1
00:00:23,003 --> 00:00:32,947
Vraví sa, že aby sa stal človek básnikom,
musí okúsiť peklo.

2
00:00:32,982 --> 00:00:38,950
Keď som prvýkrát vstúpila do väznice,
neprekvapilo ma ani rinčanie zámkov,

3
00:00:38,985 --> 00:00:45,073
ani zatvárajúce sa dvere, ani mreže,

4
00:00:45,108 --> 00:00:49,066
ani nič podobné z toho,
čo som si predstavovala.

5
00:00:49,101 --> 00:00:53,889
Možno to bolo tým, že väzenie stojí na
pomerne otvorenom priestranstve.

6
00:00:53,924 --> 00:00:56,459
Je odtiaľ vidieť oblohu.

7
00:00:56,494 --> 00:01:00,072
Nad hlavou vám lietajú čajky a zdá sa vám,
že ste neďaleko morského brehu.

8
00:01:00,107 --> 00:01:03,095
Že ste len kúsoček od pláže.

9
00:01:03,130 --> 00:01:10,215
V skutočnosti čajky letia k neďalekému 
smetisku, aby sa najedli.

10
00:01:10,250 --> 00:01:16,851
Vošla som a zrazu som videla väzňov,
ako chodia po budove, okolo mňa.

11
00:01:16,886 --> 00:01:21,066
Bolo to, akoby som sa vrátila v čase,
a zdalo sa mi,

12
00:01:21,101 --> 00:01:24,685
že aj ja som pokojne mohla byť
jednou z nich.

13
00:01:24,720 --> 00:01:31,222
Keby som mala inú minulosť, iné pozadie
a iný osud.


14
00:01:31,257 --> 00:01:38,609
Pretože nikto, nikto si nemôže vybrať
miesto, kde sa narodí.

15
00:01:40,000 --> 00:01:43,463
V roku 2009 som dostala ponuku
zúčastniť sa projektu,

16
00:01:43,498 --> 00:01:48,830
ktorý vedie Štátna univerzita v San Martín
vo väznici Unidad 48.

17
00:01:48,865 --> 00:01:52,085
Ponúkli mi viesť kurz tvorivého písania.

18
00:01:52,120 --> 00:01:58,530
Vedenie nápravného zariadenia pridelilo 
univerzite priestory v zadnej časti.

19
00:01:58,565 --> 00:02:04,507
Vytvorili tam budovu univerzitného centra.

20
00:02:04,542 --> 00:02:07,230
Keď som sa s väzňami stretla prvýkrát,

21
00:02:07,265 --> 00:02:10,775
pýtala som sa ich, prečo si vyžiadali
práve kurz písania.

22
00:02:10,810 --> 00:02:14,356
Odpovedali, že chceli dať na papier to,

23
00:02:14,391 --> 00:02:17,747
čo nemohli povedať či urobiť.

24
00:02:19,922 --> 00:02:24,089
Vtedy som sa rozhodla, že chcem, 
aby do väzenia vstúpila poézia.

25
00:02:26,274 --> 00:02:30,009
Tak som sa spýtala, prečo by sme teda
nemohli pracovať s poéziou,

26
00:02:30,044 --> 00:02:31,750
ak vedia, čo to je.

27
00:02:31,785 --> 00:02:36,287
V skutočnosti to nikto ani len netušil.

28
00:02:38,382 --> 00:02:42,521
Navyše mi vnukli myšlienku,
že by kurz nemusel byť

29
00:02:42,556 --> 00:02:45,740
len pre väzňov-študentov,
ale by sa mohol rozšíriť

30
00:02:45,775 --> 00:02:49,456
aj pre ostatných bežných trestancov.

31
00:02:49,491 --> 00:02:53,113
Povedala som, že na to,
aby sme mohli kurz začať,

32
00:02:53,148 --> 00:02:56,600
potrebujem nejaký nástroj,
ktorý všetci ovládame.

33
00:02:56,635 --> 00:02:59,716
Tým nástrojom bol jazyk.

34
00:02:59,751 --> 00:03:04,448
Takže sme mali jazyk, mali sme kurz.
Mohli sme sa vrhnúť na poéziu.

35
00:03:05,953 --> 00:03:11,799
S čím som ale nepočítala, bol fakt,
že vzájomná nerovnosť panuje aj vo väznici

36
00:03:11,834 --> 00:03:16,045
a že mnohí z nich nemajú dokončenú
ani len základnú školu.

