WEBVTT

00:00:06.814 --> 00:00:14.045
Priemerný 20-ročný človek 
ovláda 27- až 52-tisíc slov.

00:00:14.045 --> 00:00:20.053
Po dovŕšení 60. roku života 
ovláda v priemere 35- až 56-tisíc slov.

00:00:20.053 --> 00:00:24.330
Väčšinu z nich vyslovíme 
za menej ako sekundu.

00:00:24.330 --> 00:00:28.535
Pri každom slove sa musí mozog
rýchlo rozhodnúť,

00:00:28.535 --> 00:00:32.235
ktoré slovo z tisícok možných 
je zakódované v signáli.

00:00:32.235 --> 00:00:36.345
Asi v 98 % prípadoch 
sa mu to podarí.

NOTE Paragraph

00:00:36.345 --> 00:00:37.475
Ale ako to funguje?

00:00:37.475 --> 00:00:41.115
Porozumenie reči sa líši 
od porozumenia textu,

00:00:41.115 --> 00:00:44.375
no je podobné porozumeniu 
posunkovému jazyku.

00:00:44.375 --> 00:00:48.861
V porovnaní s výskumom porozumenia reči 
je výskum posunkového jazyka zriedkavejší.

00:00:48.861 --> 00:00:51.421
Základom našej schopnosti porozumieť reči

00:00:51.421 --> 00:00:54.691
je predispozícia mozgu pracovať 
ako paralelný procesor.

00:00:54.691 --> 00:00:58.691
To znamená, že dokáže robiť viacero 
rôznych vecí súčasne.

00:00:58.691 --> 00:01:01.301
Väčšina teórií predpokladá, 
že každé nám známe slovo

00:01:01.301 --> 00:01:06.404
zastupuje samostatná procesná jednotka, 
ktorou úlohou je len posúdiť

00:01:06.404 --> 00:01:10.931
pravdepodobnosť zhody prichádzajúceho 
prúdu reči s daným slovom.

NOTE Paragraph

00:01:10.931 --> 00:01:15.139
Mozog však zrejme chápe slovo 
ako procesnú jednotku,

00:01:15.139 --> 00:01:19.796
ktorú tvorí schéma náhlej aktivácie
skupiny neurónov

00:01:19.796 --> 00:01:21.686
v mozgovej kôre.

00:01:21.686 --> 00:01:23.506
Keď počujeme začiatok slova,

00:01:23.506 --> 00:01:27.286
aktivuje sa niekoľko tisíc 
takýchto jednotiek.

00:01:27.286 --> 00:01:29.352
Samotný začiatok slova totižto vedie

00:01:29.352 --> 00:01:31.532
k mnohým možným zhodám.

00:01:31.532 --> 00:01:35.535
Po vyslovení ďalších častí slova dôjde 
k postupnej deaktivácii jednotiek.

00:01:35.535 --> 00:01:40.666
A to na základe absencie 
dôležitých informácií.

00:01:40.666 --> 00:01:43.126
Pravdepodobne ešte pred koncom slova

00:01:43.126 --> 00:01:48.090
zostáva aktívna iba schéma 
zodpovedajúca danému slovu.

00:01:48.090 --> 00:01:50.828
Tento moment sa nazýva bod rozpoznania.

00:01:50.828 --> 00:01:56.718
Počas selekcie slova potláčajú
aktívne jednotky činnosť iných,

00:01:56.718 --> 00:01:58.838
čím šetria cenné milisekundy.

00:01:58.838 --> 00:02:03.635
Väčšina ľudí vie rozpoznať
takmer osem slabík za sekundu.

NOTE Paragraph

00:02:03.635 --> 00:02:06.965
Cieľom však nie je len slovo rozpoznať,

00:02:06.965 --> 00:02:10.415
ale aj získať prístup k jeho významu 
uloženého v mozgu.

00:02:10.415 --> 00:02:16.875
Pred identifikáciou slova prehodnocuje 
mozog súčasne mnoho možných významov.

