nádherné a osvietené.

Na druhej strane, je to nočná mora.

Znamená to len, že strávite viac času v tej prekliatej kancelárii.

Musíme byť zodpovední

za stanovovanie a dodržiavanie

hraníc, ktoré chceme vo svojom živote.

Tretím pozorovaním je,

že musíme byť opatrní

s časovým obdobím ktoré si vyberáme

na posúdenie našej rovnováhy.

ešte predtým než som sa po roku doma

vrátil do práce,

tak som si sadol

a vypracoval,

krok za krokom, detailný opis

ideálne vyváženého dňa,

o ktorý usilujem.

Vyzeral nejak takto:

Zobudiť sa dobre odpočinutý

po dobrom nočnom spánku.

Mať sex.

Vyvenčiť psa.

Mať raňajky so ženou a deťmi.

Mať znova sex.

(Smiech)

Odviezť deti do školy po ceste do práce.

Tri hodiny pracovať.

Zašportovať si s priateľmi počas obeda.

Pracovať ďalšie tri hodiny.

Stretnúť sa s kamošmi v krčme na skorý večerný drink.

Odísť domov na večeru

so ženou a deťmi.

Pol hodinu meditovať.

Mať sex.

Vyvenčiť psa. Mať znova sex.

Ísť si ľahnúť.

(Potlesk)

Ako často myslíte, že mám taký deň?

(Smiech)

Musíme byť realistickí.

Nemôžete to spraviť všetko za jeden deň.

Musíme predĺžiť časový rámec

v ktorom hodnotíme rovnováhu v našom živote,

ale musíme ho predĺžiť

bez padnutia do pasce,

akou je: "Budem si užívať na dôchodku,

až deti odídu z domu,

keď ma moja žena opustí, až moje zdravie upadne,

nezostali mi žiadni priatelia a ani záľuby."

(Smiech)

Deň je príliš krátky, do dôchodku zase príliš ďaleko.

Musí existovať stredná cesta.

Štvrté pozorovanie:

Musíme k rovnováhe pristupovať

rovnovážne.

Minulý rok ma navštívila priateľka --

a nevadí jej, že rozprávam tento príbeh -- minulý rok ma navštívila

a povedala: "Nigel, čítala som tvoju knihu.

A uvedomujem si, že môj život je úplne mimo rovnováhy.

Je totálne dominovaný prácou.

Pracujem 10 hodín denne, cestujem dve hodiny denne.

Všetky moje vzťahy zlyhali.

V mojom živote nie je nič,

okrem mojej práce.

Tak som sa rozhodla s tým niečo spraviť a vyriešiť to.

Zapísala som sa v telocvični."

(Smiech)

Nechcem to znevažovať,

ale byť fit 10-hodinový pracant

nie je viac vyvážené, je to viac fit.

(Smiech)

Aj keď fyzické cvičenie je milé,

sú aj iné súčasti života.

Existuje intelektuálna stránka, je emocionálna stránka,

a spirituálna stránka.

Na to aby sme boli vyrovnaní,

verím, že sa musíme venovať

všetkým týmto oblastiam --

nie len spraviť 50 brušákov.

To môže byť odstrašujúce.

Lebo ľudia hovoria: "Do kelu kamoš, nemám čas sa dostať do formy;

a ty chceš aby som chodil do kostola a volal matke."

Ja tomu rozumiem.

Úplne rozumiem ako to môže byť odstrašujúce.

Ale udalosť, ktorá sa mi stala pred pár rokmi

mi dala novú perspektívu.

Moja žena, ktorá je tu dnes niekde v hľadisku,

mi zavolala do práce

a vravela: "Nigel, musíš vyzdvihnúť nášho najmladšieho syna,"

Harryho, "zo školy."

Lebo ona musela byť niekde inde s ostatnými troma deťmi v ten večer.

Tak som to popoludnie odišiel z práce o hodinu skôr

a vyzdvihol Harryho pri bráne školy.

Šli sme do miestneho parku,

blbli okolo hojdačiek, hrali tie prosté hry.

Potom sme zašli hore na kopec do miestnej kaviarne,

dali si pizzu na olovrant

a potom dole kopcom domov,

okúpal som ho

a obliekol mu jeho batmanovské pyžamo.

Prečítal som mu potom kapitolu

z Roald Dahlovho "Jakub a obrovská broskyňa".

Uložil som ho do postele, prikryl,

dal pusu na čelo a zaprial "dobrú noc, kamoš,"

a vychádzal som z jeho spálne.

Ako som odchádzal zo spálne,

povedal: "Oci?" vravím "Áno, kamoš?"

On: "Tati, toto bol úplne najlepší deň

v mojom živote."

Nič som nespravil,

nezobral som ho do Disney World-u, ani nekúpil Playstation.

Moja pointa je,

že záleží na maličkostiach.

Byť vyrovnanejší

neznamená dramatické zmeny vo vašom živote.

Aj s najmenšími vkladmi

na správne miesta,

môžete radikálne zmeniť kvalitu vašich vzťahov

a kvalitu vášho života.

Navyše si myslím,

že to môže zmeniť spoločnosť.

Lebo ak to spraví dostatok ľudí,

môžeme zmeniť spoločenskú definíciu úspechu

od morónsky jednoduchého pojatia,

že kto umrie s najviac peniazmi vyhráva,

na viac zmysluplnú a rovnovážnu definíciu

ako vyzerá dobre žitý život.

A to je, myslím,

idea hodná šírenia.

(Potlesk)