1
00:00:01,436 --> 00:00:04,146
Vo filme Interstellar
sme videli pohľad zblízka

2
00:00:04,146 --> 00:00:06,096
na supermasívnu čiernu dieru.

3
00:00:06,671 --> 00:00:08,678
Na pozadí jasného plynu


4
00:00:08,678 --> 00:00:12,376
gravitačná sila čiernej diery
ťahá svetlo a ohýba ho do tvaru kruhu.

5
00:00:12,439 --> 00:00:16,038
Toto však nie je skutočná fotografia,
ale výtvor počítačovej grafiky,

6
00:00:16,382 --> 00:00:19,772
umelecká interpretácia toho,
ako by čierna diera mohla vyzerať.

7
00:00:20,401 --> 00:00:22,314
Pred sto rokmi Albert Einstein

8
00:00:22,314 --> 00:00:24,657
prvýkrát publikoval
teóriu všeobecnej relativity.

9
00:00:25,257 --> 00:00:26,409
V nasledujúcich rokoch

10
00:00:26,409 --> 00:00:29,652
vedci poskytli mnoho dôkazov,
ktoré túto teóriu podporovali.

11
00:00:29,676 --> 00:00:35,230
Jedna časť tejto teórie, čierne diery,
však ešte stále nebola priamo pozorovaná.

12
00:00:35,230 --> 00:00:38,168
Hoci máme predstavu,
ako by čierna diera mohla vyzerať,

13
00:00:38,168 --> 00:00:40,817
ešte nikdy sme ju neodfotili.

14
00:00:41,191 --> 00:00:45,230
Možno vás to prekvapí,
ale čoskoro sa to možno zmení.

15
00:00:45,494 --> 00:00:49,428
Prvú fotografiu čiernej diery
možno uvidíme už o niekoľko rokov.

16
00:00:49,558 --> 00:00:53,510
Či prvú fotografiu čiernej diery získame,
závisí od tímu medzinárodných vedcov,

17
00:00:53,510 --> 00:00:55,075
teleskopu vo veľkosti Zeme

18
00:00:55,075 --> 00:00:57,907
a algoritmu, ktorý konečnú fotografiu
spojí dokopy.

19
00:00:58,111 --> 00:01:01,253
Hoci vám dnes nemôžem ukázať
skutočnú fotografiu čiernej diery,

20
00:01:01,253 --> 00:01:06,154
ukážem vám, ako sa snažíme
prvú fotografiu získať.

21
00:01:07,477 --> 00:01:10,914
Volám sa Katie Bouman
a som doktorandka na MIT.

22
00:01:11,528 --> 00:01:13,575
Robím výskum v počítačovom laboratóriu,

23
00:01:13,579 --> 00:01:16,877
ktorý pracuje na tom, aby počítače
vďaka obrázkom a videám videli.

24
00:01:16,877 --> 00:01:20,109
Hoci nie som astronómka,
dnes by som vám chcela ukázať,

25
00:01:20,109 --> 00:01:23,299
ako som prispela
k tomuto úžasnému projektu.

26
00:01:23,323 --> 00:01:26,154
Ak sa vyhnete jasným svetlám mesta,

27
00:01:26,178 --> 00:01:28,614
možno budete mať šťastie
a naskytne sa vám pohľad

28
00:01:28,638 --> 00:01:30,221
na galaxiu Mliečna cesta.

29
00:01:30,221 --> 00:01:32,647
Keď sa pozriete ďalej, za milióny hviezd,

30
00:01:32,647 --> 00:01:36,396
26-tisíc svetelných rokov
k srdcu Mliečnej cesty,

31
00:01:36,420 --> 00:01:39,621
nakoniec prídete k zhluku hviezd
priamo v jej strede.

32
00:01:39,965 --> 00:01:43,115
Astronómovia pomocou
infračervených teleskopov

33
00:01:43,115 --> 00:01:46,762
cez galaktický prach pozorujú
tieto hviezdy už viac ako 16 rokov.

34
00:01:47,086 --> 00:01:50,285
Najzaujímavejšie však je to, čo nevidia.

