Väčšinu času trávim rozmýšľaním o malých dievčatkách, čo je dosť divná vec, keď ju povie dospelý muž v dnešnej spoločnosti. Ale je to tak, väčšinu času rozmýšľam o malých dievčatkách a myslím, že je to preto, že jedno mám. Je to moja dcéra a myslím, že by ste ju mali radi. Je šikovná a zábavná a milá k ľuďom a dobrá kamarátka. Ale keď o nej hovorím, všimol som si, že najčastejšie hovorím slovo športovkyňa. Moje dieťa je športovo nadané. Je silná a rýchla a má skvelú rovnováhu a dobrú koordináciu. Je trojnásobná, v troch ročníkoch za sebou, šampiónka v šaolinskom Kempo karate. Ako 9-ročná je na polceste k čiernemu opasku. Moja dcéra je atletická. Nuž, keď pred vami stojí 188 cm vysoký, 120 kg ťažký muž a povie vám, že jeho dcéra je športovkyňa, možno si pomyslíte, že to má po ňom. Nemá. (smiech) Na strednej škole bola moja žena dvojnásobná celoštátna futbalistka a dvojnásobná celoštátna volejbalistka, a ja som hral Dungeons & Dragons. A to je dôvod, prečo hoci je moja dcéra športovkyňa, je aj veľká kockáčka, a ja to milujem. Po dome chodí v plášti plameňov, ktorý si vyrobila sama. Sedí na Železnom tróne – (smiech) hoci v živote nevidela Hry o tróny, hlavne preto, že nie sme najhoršími rodičmi vôbec. Ale vie, že je tam niekto zvaný Matka drakov a sama sa tak volá a miluje to. Je veľkým fanúšikom komiksov. Momentálne je jej obľúbená postava Groot. Miluje Groota. Zbožňuje Neuveriteľného Hulka. Ale jej ozajstnou srdcovkou sú Hviezdne vojny. Moje dieťa je Jedi. Aj keď počas niektorých dní je tiež Sith, voľba, ktorú viem rešpektovať. (smiech) Ale je tu otázka, ktorú sa musím pýtať. Prečo keď sa moja dcéra oblečie do kostýmu, či už je to Groot alebo Neuveriteľný Hulk, či už je to Obi-Wan Kenobi alebo Darth Maul, prečo je každá postava, za ktorú sa prezlečie, chlapec? Kde sú všetky superhrdinky? A to nie je vlastne tá otázka, pretože je množstvo superhrdiniek. Moja otázka vlastne znie: Kde sú všetky veci s nimi súvisiace? Kde sú kostýmy? Kde sú hračky? Pretože zakaždým, keď sa moja dcéra hrá v kostýme, učí sa veci cez proces, ktorý v mojej profesii profesora mediálnych štúdií označujeme ako verejnú pedagogiku. Je to proces, ktorým sa spoločnosti učia ideológiám. Je to spôsob, ktorým ste sa naučili, čo znamená byť mužom a ženou, čo to znamená správať sa slušne na verejnosti, čo to znamená byť patriotom a mať dobré maniere. Sú to všetky zložky sociálnych vzťahov, ktoré nás tvoria ľuďmi. Je to, v skratke, spôsob, akým sa učíme o iných ľuďoch a o svete. Ale žijeme v 100-percentne médiami nasýtenej spoločnosti. Znamená to, že každý jeden aspekt ľudskej existencie okrem našich základných telových funkcií, je nejako dotknutý médiami. Od auta, ktoré šoférujete, cez jedlo, ktoré jete, šaty, čo si obliekate, spôsob, akým budujete svoje vzťahy až po samotný jazyk, ktorým formulujete myšlienku, to všetko je nejako poznačené médiami. Takže odpoveďou v našej spoločnosti na otázku ako sa učíme to, čo vieme o iných ľuďoch a o svete, ide dosť cez médiá. Má to ale taký háčik, že v našej spoločnosti médiá nie sú len technológiami a zariadeniami na šírenie informácií. Sú to tiež korporačné skupiny. A ak je šírenie informácií spojené s finančným ziskom, vzniká problém. Aký veľký? Predstavte si toto: V roku 1983 90 % amerických médií vlastnilo 50 spoločností. Na akomkoľvek trhu, ak 50 spoločností robí niečo, je to veľa spoločností. Je to veľa rôznych pohľadov na svet. V roku 2015 sa toto číslo scvrklo na 6. 