37
00:03:16,880 --> 00:03:22,275
Mnohí neovládali písané písmo,
sotva tlačené.

38
00:03:24,310 --> 00:03:27,852
Taktiež nepísali úplne plynulo.

39
00:03:27,887 --> 00:03:34,246
Začali sme teda hľadať krátke básne,
krátke, ale výnimočné.

40
00:03:35,371 --> 00:03:38,977
Začali sme čítať. Najprv jedného
autora, potom druhého.

41
00:03:39,012 --> 00:03:43,572
Ako sme tak čítali tie krátke básne,
všetci si začali uvedomovať,

42
00:03:44,847 --> 00:03:47,519
že reč poézie búra určitú

43
00:03:47,554 --> 00:03:51,004
logiku, ale zato vládne niečím iným.

44
00:03:51,039 --> 00:03:54,768
Narušiť logiku reči znamená tiež
narušiť logiku systému,

45
00:03:54,803 --> 00:03:58,095
na ktorý boli zvyknutí reagovať.

46
00:03:58,790 --> 00:04:04,143
Zjavil sa nový systém, nové pravidlá,

47
00:04:04,178 --> 00:04:09,628
vďaka čomu rýchlo,
ale skutočne rýchlo pochopili,

48
00:04:09,663 --> 00:04:14,941
že vďaka jazyku poézie môžu vyjadriť to,
čo skutočne vyjadriť chcú.

49
00:04:20,382 --> 00:04:24,690
Hovorí sa, že aby sa stal človek básnikom,
musí okúsiť peklo.

50
00:04:26,275 --> 00:04:30,994
Oni okúsili pekla až-až. Skúsili priveľa.

51
00:04:31,029 --> 00:04:35,199
Raz jeden z nich hovorí:
„Vo väzení sa nikdy nevyspíte.

52
00:04:35,234 --> 00:04:39,336
Nikdy sa tu nedá spať.
Sotva môžete zatvoriť oči.“

53
00:04:41,351 --> 00:04:46,147
A vtedy som urobila to, čo teraz.

54
00:04:46,182 --> 00:04:52,179
Na moment som stíchla a hovorím:
„Chlapci, to je presne ono, to je poézia.“

55
00:04:52,214 --> 00:04:58,314
Väzenské univerzum je pred nimi,
majú ho na dosah ruky.

56
00:04:58,349 --> 00:05:00,364
Všetko to, o čom hovoria,
ako nemôžu spať.

57
00:05:00,399 --> 00:05:06,296
To zbavuje strachu. Všetko,
čo nie je spísané. Všetko to je poézia.

58
00:05:08,271 --> 00:05:12,506
Vtedy sme začali využívať peklo.

59
00:05:12,541 --> 00:05:16,034
A po hlave sme sa vrhli do siedmeho kruhu.

60
00:05:16,069 --> 00:05:20,012
Práve v siedmom kruhu,
našom a milovanom,

61
00:05:20,047 --> 00:05:24,709
sa naučili, že steny môžu byť neviditeľné,
že cez okná sa dá kričať,

62
00:05:24,744 --> 00:05:28,691
že sa ukrývame v tieňoch.

63
00:05:32,547 --> 00:05:36,639
Keď skončil prvý ročník kurzu,

64
00:05:36,674 --> 00:05:38,972
zorganizovali sme malú oslavu na záver,

65
00:05:39,007 --> 00:05:42,322
ako je zvykom, keď niečo robíte s láskou.

66
00:05:42,357 --> 00:05:44,700
Proste chcete oslavovať.

67
00:05:44,701 --> 00:05:49,964
Pozvali sme príbuzných, priateľov,
vedenie univerzity.

68
00:05:49,999 --> 00:05:53,741
Jediné, čo mali študenti urobiť,
bolo prečítať jednu báseň,

69
00:05:53,776 --> 00:05:59,614
prebrať diplom, zožať potlesk.
To bolo celé.

70
00:06:00,859 --> 00:06:09,773
Jediné, čo si prajem uchovať,
je moment, keď títo muži,

71
00:06:11,838 --> 00:06:14,454
v porovnaní so mnou niekedy takí obrovskí,

72
00:06:14,489 --> 00:06:19,930
niekedy mladíci, zato mimoriadne hrdí,

73
00:06:19,965 --> 00:06:24,853
držali v rukách svoj papier a triasli sa
ako deti, potili sa

74
00:06:25,558 --> 00:06:30,527
a svoju báseň čítali zlomeným hlasom.

