Vždy, keď ťa navštívim,
cítim sa tak slobodný.

Všetko ostatné je odtiaľto
tak veľmi ďaleko.

Mám tu rád to ticho
medzi tými stromami.

Ako keby mier na svete
naozaj existoval.

Vedie k tebe
pekná nenápadná cesta.

Mám ju rád, pretože
pôsobí svetlo a priateľsky.

Mám tu kvety.
Neviem, či sa ti budú páčiť.

Vtedy by ťa asi
veľmi potešili.

Ak sa ti nepáčia,
nenechaj sa nimi rušiť.

Iste ich niekto
už čoskoro odprace.

Vždy sa ma pýtaš,
ako sa mám.

Mám sa dobre.
Nerob si starosti.

A tak sa s tebou rozprávam ako vždy,
ako keby to bolo ako predtým.

Ako by sme mali
všetok čas sveta.

Cítim ťa blízko seba.
Počujem tvoj hlas vo vetre.

A keď prší, viem,
že občas plačeš.

Až kým slnko nezasvieti,
až kým slnko nevyjde.

Mám ťa pozdraviť
od ostatných.

Všetci na teba
často myslia.

Tvojej záhrade
sa darí dobre.

Aj keď každý vidí,
že jej predsa len veľmi chýbaš.

Stále chodí pošta
adresovaná tebe.

Aj keď každý vie,
že si sa odsťahovala.

A tak sa s tebou rozprávam ako vždy
a sľubujem ti, že ...

...raz opäť budeme mať
všetok čas sveta.

Potom sa znova uvidíme.
Ak chceš, môžeš sa postarať, ...

...aby v tento deň slnko svietilo
aj na môj hrob.

Aby slnko svietilo,
aby znova vyšlo.