6 spoločností. Je to NBCUniversal Comcast, AOL Time Warner, Walt Disney Company, News Corp, Viacom a CBS Corporation. Týchto 6 spoločností vyprodukuje 9 z každých 10 filmov, čo si pozriete, 9 z 10 televíznych relácií, 9 z 10 pesničiek, 9 z 10 kníh. Takže, otázka pre vás znie: ak 6 spoločností kontroluje 90 % amerických médií, čo si myslíte, koľko vplyvu majú na to, čo je nám denne dovolené vidieť? Pretože na mediálnych štúdiách trávime veľa času hovorením, že médiá nám nemôžu hovoriť, čo si myslieť, a to naozaj nemôžu, ide im to hrozne. Ale to nie je ich prácou. Médiá nám nehovoria, čo si myslieť. Médiá nám hovoria, o čom rozmýšľať. Kontrolujú konverzáciu, a tak nám nemusia donútiť myslieť si, čo chcú, aby ste si mysleli. Iba vás donútia rozmýšľať o tom, o čom chcú oni, a čo je dôležitejšie, nerozmýšľaním o tom, čo nechcú. Kontrolujú diskurz. Ako to v praxi funguje? Zoberme si jednu zo spoločností. Jednu z tých ľahkých. Poďme sa na chvíľku rozprávať o Walt Disney Company. Dôvodom, prečo si ich vždy vyberiem, je tento. Je v tejto miestnosti aspoň jedna osoba, ktorá nevidela Disneyho film? Obzrite sa. Presne. Vybral som si Disneyho pretože majú to, čo voláme 100 % prienik v našej spoločnosti. Každá jedna osoba bola vystavená Disneymu, takže je pre mňa ľahké použiť ho. Od roku 1937 Disney zarobil väčšinu peňazí predávaním princezien dievčatám. Je to dosť veľká časť ich peňazí. Samozrejme, pokiaľ princezná, o ktorú sa zaujíma vaša dcéra, tak, ako moja, je táto. Pozrite, v roku 2012 Disney kúpil LucasFilm za 4 miliardy dolárov a okamžite zaplavili Disney obchody s Hanom Solo a Obi-Wan Kenobim, s Darth Vaderom a Lukom Skywalkerom a Yodom, ale nie s princeznou Leiou. Prečo? Pretože táto princezná kazí verejnú pedagogiku pre tieto princezné. Takže Disney nedal do obchodov tovar s princeznou Leiou a keď ľudia šli k Disneymu a povedali: „Hej, kde sú všetky veci s princeznou Leiou?“ Disney povedal: „Nemáme v úmysle dať do obchodov tovar s princeznou Leiou.“ A fanúšikovia boli naštvaní, dali to na Twitter s hashtagom #WeWantLeia (chceme Leiu). A Disney povedal: „Počkajte, tak sme to nemysleli. Mysleli sme tým, že zatiaľ nemáme tovar s princeznou Leiou, ale budeme ho mať.“ A to bolo v roku 2012 a je rok 2015 a ak pôjdete do Disney obchodu, ako som ja nedávno šiel, a budete hľadať tovar s princeznou Leiou, viete, koľko takých položiek s princeznou Leiou v Disney obchode je? Nula, pretože Disney neplánuje dať princeznú Leiou do obchodu. A nemali by nás to prekvapovať, lebo sme zistili, že je to ich politika, keď v roku 2009 kúpili Marvel za 4,5 miliardy dolárov. Pretože keď zarobíte veľa peňazí predávaním princezien dievčatám, asi chcete aj zarábať na chlapcoch. A čo je lepšie predávať chlapcom iné ako superhrdinov? Takže teraz má Disney prístup ku Kapitánovi Amerika, Thorovi, Neuveriteľnému Hulkovi, majú dokonca prístup ku skupine superhrdinov, o ktorých nikto ani nepočul. Taký dobrý je Marvel v predávaní superhrdinov. Minulý rok vydali film zvaní Strážcovia Galaxie. Film, ktorý by vôbec nemal fungovať. Nikto nevedel, kto sú, okrem komiksových kockáčov ako som ja. Jedna z postáv je hovoriaci strom. Jedna