Schody podľa mňa môžu byť
jedným z najviac pocity
tvarujúcich fyzických prvkov,
s ktorým architekt musí pracovať.
[Malá vec. Veľká myšlienka.]
[David Rockwell – Schody]
Jednoducho povedané, schody nám pomáhajú
dostať sa z bodu A do bodu B
v inej výške.
Schody majú vlastnú terminológiu.
Nástupnica je to, na čo šliapete.
Podstupnica je zvislá časť,
ktorá oddeľuje dve nástupnice.
Veľa schodov má okraj,
ktorý im dodáva istý efekt hrany.
A nakoniec je tu
spájajúca časť, schodnica.
Všetky tieto časti rôznych foriem
vytvárajú schodisko.
Predpokladám, že schody vznikli,
keď po prvý raz niekto povedal:
„Chcem sa dostať na tento vyšší kameň
z nižšieho kameňa.“
Ľudia na lezenie používali hocičo,
čo mali k dispozícii:
naskladané polená, rebríky
a prírodné cestičky,
ktoré sa časom vyšliapali.
Niektoré z prvých schodísk,
ako napríklad pyramídy v Chichén Itzá
alebo cestičky na horu Tai v Číne,
slúžili na stúpanie
do väčšej nadmorskej výšky,
ktorú ľudia vyhľadávali
na modlenie alebo ochranu.
Spolu s inžinierstvom
sa rozvíjala aj praktickosť.
Schodiská môžu byť z rôznych materiálov.
Poznáme rovné aj točité schodiská.
Nájdeme ich vo vnútri aj vonku.
Očividne nám pomáhajú
v núdzových prípadoch.
No zároveň sú samy o sebe formou umenia.
Keď sa pohybujeme po schodisku,
jeho forma určuje naše tempo,
emócie, pocit bezpečia,
vzťah k okolitému priestoru okolo nás
a či sa cítime jeho súčasťou.
Na chvíľu si predstavte, ako schádzate
po postupnom, obrovskom schodisku,
napríklad po tom
pred Newyorskou verejnou knižnicou.
Z tých schodov
máte výhľad na ulicu a na všetkých okolo
a vykračujete pomaly a pravidelne,
lebo nástupnice sú široké.
Je to úplne iný zážitok
ako schádzať po úzkom schodisku,
povedzme, do starej krčmy,
z ktorého vrazíte dovnútra.
Stretnete sa s vysokými podstupnicami,
a preto sa pohybujete rýchlejšie.
Schodiská veľa pridávajú na dramatickosti.
Zamyslite sa, ako schody
ohlasovali veľkolepý príchod
a priťahovali na seba pozornosť.
Schodiská môžu byť aj hrdinské.
Tomu, ktoré zostalo stáť po 11. septembri
a útoku na Svetové obchodné centrum,
sa začalo hovoriť Schodisko pozostalých,
pretože zohralo hlavnú úlohu
pri vyslobodzovaní stoviek ľudí.
Ale aj malé schodiská môžu
mať obrovský vplyv.
Vstupné schodisko býva miestom,
kde sa schádzajú susedia,
kde sa počúva hlasná hudba
a pozoruje sa mesto v pohybe.
Fascinuje ma, ako ľudia
chcú tráviť čas na schodiskách.
Podľa mňa cítia hlbokú ľudskú potrebu
obsadiť priestor nielen na prízemí.
A ak teda môžete sedieť
v polovici cesty nahor,
nachádzate sa
na akomsi čarovnom mieste.