35
00:01:50,699 --> 00:01:53,765
Zdá sa, že tieto hviezdy obiehajú
okolo neviditeľného objektu.

36
00:01:53,789 --> 00:01:57,214
Keď astronómovia sledovali 
dráhu týchto hviezd, vyvodili,

37
00:01:57,214 --> 00:02:00,713
že jediná vec, ktorá by bola dostatočne
malá a ťažká, aby pohyb spôsobila,

38
00:02:00,713 --> 00:02:02,575
je supermasívna čierna diera –

39
00:02:02,599 --> 00:02:06,777
objekt taký hustý, že vtiahne všetko,
čo sa k nej odváži priblížiť –


40
00:02:06,801 --> 00:02:08,295
dokonca aj svetlo.

41
00:02:08,319 --> 00:02:11,380
Čo sa však stane,
ak ju priblížime ešte viac?

42
00:02:11,404 --> 00:02:16,137
Je možné uvidieť niečo,
čo je z jej podstaty nemožné vidieť?

43
00:02:16,719 --> 00:02:19,963
Ukázalo sa,
že ak si priblížime na rádiovlny,

44
00:02:19,987 --> 00:02:21,523
môžeme vidieť kruh svetla,

45
00:02:21,523 --> 00:02:24,184
spôsobený gravitačným šošovkovaním
horúcej plazmy,

46
00:02:24,184 --> 00:02:25,997
ktorá je okolo čiernej diery.

47
00:02:25,997 --> 00:02:27,211
Inými slovami,

48
00:02:27,211 --> 00:02:29,940
čierna diera vrhá tieň
na toto pozadie svetlého materiálu

49
00:02:29,940 --> 00:02:31,532
a vyhlbuje tým oblasť tmy.

50
00:02:32,226 --> 00:02:35,559
Tento svetlý kruh odhaľuje
horizont udalostí čiernej diery,

51
00:02:35,559 --> 00:02:39,449
kde je gravitačná sila taká silná,
že neunikne ani svetlo.

52
00:02:39,663 --> 00:02:42,516
Einsteinove rovnice predpovedajú
veľkosť a tvar tohto kruhu,

53
00:02:42,516 --> 00:02:45,754
takže ak by sme ho odfotili,
nebolo by to len fakt super,

54
00:02:45,778 --> 00:02:48,396
ale pomohlo by to overiť,
že tie rovnice sú platné

55
00:02:48,420 --> 00:02:50,886
aj v extrémnych podmienkach
okolo čiernej diery.

56
00:02:50,910 --> 00:02:53,468
Lenže táto čierna diera
je od nás tak ďaleko,

57
00:02:53,492 --> 00:02:56,590
že zo Zeme ten kruh vyzerá veľmi malý –

58
00:02:56,614 --> 00:03:00,159
asi tak, ako by sme videli pomaranč
na povrchu Mesiaca.

59
00:03:00,758 --> 00:03:03,582
Preto je odfotenie čiernej diery
nesmierne náročné.

60
00:03:04,645 --> 00:03:05,947
Prečo?

61
00:03:06,512 --> 00:03:09,700
Má to na svedomí jednoduchá rovnica.

62
00:03:09,724 --> 00:03:13,580
Pre jav zvaný difrakcia
existujú základné limity toho,

63
00:03:13,580 --> 00:03:16,213
aké najmenšie objekty môžeme vidieť.

64
00:03:16,789 --> 00:03:20,461
Táto hlavná rovnica hovorí,
že čím menšie objekty chceme vidieť,

65
00:03:20,485 --> 00:03:23,072
tým musí byť teleskop väčší.

66
00:03:23,096 --> 00:03:25,999
Ale aj s najvýkonnejšími
optickými teleskopmi na Zemi

67
00:03:25,999 --> 00:03:28,908
sa nedokážeme priblížiť tak,
aby sme mali potrebné rozlíšenie

68
00:03:28,908 --> 00:03:30,830
na odfotografovanie povrchu Mesiaca.

69
00:03:30,854 --> 00:03:33,775
Tu je fotografia Mesiaca
s jedným z najväčších rozlíšení,

70
00:03:33,775 --> 00:03:35,892
ktorú sme kedy zo Zeme odfotili.

