Presne v tomto momente
som začal vytvárať to, čo volám Škola hrou. (Rodič dieťaťu: "Je tamto palica? Vieš, čo sme si o hraní sa s palicou povedali...")
Škola hrou je miesto, kde môžu deti vziať do rúk palice,
kladivá a iné nebezpečné objekty,
a dá sa im dôverovať.
Dá sa im dôverovať, že sa nezrania,
a dôverovať, že nezrania iných.
Škola hrou nepodlieha žiadnym školským osnovám.
A nie sú žiadne testy.
Nesnažíme sa nikoho učiť nič konkrétne.
Keď decká prídu,
stretnú sa s mnohými vecami,
drevom a klincami, povrazmi a kolesami
a mnohými nástrojmi, ozajstnými nástrojmi.
Je to šesťdňová skúsenosť, ktorá do seba deti úplne vtiahne.
A v tomto kontexte môžeme deťom poskytnúť čas.
Niečo, čoho je málo
v ich preplánovaných životoch.
Naším cieľom je, aby odchádzali
s lepším pochopením toho, ako vytvárať veci,
než keď prišli,
a aby si hlboko vnútri uvedomili,
že sa na veci dá prísť aj hrou.
Nič nikdy nevyjde tak, ako sa plánovalo... nikdy.
(Smiech)
A decká sa rýchlo naučia,
že vo všetkých projektoch sa objavia chyby...
(Smiech)
a zmieria sa s myšlienkou, že každý krok
v projekte je krokom smerom
k sladkému úspechu
alebo veselej pohrome.
Začíname čmáranicami a náčrtmi.
Niekedy robíme ozajstné plány.
A niekedy začneme len tak stavať.
Budovanie je podstatou skúsenosti.
Holými rukami, celkom zahĺbení
a úplne oddaní aktuálnemu problému.
Robin a ja ako spolupracovníci
iba napomáhame projektom
smerom k ukončeniu.
Úspech je v konaní.
A neúspechy oslavujeme a analyzujeme.
Problémy sa stávajú hádankami
a prekážky sa strácajú.
Keď stojíte pred obzvlášť náročnými
prekážkami alebo zložitosťami,
dochádza k veľmi zaujímavému chovaniu: výzdobe.
(Smiech)
Výzdoba nedokončeného projektu
je akousi konceptuálnou liahňou.
Z týchto medzihier pochádzajú hlboké náhľady
a úžasné nové prístupy k tomu, ako riešiť problémy,
ktoré ich iba pred chvíľou otravovali.
K dispozícii sú všetky materiály.
Dokonca aj tie obyčajné, nenávidené umelohmotné tašky z potravín
sa môžu stať mostom
silnejším, než by si ktokoľvek pomyslel.
A veci, ktoré vybudujú,
ohromujú dokonca aj ich samých.
Video: Raz, dva, tri, ideš!
Gever Tulley: Horská dráha, ktorú postavili sedemroční.
Video: Jéééj!
(Smiech)
Gever Tulley: Ďakujem. Bolo mi veľkou cťou.
(Potlesk)