je ľudský medvedík čistotný. To by nemalo fungovať. A na Strážcoch Galaxie zarobili majland. Postava tu v strede sa volá Gamora. Stvárňuje ju Zoe Saldana, je silná, chytrá, rýchla a bojuje ako ninja, stvárňuje ju nádherná černoška a moja dcéra sa do nej zamilovala. Takže ako každý dobrý kockáčsky otec som išiel kúpiť mojej dcére veci s Gamorou a keď som došiel do obchodu, zistil som veľmi zaujímavú vec. Ak som chcel kúpiť batoh s Gamorou, nuž, Gamora na ňom nebola. Asi by to mali predávať ako „niektorých“ Strážcov Galaxie. (smiech) Ak som jej chcel kúpiť box na obed, nebola na ňom, a ak som jej chcel kúpiť tričko, ona na ňom nebola. Faktom je, že ak by ste šli do obchodu, a ja som šiel, pozreli sa na vystavené kúsky, našli by ste malý obrázok Gamory rovno tu, ale ak by ste sa pozreli na hociktorý ozajstný tovar na tej poličke, Gamora nebude na ničom. Mohol som to zobrať na Twitter s hashtagom #WheresGamora (kde je Gamora) ako spravil milión fanúšikov po celom svete, ale vlastne ma to ani neprekvapilo, lebo som to zažil, keď Disney vydal Avengers: Pomstitelia. A len tento rok vydali nový film o Avengeroch, Avengers: Vek Ultrona a boli sme nadšení, pretože tu nebola 1, ale 2 superhrdinky: Scarlet Witch a Čiernu vdovu. A veľmi sme sa tešili. Ale v skutočnosti to je inak. Aj keď Scarlett Johansson, čo je jedna z najpopulárnejších amerických herečiek, hrá Čiernu Vdovu a tá je hviezdou nie 1, nie 2, ale 5 rôznych filmov od Marvelu, nie je dostupný ani jeden kúsok tovaru s Čiernou vdovou. Ani jeden. A ak pôjdete do Disney obchodu a budete hľadať kostým Čiernej vdovy, nájdete Kapitána Ameriku a Neuveriteľného Hulka. Nájdete Iron Mana a Thora. Nájdete dokonca War Machina, ktorý ani nie je ani tak dlho vo filme. Nenájdete však Čiernu vdovu. Mohol som ísť na Twitter s hashtagom – ako mnoho iných ľudí – #WheresNatasha (kde je Nataša). Ale z toho som už unavený. Unavený z toho, že to musím robiť. Práve teraz sa po celej krajine hrajú deti so stíhačkou, z ktorej za jazdy Kapitán Amerika vyrazil s motorkou a je to naozaj skvelé. Viete, aké veľmi skvelé? Také skvelé, že keď sa to stalo vo filme, spravila to Čierna vdova. Nielen že bola vymazaná, ale bola aj nahradená mužskou postavou. A čo nás to učí? Počas ďalších 5 rokov Disney a Warner Bros. a hŕstka filmových štúdií vydá cez 30 celovečerných filmov s postavami z komiksov a týchto 30 celovečerných filmov bude mať presne 2 sólové ženské hrdinky. Dve. No, v ostatných budú ženy, ale budú to parťáčky, budú to romanticé objekty, budú to členky tímov. Nebudú to hlavné postavy. A ak to, čo sa naučíme, čo vieme o iných ľuďoch a o svete, sa naučíme cez médiá, potom tieto spoločnosti učia moju dcéru to, že aj keď je silná a chytrá a rýchla a bojuje ako ninja, a to všetko je o nej pravda, nezáleží na tom. Buď bude ignorovaná ako Gamora alebo vymazaná a nahradená chlapcom ako bola Čierna vdova. A nie je to fér. Nie je to voči nej fér a nie je to fér ani voči vašim synom a dcéram. Ale pozrite: vychovávam malé dievča, ktoré má v sebe chlapčisko, čo je mimochodom hrozná vec, akou nazvať dievča. V podstate to hovorí, že vlastnosti, ktoré vás definujú, nie sú vlastne vaše, je to len pôžička pre vás na chvíľu od chlapcov. Ale viete, koľko smútku v živote prežije kvôli tomu chlapčisku v sebe? Nula. Žiaden. Ľudia