71
00:03:35,896 --> 00:03:38,467
Má asi 13-tisíc pixelov

72
00:03:38,467 --> 00:03:42,547
a každý pixel by mohol obsahovať
asi 1,5 milióna pomarančov.

73
00:03:43,396 --> 00:03:45,342
Aký veľký teleskop teda potrebujeme,

74
00:03:45,342 --> 00:03:48,157
aby sme videli
pomaranč na povrchu Mesiaca

75
00:03:48,171 --> 00:03:50,395
a následne aj našu čiernu dieru?

76
00:03:50,419 --> 00:03:53,313
Keď sa pozrieme na čísla,
dokážeme vypočítať,

77
00:03:53,313 --> 00:03:55,917
že potrebujeme teleskop
veľkosti celej Zeme.

78
00:03:56,054 --> 00:03:57,162
(smiech)

79
00:03:57,162 --> 00:03:59,395
Ak by sme mohli postaviť
teleskop veľký ako Zem,

80
00:03:59,395 --> 00:04:02,084
mohli by sme vidieť kruh svetla

81
00:04:02,084 --> 00:04:04,417
znázorňujúci horizont udalostí
čiernej diery.

82
00:04:04,601 --> 00:04:06,883
Hoci taká fotografia
by nemala všetky detaily,

83
00:04:06,883 --> 00:04:09,163
ktoré vidíme na počítačovej grafike,

84
00:04:09,163 --> 00:04:13,552
pomohlo by nám to zazrieť
bezprostredné okolie čiernej diery.

85
00:04:14,487 --> 00:04:16,100
Ako si však viete predstaviť,

86
00:04:16,124 --> 00:04:19,748
postaviť rádiový teleskop
veľkosti Zeme je nemožné.

87
00:04:19,772 --> 00:04:21,623
Ale ako hovorí Mick Jagger:

88
00:04:21,623 --> 00:04:23,068
„Nemôžeš vždy mať, čo chceš,

89
00:04:23,068 --> 00:04:26,745
ale ak sa posnažíš, možno zistíš,
že si dostal, čo potrebuješ.“

90
00:04:26,948 --> 00:04:29,406
Spojením teleskopov po celom svete

91
00:04:29,406 --> 00:04:32,958
medzinárodná spolupráca
zvaná Teleskop horizontu udalostí

92
00:04:32,958 --> 00:04:36,071
vytvára počítačový teleskop veľkosti Zeme,

93
00:04:36,071 --> 00:04:39,278
ktorý je schopný rozložiť štruktúru
v mierke horizontu udalostí.

94
00:04:39,555 --> 00:04:42,506
Táto sieť teleskopov plánuje odfotiť

95
00:04:42,506 --> 00:04:45,141
svoju prvú fotografiu čiernej diery
už budúci rok.

96
00:04:45,141 --> 00:04:48,349
Všetky teleskopy v tejto
svetovej sieti pracujú spolu.

97
00:04:48,527 --> 00:04:51,233
Sú spojené presným načasovaním
atómových hodín

98
00:04:51,233 --> 00:04:53,894
a tím výskumníkov na každom mieste
zastaví svetlo tým,

99
00:04:53,894 --> 00:04:56,870
že zozbiera tisícky terabytov dát.

100
00:04:56,870 --> 00:05:01,947
Tieto dáta sa potom spracujú
v laboratóriu tu v Massachusetts.

101
00:05:01,971 --> 00:05:03,669
Ako to teda funguje?

102
00:05:03,669 --> 00:05:06,796
Pamätáte, že ak chceme vidieť
čiernu dieru v strede našej galaxie,

103
00:05:06,796 --> 00:05:10,182
potrebujete postaviť tento nemožne
veľký teleskop o veľkosti Zeme?

104
00:05:10,182 --> 00:05:13,984
Na chvíľu si predstavme,
že taký teleskop postaviť vieme.

105
00:05:14,344 --> 00:05:17,829
Zem by sme tým premenili
na obrovskú točiacu sa diskoguľu.

106
00:05:18,594 --> 00:05:20,794
Každé jedno zrkadlo by zbieralo svetlo,

107
00:05:20,818 --> 00:05:23,369
ktoré by sme potom spojili
a vytvorili fotografiu.

