Internet: IP adresy a DNS Ahoj, som Paola a som softvérová inžinierka v Microsofte. Poďme sa porozprávať o tom, ako internet funguje. V mojej práci sa spolieham na možnosť komunikovať s ľuďmi. V 70. rokoch taká možnosť neexistovala. Až dovtedy, kým Vint Cerf a Bob Kahn nevymysleli protokol medzinárodnej siete, ktorý takúto komunikáciu umožnil. Tento vynález položil základy pre to, čomu sa teraz hovorí internet. Internet je sieť sietí. Spája miliardy zariadení po celom svete. Keď sa z notebooku alebo mobilu pripojíš k Wi-Fi, Wi-Fi sa pripojí k poskytovateľovi internetových služieb (alebo ISP) a ten ťa pripojí k miliardám a miliardám zariadení vo svete cez stovky tisíc sietí, ktoré sú navzájom prepojené. Jedna vec, ktorú väčšina z nás neocení, je, že internet je vlastne filozofiou dizajnu a architektúry vyjadrenou v súbore protokolov. Protokol je dobre známy súbor pravidiel a noriem, ktorý, ak sa všetky strany dohodnú na jeho použití, umožní bezproblémovú komunikáciu. Ako internet fyzicky funguje, je menej dôležité ako skutočnosť, že táto filozofia dizajnu umožnila internetu prispôsobiť sa a absorbovať nové komunikačné technológie. Je to preto, že ak má nová technológia nejakým spôsobom využívať internet, musí vedieť, s ktorými protokolmi bude pracovať. Všetky zariadenia na internete majú jedinečné adresy. Adresa na internete je iba číslo podobné telefónnemu číslu alebo názvu ulice, jedinečná pre každý počítač alebo zariadenie na okraji siete. Podobá sa poštovej adrese väčšiny domácností a firiem. Nemusíte poznať osobu, ktorej poštou posielate list, ale musíte poznať jej adresu a vedieť, ako správne napísať adresu, aby mohol byť list poštou doručený na miesto určenia. Systém adries pre počítače na internete je podobný a je súčasťou jedného z najdôležitejších protokolov používaných v internetovej komunikácii, ktorý sa volá internetový protokol alebo IP. Adresa počítača sa potom nazýva jeho IP adresa. Návštevou webovej stránky tvoj počítač len žiada iný počítač o informácie. Tvoj počítač odošle správu na IP adresu iného počítača a pošle tiež svoju pôvodnú adresu, takže druhý počítač vie, kam má odoslať svoju odpoveď. Možno už vieš, ako IP adresa vyzerá. Sú to hierarchicky usporiadané videli. Rovnako ako poštová adresa obsahuje krajinu, mesto, ulicu a číslo domu. IP adresa má veľa častí. Ako všetky digitálne údaje, každé z týchto čísel je vyjadrené v bitoch. Tradičné IP adresy majú 32 bitov, každá časť má 8 bitov. Prvé čísla obvykle označujú krajinu a regionálnu sieť zariadenia. Potom sú to podsiete, nakoniec adresa konkrétneho zariadenia. Táto verzia IP adresy sa nazýva IPv4. Bola navrhnutá v roku 1973, stala sa populárnou začiatkom 80. rokov a poskytuje viac ako 4 miliardy jedinečných adries pre zariadenia pripojené k internetu. Internet sa však stal oveľa populárnejším, ako si Vint Cerf predstavoval, a 4 miliardy jedinečných adries nebude stačiť. Už sme na polceste viacročného prechodu na dlhší formát adresy IP s názvom IPv6, ktorý používa 128 bitov na adresu a poskytuje viac ako 340 undeciliónov jedinečných adries. Je to dosť na to, aby každé zrnko piesku na Zemi malo svoju IP adresu. Väčšinu používateľov tieto adresy nemusia zaujímať. Systém s názvom „systém názvov domén“, alebo DNS, spája názvy domén, napríklad www.example.com s ich adresami. Počítač používa DNS na vyhľadávanie názvov domén a získanie priradenej IP adresy, ktorá sa používa na pripojenie počítača k cieľu. Prebieha to asi takto: (hlas 1): „Ahoj, chcem ísť na www.code.org.“ (hlas 2): „Hm... neviem IP adresu tejto domény, opýtam sa. Viete, ako sa dostať na code.org?“ (hlas 3): „ Áno, mám to tu, je to 174.129.14.120.“ (hlas 2): „Skvelé, ďakujem. Zapíšem si ju a uložím pre prípad, že by som ju znova potreboval. Tu je adresa, ktorú si chcel.“ (hlas 1): „Úžasné! Ďakujem.“ Ako teda navrhneme systém pre miliardy zariadení, aby sme našli jeden z miliárd webov? Jeden server DNS nedokáže spracovať všetky požiadavky zo všetkých zariadení. Odpoveď znie, že DNS servery sú spojené distribuovanej hierarchii a sú rozdelené do zón, čím sa delí zodpovednosť za hlavné domény, ako sú .org, .com, .net atď. DNS bol pôvodne vytvorený ako otvorený a verejný komunikačný protokol pre vládne a vzdelávacie inštitúcie. DNS je pre svoju otvorenosť náchylný na kybernetické útoky. Príkladom útoku je DNS spoofing, keď sa hacker pripojí k DNS serveru a zmení ho tak, aby bol názov domén priradený k nesprávnej IP adrese. To umožňuje útočníkovi poslať ľudí na podvodný web. Ak sa ti to stane, môžeš očakávať ďalšie problémy, pretože falošný web používaš, akoby bol skutočný. Internet je obrovský a každým dňom sa zväčšuje. Ale systém názvov domén a internetový protokol sú navrhnuté tak, aby rástli spolu s internetom.