si pomyslia, že je zlatá. Nazvú ju zlatou, pretože v našej spoločnosti pridávanie takzvaných mužských vlastností dievčatám vidíme ako nadstavbu, ako bonus. Nevychovávam malého chlapca, ako je Mike. Mike je malý chlapec na Floride. Má 11 rokov a najviac na celom svete miluje program s názvom My Little Pony: Friendship is Magic ako milióny iných detí po Amerike. No, táto šou je advertizovaná pre dievčatá vo veku 5 až 9 rokov, ale sú milióny chlapcov a dospelých mužov, ktorí majú radi My Little Pony: Friendship is Magic. Majú klub. Nazývajú sa Bronies, pony bratia, chalani, čo majú radi poníky. Náhodou som jedným z nich. A čo sa Mike a ja a milióny iných chlapcov a mužov učia v tomto zženštenom, sesterskom svete My Little Pony? Učia sa veľa študovať a veľa pracovať a veľa žúrovať a dobre vyzerať a cítiť sa dobre a robiť dobro a nebesá ochráňte nás od učenia chlapcov tieto slabošské koncepty. Takže ostatné decká v susedstve sa na Mikeovi vyvršujú a bijú ho a robia si z neho srandu a v 11 rokoch Mike príde domov, nájde opasok, omotá si ho okolo krku a obesí sa na vrchu svojej poschodovej postele. Pretože sme vyvinuli spoločnosť, v ktorej by ste boli radšej mŕtvy chlapec, ako mať rád veci pre dievčatá. A to nie je Mikeova chyba. Je to naša chyba. Sklamali sme ho. Sklamali sme naše deti. A musíme to pre ne zlepšiť. Musíme prestať dávať superhrdinky na tričká, čo sú ružové a s dievčenským strihom. Musíme prestať. A keď som písal túto reč, ľudia mi hovorili: „No, tak to sa nikdy nestane.“ A ja som povedal: „Och, vážne?“ Pretože tento rok Target oznámil, že prestanú oddeľovať uličky s hračkami podľa pohlavia. Že ich začnú miešať. Teraz než začneme tľapkať Target po pleci, len tento týždeň vypustili tričko, na ktorom je jedna z ikonických scén v Hviezdnych vojnách: Nová nádej, kde sa princezná Leia vzoprie Temnému pánovi Sithovi, no na tričku, ktoré vypustili bola záhadne vymenená za Luka. Takže sa príliš po pleci netľapkajme. Tento týždeň tiež Disney oznámil, že už nebude ďalej pohlavne oddeľovať halloweenske kostýmy, na čo hovorím „Vďaka Disney, až na to, že jediné kostýmy, ktoré robíte, sú mužskí superhrdinovia, takže záleží na tom, kto si ich oblečie?“ Len tento týždeň Mattel, ktorý vyrába Barbie, oznámil, že vydajú rad DC dievčat superhrdiniek. A zábavné je, že sa stretli s dievčatami a opýtali sa ich, čo by chceli vidieť v bábikách a môžte vidieť, že majú lýtka a lakte, ktoré sa ohýbajú, takže môžu robiť superhrdinské veci. A prosím, kúpte si ich. A nekúpte ich len svojim dcéram, kúpte ich pre svojich synov. Pretože je dôležité, aby sa chlapci hrali s a na superhrdinky, tak ako sa moja dcéra hrá s a na superhrdinov. Faktom je, že by som miloval svet, v ktorom každá osoba, čo vojde do obchodu a ide s algoritmom v hlave, či by mal alebo nemal kúpiť túto hračku pre chlapca alebo dievča – a je to veľmi jednoduchý algoritmus, pretože má len jednu otázku. Pýta sa: „Je táto hračka ovládaná vašimi genitáliami?“ (smiech) Ak je odpoveď áno, potom to nie je hračka pre dieťa. (smiech) Ak je odpoveď nie, potom je pre chlapcov aj dievčatá. Je to ozaj jednoduché. Pretože dnešok je o budúcnosti budúcnosti a v mojej budúcnosti sú chlapci a dievčatá rešpektovaní rovnako, rovnako cenení a, čo je najdôležitejšie, rovnako zastúpení. Ďakujem vám. (potlesk)