108
00:05:23,369 --> 00:05:27,220
Čo ak by sme väčšinu zrkadiel odstránili
a ostalo by ich len zopár?

109
00:05:28,120 --> 00:05:30,997
Mohli by sme sa pokúsiť
dať tie informácie dokopy,

110
00:05:31,021 --> 00:05:33,014
ale bolo by tam veľa dier.

111
00:05:33,038 --> 00:05:37,411
Tieto zostávajúce zrkadlá
predstavujú miesta, kde teleskopy máme.

112
00:05:37,435 --> 00:05:41,514
Z takého malého počtu merania
je nemožné urobiť fotografiu.

113
00:05:41,538 --> 00:05:44,770
Lenže hoci zbierame svetlo
len z niekoľkých miest,

114
00:05:45,360 --> 00:05:48,453
ako sa Zem točí, získame ďalšie merania.

115
00:05:48,847 --> 00:05:52,630
Inými slovami, ako sa diskoguľa otáča,
tieto zrkadlá menia svoje miesta

116
00:05:52,630 --> 00:05:54,809
a môžeme pozorovať iné časti fotografie.

117
00:05:55,613 --> 00:05:59,615
Vyvinuli sme algoritmus, ktorý zapĺňa
chýbajúce medzery na diskoguli

118
00:05:59,615 --> 00:06:02,688
a rekonštruuje skrytú fotografiu
čiernej diery.

119
00:06:02,712 --> 00:06:05,072
Ak by sme mali teleskopy
umiestnené po celej Zemi,

120
00:06:05,072 --> 00:06:08,637
inými slovami, po celej diskoguli,
bolo by to jednoduché.

121
00:06:08,645 --> 00:06:10,801
My však vidíme len pár vzoriek,

122
00:06:10,801 --> 00:06:14,353
a preto existuje nekonečné množstvo
možných fotografií,

123
00:06:14,353 --> 00:06:17,117
ktoré dokonale zodpovedajú
našim meraniam teleskopu.

124
00:06:17,391 --> 00:06:20,407
Nie všetky fotky sú si rovné.

125
00:06:20,849 --> 00:06:25,271
Niektoré fotky
vyzerajú viac ako fotky, než iné.

126
00:06:25,271 --> 00:06:28,277
Mojou úlohou na ceste
k prvej fotografii čiernej diery

127
00:06:28,277 --> 00:06:31,263
je navrhnúť algoritmy,
ktoré nájdu najlepšiu fotku,

128
00:06:31,263 --> 00:06:33,755
ktorá zároveň zapadá do meraní teleskopov.

129
00:06:34,727 --> 00:06:38,669
Rovnako ako súdny kreslič,
ktorý používa obmedzené opisy,

130
00:06:38,673 --> 00:06:41,817
aby vytvoril obrázok pomocou
svojich znalostí štruktúry tváre,

131
00:06:42,171 --> 00:06:45,390
algoritmus, ktorý vyvíjam,
používa naše obmedzené dáta z teleskopov,

132
00:06:45,390 --> 00:06:49,562
aby nás naviedol k obrázku,
ktorý tiež vyzerá ako niečo vo vesmíre.

133
00:06:49,916 --> 00:06:53,467
Pomocou týchto algoritmov
sa nám podarilo poskladať obrázky

134
00:06:53,591 --> 00:06:55,431
z týchto riedkych a nejasných dát.

135
00:06:55,795 --> 00:07:00,388
Tu vidíte vzorovú rekonštrukciu
pomocou simulovaných dát,

136
00:07:00,388 --> 00:07:04,091
kde sa tvárime, že mierime naše teleskopy
na čiernu dieru našej galaxie.

137
00:07:04,914 --> 00:07:09,283
Hoci to je len simulácia,
takáto rekonštrukcia nám dáva nádej,

138
00:07:09,283 --> 00:07:12,660
že čoskoro budeme spoľahlivo môcť urobiť
prvú fotografiu čiernej diery

139
00:07:12,660 --> 00:07:15,575
a potom určiť veľkosť jej kruhu.