00:02:16.875 --> 00:02:22.018
Vieme to zo štúdií, ktoré potvrdzujú, 
že vypočutie časti slova,

00:02:22.018 --> 00:02:23.298
napríklad „kap-“,

00:02:23.298 --> 00:02:26.798
vedie poslucháčov k viacerým 
možným slovám,

00:02:26.798 --> 00:02:29.140
ako „kapitán“ alebo „kapitál“.

00:02:29.140 --> 00:02:31.970
A to pred vypočutím celého slova.

NOTE Paragraph

00:02:31.970 --> 00:02:35.120
Z toho vyplýva, 
že je mozog pri započutí slova

00:02:35.120 --> 00:02:38.480
na krátku dobu zaplavený
významami rôznych slov.

00:02:38.480 --> 00:02:43.291
V bode rozpoznania dôjde v mozgu 
k identifikácii významu.

00:02:43.291 --> 00:02:46.891
Proces rozpoznávania 
prebieha rýchlejšie vo vete

00:02:46.891 --> 00:02:50.821
než v náhodnom reťazci slov.
Veta totižto odhaľuje kontext.

00:02:50.821 --> 00:02:55.009
Kontext nám takisto pomáha
rozpoznať presný význam

00:02:55.009 --> 00:02:59.009
viacvýznamových slov, 
ako „koruna“ alebo „oko“,

00:02:59.009 --> 00:03:03.009
alebo rovnozvučných slov, 
ako „vír“ alebo „výr“.

00:03:03.009 --> 00:03:04.833
Ľuďom, ktorí ovládajú viacero jazykov,

00:03:04.833 --> 00:03:06.653
slúži jazyk, ktorý práve počujú,

00:03:06.653 --> 00:03:09.923
ako nástroj eliminácie 
potenciálnych slov,

00:03:09.923 --> 00:03:12.706
ktoré nepatria do kontextu daného jazyka.

NOTE Paragraph

00:03:12.706 --> 00:03:16.706
Ako dochádza k obohacovaniu 
tohto systému o nové slová?

00:03:16.706 --> 00:03:20.706
Aj v dospelosti môžeme niekedy 
natrafiť na nové slovo.

00:03:20.706 --> 00:03:25.109
Keďže každé slovo zastupuje
detailná schéma aktivácie

00:03:25.109 --> 00:03:27.439
skupiny mnohých neurónov,

00:03:27.439 --> 00:03:31.992
ako zabránime prepisu starých slov novými?

00:03:31.992 --> 00:03:34.322
Myslíme si, že tomu zabraňuje

00:03:34.322 --> 00:03:39.085
počiatočné ukladanie nových slov 
v časti mozgu nazývanej hipokampus,

00:03:39.085 --> 00:03:42.693
ďaleko od hlavného úložiska slov 
v mozgovej kôre.

00:03:42.693 --> 00:03:46.063
Tým nedochádza k zdieľaniu 
neurónov s inými slovami.

NOTE Paragraph

00:03:46.063 --> 00:03:49.183
Nové slová sa v spánku 
počas viacerých nocí

00:03:49.183 --> 00:03:54.470
postupne prenášajú a prepájajú so starými.

00:03:54.470 --> 00:03:57.990
Výskumníci sa domnievajú, 
že tento postupný proces nadobúdania slov

00:03:57.990 --> 00:04:01.354
zabraňuje narušeniu existujúcich slov.

NOTE Paragraph

00:04:01.354 --> 00:04:03.004
Počas našich denných rozhovorov

00:04:03.004 --> 00:04:07.304
dochádza v mozgu k nevedomej záplave 
slov s rôznymi významami.

00:04:07.304 --> 00:04:12.305
Počas nočného odpočinku náš mozog 
intenzívne integruje novú slovnú zásobu

00:04:12.305 --> 00:04:14.125
do sieti slov.

00:04:14.125 --> 00:04:17.655
Po prebudení sme preto pripravení čeliť

00:04:17.596 --> 00:04:20.696
neustále sa meniaciemu svetu jazyka.