Presne v tomto momente

som začal vytvárať to, čo volám Škola hrou. (Rodič dieťaťu: "Je tamto palica? Vieš, čo sme si o hraní sa s palicou povedali...")

Škola hrou je miesto, kde môžu deti vziať do rúk palice,

kladivá a iné nebezpečné objekty,

a dá sa im dôverovať.

Dá sa im dôverovať, že sa nezrania,

a dôverovať, že nezrania iných.

Škola hrou nepodlieha žiadnym školským osnovám.

A nie sú žiadne testy.

Nesnažíme sa nikoho učiť nič konkrétne.

Keď decká prídu,

stretnú sa s mnohými vecami,

drevom a klincami, povrazmi a kolesami

a mnohými nástrojmi, ozajstnými nástrojmi.

Je to šesťdňová skúsenosť, ktorá do seba deti úplne vtiahne.

A v tomto kontexte môžeme deťom poskytnúť čas.

Niečo, čoho je málo

v ich preplánovaných životoch.

Naším cieľom je, aby odchádzali

s lepším pochopením toho, ako vytvárať veci,

než keď prišli,

a aby si hlboko vnútri uvedomili,

že sa na veci dá prísť aj hrou.

Nič nikdy nevyjde tak, ako sa plánovalo... nikdy.

(Smiech)

A decká sa rýchlo naučia,

že vo všetkých projektoch sa objavia chyby...

(Smiech)

a zmieria sa s myšlienkou, že každý krok

v projekte je krokom smerom

k sladkému úspechu

alebo veselej pohrome.

Začíname čmáranicami a náčrtmi.

Niekedy robíme ozajstné plány.

A niekedy začneme len tak stavať.

Budovanie je podstatou skúsenosti.

Holými rukami, celkom zahĺbení

a úplne oddaní aktuálnemu problému.

Robin a ja ako spolupracovníci

iba napomáhame projektom

smerom k ukončeniu.

Úspech je v konaní.

A neúspechy oslavujeme a analyzujeme.

Problémy sa stávajú hádankami

a prekážky sa strácajú.

Keď stojíte pred obzvlášť náročnými

prekážkami alebo zložitosťami,

dochádza k veľmi zaujímavému chovaniu: výzdobe.

(Smiech)

Výzdoba nedokončeného projektu

je akousi konceptuálnou liahňou.

Z týchto medzihier pochádzajú hlboké náhľady

a úžasné nové prístupy k tomu, ako riešiť problémy,

ktoré ich iba pred chvíľou otravovali.

K dispozícii sú všetky materiály.

Dokonca aj tie obyčajné, nenávidené umelohmotné tašky z potravín

sa môžu stať mostom

silnejším, než by si ktokoľvek pomyslel.

A veci, ktoré vybudujú,

ohromujú dokonca aj ich samých.

Video: Raz, dva, tri, ideš!

Gever Tulley: Horská dráha, ktorú postavili sedemroční.

Video: Jéééj!

(Smiech)

Gever Tulley: Ďakujem. Bolo mi veľkou cťou.

(Potlesk)