140
00:07:16,088 --> 00:07:19,231
Hoci by som vám rada povedala
o všetkých detailoch tohto algoritmu,

141
00:07:19,231 --> 00:07:21,165
našťastie pre vás, nemám na to čas.

142
00:07:21,539 --> 00:07:25,740
Aj tak by som vám rada vysvetlila,
ako určujeme, ako vesmír vyzerá

143
00:07:25,930 --> 00:07:29,836
a ako to používame na rekonštruovanie
a overovanie našich výsledkov.

144
00:07:30,380 --> 00:07:32,876
Keďže existuje
nekonečné množstvo možných fotiek,

145
00:07:32,890 --> 00:07:35,239
ktoré dokonale vysvetľujú
naše merania teleskopmi,

146
00:07:35,239 --> 00:07:37,828
musíme si medzi nimi nejako vybrať.

147
00:07:37,828 --> 00:07:39,636
Robíme to tým, že obrázky hodnotíme

148
00:07:39,636 --> 00:07:42,834
podľa toho, ako veľmi je pravdepodobné,
že vyzerajú ako čierna diera

149
00:07:42,834 --> 00:07:45,570
a potom vyberieme ten,
ktorý má najväčšiu pravdepodobnosť.

150
00:07:45,570 --> 00:07:47,339
Čo presne tým myslím?

151
00:07:47,862 --> 00:07:49,880
Povedzme, že sa snažíme spraviť model,

152
00:07:49,880 --> 00:07:53,107
ktorý by nám povedal, ako sa asi fotka
bude zobrazovať na Facebooku.

153
00:07:53,107 --> 00:07:54,942
Asi by sme chceli, aby model povedal,

154
00:07:54,942 --> 00:07:58,207
že je nepravdepodobné, že by niekto
zverejnil zrnitý obrázok naľavo

155
00:07:58,207 --> 00:08:01,520
a pravdepodobné, že niekto
by publikoval selfie ako tú napravo.

156
00:08:02,008 --> 00:08:03,527
Obrázok v strede je rozmazaný

157
00:08:03,527 --> 00:08:06,124
a hoci je pravdepodobnejšie,
že ho na Facebooku uvidíme

158
00:08:06,124 --> 00:08:07,428
v porovnaní s tým zrnitým,

159
00:08:07,428 --> 00:08:10,108
je to menej pravdepodobné
v porovnaní so selfie.

160
00:08:10,252 --> 00:08:12,686
Keď ide o fotky čiernej diery,

161
00:08:12,686 --> 00:08:16,488
máme pred sebou skutočný rébus:
nikdy predtým sme čiernu dieru nevideli.

162
00:08:16,712 --> 00:08:19,003
Ako asi bude fotka čiernej diery vyzerať

163
00:08:19,027 --> 00:08:21,405
a čo sa môžeme domnievať
o štruktúre čiernych dier?

164
00:08:21,405 --> 00:08:24,661
Mohli by sme použiť fotky
zo simulácií, ktoré sme spravili,

165
00:08:24,661 --> 00:08:29,665
ako obrázok čiernej diery z Interstellaru,
ale mohlo by to spôsobiť vážne problémy.

166
00:08:30,161 --> 00:08:33,131
Čo by sa stalo,
ak by sa Einsteinove teórie nepotvrdili?

167
00:08:33,565 --> 00:08:36,926
Stále by sme chceli zrekonštruovať
presnú fotografiu toho, čo tam je.

168
00:08:37,550 --> 00:08:40,785
Ak Einsteinove rovnice
do našich algoritmov zavedieme až príliš,

169
00:08:40,785 --> 00:08:43,440
nakoniec uvidíme niečo, čo aj očakávame.

170
00:08:43,644 --> 00:08:45,994
Inými slovami si chceme nechať
otvorené možnosti,

171
00:08:45,994 --> 00:08:48,551
lebo možno je v strede našej galaxie
obrovský slon.

172
00:08:48,551 --> 00:08:50,028
(smiech)

173
00:08:50,028 --> 00:08:52,727
Rôzne druhy fotiek majú rôzne vlastnosti.