75
00:06:32,732 --> 00:06:40,693
Tá chvíľa ma donútila zamyslieť sa,
že pre mnohých z nich to bolo prvýkrát,

76
00:06:40,728 --> 00:06:45,854
čo im niekto tlieskal za to, čo urobili.

77
00:06:49,809 --> 00:06:53,222
Vo väzení sa niektoré veci nedajú robiť.

78
00:06:53,257 --> 00:06:57,488
Nedá sa tam snívať,
nedá sa tam plakať.

79
00:06:57,523 --> 00:07:02,867
Existujú slová, ktoré sú prakticky tabu,
ako čas,

80
00:07:02,902 --> 00:07:05,886
budúcnosť, túžba.

81
00:07:08,031 --> 00:07:13,282
Ale my sme sa odvážili snívať
a bol to veľký sen,

82
00:07:13,317 --> 00:07:17,826
pretože sme sa rozhodli, že študenti
napíšu knihu.

83
00:07:17,861 --> 00:07:22,256
Nielen, že knihu napísali, aj ju zviazali.

84
00:07:22,291 --> 00:07:25,072
To bolo koncom roka 2010.

85
00:07:25,107 --> 00:07:29,671
Uzavreli sme druhú stávku
a napísali druhú knihu.

86
00:07:29,706 --> 00:07:31,355
Aj túto zviazali.

87
00:07:31,390 --> 00:07:35,439
Stalo sa to len nedávno,
koncom minulého roka.

88
00:07:37,474 --> 00:07:41,415
Týždeň čo týždeň pozorujem,

89
00:07:42,650 --> 00:07:47,679
ako sa menia na iných ľudí,
premieňajú sa.

90
00:07:47,714 --> 00:07:52,121
Pretože slová im dávajú dôstojnosť,
ktorú predtým nepoznali,

91
00:07:52,156 --> 00:07:54,094
ktorú si ani nedokázali predstaviť.

92
00:07:54,129 --> 00:07:59,665
Nevedeli, že taká dôstojnosť je možná
a že by mohla patriť im.

93
00:07:59,700 --> 00:08:04,887
V kurze, v našom milovanom pekle,
ktoré máme, všetci rozdávame.

94
00:08:07,092 --> 00:08:09,442
Otvárame náruč a dávame,

95
00:08:09,477 --> 00:08:12,441
čo máme, čo môžeme. Všetci.

96
00:08:12,476 --> 00:08:13,783
Všetci rovnakou mierou.

97
00:08:13,818 --> 00:08:18,346
A človek tak má aspoň trochu pocit,

98
00:08:18,381 --> 00:08:22,331
že prekonáva strašnú spoločenskú priepasť,

99
00:08:23,236 --> 00:08:29,543
kvôli ktorej mnohých z nich
čaká už len väzenie a nič iné.

100
00:08:32,558 --> 00:08:38,551
Spomínam si na verš jedného
veľkého básnika, úžasného básnika

101
00:08:38,586 --> 00:08:44,680
z Unidad 48 z nášho kurzu,
Nicolása Dorada.

102
00:08:48,535 --> 00:08:55,790
„Musím nájsť nekonečne dlhú niť,
aby som zašil tak hlbokú ranu.“

103
00:08:55,825 --> 00:09:00,919
To robí poézia. Zašíva rany
spôsobené vylúčením.

104
00:09:01,714 --> 00:09:06,302
Otvára dvere.
Je zrkadlom.

105
00:09:07,417 --> 00:09:09,772
Tvorí zrkadlá, ktorými sú básne.

106
00:09:09,807 --> 00:09:15,396
Spoznávajú tak samých seba,
vidia sa v básni a píšu to,

107
00:09:15,431 --> 00:09:18,301
čím sú, a sú tým, čo píšu.

108
00:09:19,806 --> 00:09:25,528
Aby mohli písať,
tá chvíľa musí byť len ich,

109
00:09:25,563 --> 00:09:29,615
pretože je zvláštnym momentom slobody.