174
00:08:53,065 --> 00:08:56,007
Vieme ľahko rozlíšiť medzi simulovanými
fotkami čiernej diery

175
00:08:56,007 --> 00:08:58,427
a fotkami, ktoré snímame
každý deň na Zemi.

176
00:08:58,737 --> 00:09:00,765
Potrebujeme spôsob,
ako algoritmom povedať,

177
00:09:00,765 --> 00:09:05,044
ako fotky vyzerajú bez toho,
aby sme nevnútili istú vlastnosť fotky.

178
00:09:05,865 --> 00:09:10,378
Jeden spôsob, ako to spraviť,
je využiť vlastnosti rôznych fotiek

179
00:09:10,378 --> 00:09:14,658
a vidieť, ako ten typ fotky
ovplyvňuje naše rekonštrukcie.

180
00:09:15,712 --> 00:09:18,807
Ak všetky druhy obrázkov
vytvoria podobné obrázky,

181
00:09:18,807 --> 00:09:21,088
budeme si môcť byť istejší,

182
00:09:21,088 --> 00:09:25,051
že naše predstavy o fotke
veľmi neovplyvňujú výslednú fotku.

183
00:09:25,505 --> 00:09:28,399
Je to podobné,
ako by sme dali rovnaký opis

184
00:09:28,399 --> 00:09:31,125
trom rôznym kresličom z celého sveta.

185
00:09:31,539 --> 00:09:35,950
Ak všetci nakreslia podobnú tvár,
potom si môžeme byť istejší,

186
00:09:35,950 --> 00:09:39,156
že do kresieb nevkladajú
vlastné kultúrne vplyvy.

187
00:09:39,880 --> 00:09:43,049
Jeden spôsob, ako sa snažíme
vložiť rôzne vlastnosti obrázka,

188
00:09:43,049 --> 00:09:45,660
je použitím častí existujúcich obrázkov.

189
00:09:46,214 --> 00:09:48,384
Vezmeme si veľkú zbierku obrázkov

190
00:09:48,384 --> 00:09:50,766
a rozčleníme si ich na niekoľko
malých políčok.

191
00:09:51,140 --> 00:09:55,135
Každé políčko potom berieme
ako malý kúsok skladačky.

192
00:09:55,449 --> 00:09:59,481
Potom použijeme spoločne videné
kúsky skladačky a vytvoríme obrázok,

193
00:09:59,481 --> 00:10:01,953
ktorý zapadá aj do našich
meraní teleskopmi.

194
00:10:03,040 --> 00:10:06,453
Rôzne druhy obrázkov
majú osobitné série kúskov skladačky.

195
00:10:06,807 --> 00:10:09,447
Čo sa stane, keď vezmeme rovnaké údaje,

196
00:10:09,447 --> 00:10:13,377
ale použijeme rôzne série kúskov skladačky
na rekonštrukciu obrázka?

197
00:10:13,791 --> 00:10:18,397
Začnime najskôr s kúskami skladačky
simulácie čiernej diery.

198
00:10:18,581 --> 00:10:20,166
Dobre, toto vyzerá obstojne.

199
00:10:20,166 --> 00:10:22,524
Takto očakávame, že čierna diera vyzerá.

200
00:10:22,524 --> 00:10:24,107
Získali sme tento obrázok preto,

201
00:10:24,131 --> 00:10:27,285
lebo sme doň vložili malé kúsky
obrázkovej simulácie čiernej diery?

202
00:10:27,469 --> 00:10:29,349
Skúsme ďalšie kúsky skladačky

203
00:10:29,373 --> 00:10:31,882
z astronomických objektov,
nie z čiernych dier.

204
00:10:32,914 --> 00:10:34,910
Dobre, získali sme podobný obrázok.

205
00:10:35,064 --> 00:10:37,244
A čo kúsky každodenných fotiek,

206
00:10:37,244 --> 00:10:39,729
ako napríklad tie,
ktoré odfotíte svojím foťákom?

207
00:10:41,312 --> 00:10:43,457
Super, je to rovnaký obrázok.

208
00:10:43,457 --> 00:10:46,597
Keď dostaneme rovnaký obrázok
z rôznych kúskov skladačky,

209
00:10:46,841 --> 00:10:50,751
vtedy si môžeme byť istejší,
že naše predpoklady o fotografii

210
00:10:50,751 --> 00:10:53,442
neovplyvňujú konečnú
fotografiu príliš veľmi.