110
00:09:29,650 --> 00:09:32,648
Musia sa zahĺbiť do seba
a hľadať ten kúsoček slobody,

111
00:09:32,683 --> 00:09:37,414
ktorý im nikdy, nikdy nikto nevezme,
kým budú písať.

112
00:09:37,449 --> 00:09:41,255
Môžu vďaka tomu zistiť, že je možné
byť slobodný,

113
00:09:41,290 --> 00:09:45,718
hoci je človek vo väzení,
a že jediná mreža, ktorú máme

114
00:09:45,753 --> 00:09:51,801
v našom zázračnom vesmíre,
je len slovo „mreža“.

115
00:09:51,836 --> 00:09:54,659
A že všetci, v našom pekle,
horíme šťastím,

116
00:09:54,694 --> 00:09:58,669
keď sa plamienok slova rozhorí.

117
00:09:58,704 --> 00:10:01,704
(potlesk)

118
00:10:25,663 --> 00:10:32,007
Porozprávala som vám mnoho o väzení,
o tom, čo zažívam každý týždeň,

119
00:10:32,042 --> 00:10:36,648
čo ma napĺňa
a ako sa spolu so študentmi mením.

120
00:10:36,683 --> 00:10:42,388
Ale ešte nepoznáte to, čo by som chcela,
aby ste mohli počuť, zažiť,

121
00:10:42,423 --> 00:10:46,069
okúsiť hoci len na pár sekúnd,

122
00:10:46,104 --> 00:10:50,104
čo každý týždeň prežívam
a čo ma robí tým, kým som.

123
00:10:53,151 --> 00:10:56,151
(potlesk)

124
00:11:02,228 --> 00:11:06,429
„Srdce prehĺta slzy času,

125
00:11:06,464 --> 00:11:09,296
oslepené svetlom

126
00:11:09,331 --> 00:11:12,706
zakrýva rýchlosť bytia

127
00:11:12,741 --> 00:11:14,364
tam, kde sa plahočia predstavy,

128
00:11:14,399 --> 00:11:17,787
bojuje, neprestáva biť.

129
00:11:17,822 --> 00:11:21,519
Srdce puká pod smutnými pohľadmi,

130
00:11:21,554 --> 00:11:24,187
cvála v búrkach, ktoré kropia zem ohňom,

131
00:11:24,222 --> 00:11:28,131
dvíha hrude oslabené hanbou,

132
00:11:28,166 --> 00:11:31,577
vie, že jeho plánom nie je len čítať
a pokračovať ďalej,

133
00:11:31,612 --> 00:11:35,422
chce tiež vidieť modré nekonečno.

134
00:11:35,457 --> 00:11:38,645
Srdce zastaví, aby mohlo premýšľať,

135
00:11:38,680 --> 00:11:41,847
snaží sa neupadnúť tam, kam zvyčajne,

136
00:11:41,882 --> 00:11:45,270
skúša milovať bez toho, aby zraňovalo,

137
00:11:45,305 --> 00:11:48,963
dýcha, dodávajúc si guráž,

138
00:11:48,998 --> 00:11:52,691
odovzdá sa, je na ceste k rozumu.

139
00:11:52,726 --> 00:11:56,064
Srdce zápasí v bažinách,

140
00:11:56,099 --> 00:11:59,779
kráča po okraji podsvetia,

141
00:11:59,814 --> 00:12:03,681
znavené padá, nepoddá sa ľahko,

142
00:12:03,716 --> 00:12:06,520
zatiaľ čo opojenie zvláštne plynie

143
00:12:06,555 --> 00:12:08,097
a prebúdza,

144
00:12:08,132 --> 00:12:10,017
prebúdza nepokoj.“

145
00:12:10,052 --> 00:12:12,344
Volám sa Martín Bustamante

146
00:12:12,379 --> 00:12:15,984
a som jedným z väzňov
v Unidad 48, San Martín.

147
00:12:16,019 --> 00:12:18,972
Dnes mám vychádzkový deň.

148
00:12:19,007 --> 00:12:20,854
Poézia a literatúra

149
00:12:20,889 --> 00:12:22,295
mi zmenili život.

150
00:12:22,295 --> 00:12:23,455
Ďakujem krásne.
(potlesk)

151
00:12:23,455 --> 00:12:24,325
CD: Ďakujeme!

152
00:12:24,325 --> 00:12:27,295
(potlesk)