211
00:10:53,846 --> 00:10:56,933
Ďalej môžeme zobrať
rovnaké kúsky skladačky,

212
00:10:56,933 --> 00:10:59,416
ako napríklad tie odvodené
od každodenných obrázkov,

213
00:10:59,416 --> 00:11:02,736
a použiť ich na rekonštrukciu
rôznych zdrojových obrázkov.

214
00:11:03,260 --> 00:11:05,591
V našich simuláciách predstierame,
že čierna diera

215
00:11:05,591 --> 00:11:08,324
vyzerá ako astronomický objekt,
ktorý nie je čierna diera,

216
00:11:08,324 --> 00:11:11,613
rovnako ako každodenné obrázky
ako slon v strede našej galaxie.

217
00:11:12,227 --> 00:11:15,089
Keď výsledky našich algoritmov dole
vyzerajú podobne,

218
00:11:15,089 --> 00:11:17,499
ako pravdivý obrázok
našej simulácie hore,

219
00:11:17,499 --> 00:11:20,265
potom môžeme našim algoritmom viac veriť.

220
00:11:20,909 --> 00:11:24,628
Chcem tu skutočne zdôrazniť,
že všetky tieto obrázky boli vytvorené

221
00:11:24,628 --> 00:11:27,474
poskladaním malých kúskov
každodenných fotografií,

222
00:11:27,718 --> 00:11:29,553
aké by sme odfotili svojím foťákom.

223
00:11:29,957 --> 00:11:32,973
Takže obrázok čiernej diery,
ktorý sme nikdy nevideli,

224
00:11:32,973 --> 00:11:37,174
môže byť nakoniec vytvorený
spojením obrázkov, ktoré vidíme stále,

225
00:11:37,174 --> 00:11:39,609
obrázkov ľudí, budov,
stromov, mačiek a psov.

226
00:11:39,993 --> 00:11:44,798
Vďaka takémuto snímaniu budeme môcť
odfotiť prvú fotku čiernej diery.

227
00:11:45,305 --> 00:11:47,802
Dúfame, že budeme môcť
aj potvrdiť slávne teórie,

228
00:11:47,802 --> 00:11:50,021
od ktorých vedci každodenne závisia.

229
00:11:50,021 --> 00:11:53,789
Samozrejme, získať takéto fotografie
by nebolo možné

230
00:11:53,789 --> 00:11:57,765
bez úžasného tímu vedcov,
s ktorými mám to privilégium pracovať.

231
00:11:58,110 --> 00:12:00,443
Stále ma udivuje,
že hoci som na tomto projekte

232
00:12:00,443 --> 00:12:02,622
začala pracovať
bez vedomostí z astrofyziky,

233
00:12:02,622 --> 00:12:04,835
výsledkom našej jedinečnej spolupráce,

234
00:12:04,835 --> 00:12:07,614
by mohlo vyústiť
do úplne prvej fotografie čiernej diery.

235
00:12:08,098 --> 00:12:10,490
Veľké projekty
ako Teleskop horizontu udalostí

236
00:12:10,490 --> 00:12:13,588
sú úspešné vďaka
interdisciplinárnym kvalifikáciám,

237
00:12:13,588 --> 00:12:15,528
ktoré rôzni ľudia do projektu prinášajú.

238
00:12:15,528 --> 00:12:19,208
Sme zmesou astronómov, fyzikov,
matematikov a inžinierov.

239
00:12:19,508 --> 00:12:24,342
A toto umožní dosiahnuť niečo,
čo sme považovali za nedosiahnuteľné.

240
00:12:24,913 --> 00:12:29,069
Chcela by som vás všetkých podporiť v tom,
aby ste pomohli posúvať hranice vedy.

241
00:12:29,313 --> 00:12:32,744
Aj keď vám to najskôr
môže pripadať tajomné ako čierna diera.

242
00:12:33,238 --> 00:12:34,296
Ďakujem.

243
00:12:34,296 --> 00:12:36,833
(potlesk)