Overdose: The Next Financial Crisis

US announce deal to lift debt limit

To see more go to http://www.youtube.com/user/journeymanpictures

Follow us on Facebook (http://goo.gl/YRw42) or Twitter (http://www.twitter.com/journeymanvod)

With the US raising their debt ceiling, are we in a global bail-out bubble that will eventually burst? This doc offers a fresh insight into the greatest economic crisis of our age: the one still awaiting us.

The financial storm that has rocked the world began brewing in the US when congress pushed the idea of home ownership for all, propping up those who couldn't make the down payments. When it all went wrong the government promised the biggest financial stimulus packages in history and gargantuan bailouts. But what crazed logic is that: propping up debt with more debt? "They're giving alcohol to a drunk: it just sets him up for a bigger hangover."

July 2010

/Federálny rezervný systém znížil svoju hlavnú úrokovú sadzbu na najnižšiu úroveň .../

/Kríza nastane .../

/Najväčšie fiškálne stimuly, aké sme kedy zažili .../

/Sme uprostred vážnej finančnej krízy

a federálna vláda reaguje rozhodnými krokmi.../

Vzali ste si veľký úver na bývanie?

Alebo ste dali svoje úspory do akcií, podielových fondov a dlhopisov?

Ak nie, môžete si oddýchnuť.

Ale každý z nás, kto tak urobil, žije na požičaný čas.

Toto je príbeh o najväčšej finančnej kríze našej doby.

Tej, ktorá je ešte len na ceste.

Minuli stovky miliárd dolárov, aby preukázali, že niečo robia,

ale nenaplánovali to tak správne a efektívne, ako by mali.

Keď sa začnú strácať peniaze, "Hej! Musíme sa vrátiť do hry."

"Musíme vhodiť hracie kocky znovu. Hej! Vytvorme ďalšiu bublinu."

"Myslíte si, že dot-com bublina bola príliš veľká? Máme pre vás väčšiu..."

No, problém je, že krízu vlastne nikdy nevyliečili.

Jednoducho iba dávajú alkohol opilcovi.

To mu nepomôže vytriezvieť, iba ho to dovedie, viete, k ešte väčšej opici.

A to je všetko, čo sme urobili, a všetko, čo sa snažíme robiť.

A teda viem, že v jednom okamihu proste zabijete pacienta.

V určitom momente už nemôžete piť viac.

Je to jednoducho koniec. Dostanete sa na koniec svojich schopností.

A to je práve to, kde teraz sme...

Kongres im chcel veriť.

Kongres chcel zdôvodnenie na záchranu automobiliek

a vláda im len povedala:

"Ah, dobre, ja to naozaj nerobím preto, že chcem hlasy automobiliek."

"A dám im obrovské množstvo peňazí."

"Robím to v skutočnosti pre americkú ekonomiku."

Takže, jedná sa o riešenie problému.

To je dôvod, prečo máme tento problém v prvom rade.

Jedná sa o nebezpečenstvo v ochrane investorov a spotrebiteľov

pred následkami svojich rozhodnutí.

Predávkovanie: Nasledujúca finančná kríza

Môžeme to urobiť. Ale musíme to urobiť hneď,

pretože hodiny tikajú a čas nepracuje v náš prospech.

Viem, že mnohí Američania majú teraz otázky.

Ako sme dosiahli tento bod v našej ekonomike

a čo to znamená pre vašu finančnú budúcnosť?

Sú to dobré otázky, ktoré si zaslúžia jasné odpovede.

Strhli symboly... finančné symboly Ameriky.

Dve veže svetového obchodu.

/Dnes sme sa dožili národnej tragédie./

/Dve lietadlá narazili do Svetového obchodného centra./

Celá moja stará spoločnosť, kde som pracoval,

celej spoločnosti už niet.

Príbeh o veľkej finančnej kríze

začína rovnako ako mnoho príbehov našej doby.

V Spojených štátoch 11. septembra 2001,

teroristi presne vedeli, čo robia.

Udreli na hlavný symbol globálnej ekonomiky.

A urobili to v čase, keď sa už USA prepadali do recesie

po prasknutí dot-com bubliny.

/Predseda amerického Federálneho rezervného systému (FED)/
Aj napriek tragickým udalostiam z 11. septembra

základy našej slobodnej spoločnosti zostávajú na dobrej úrovni

a som si istý, že sa obnovíme a budeme prosperovať tak, ako v minulosti.

Na jar roku 2001 FED začal znižovať úrokové sadzby

a teraz to znižovanie sadzieb pokračovalo,

aby sa uchránili problémové spoločnosti a aby sa nezamestnanosť udržala nízka.

V priebehu roku 2001 bola úroková sadzba znížená z 6,5% na 1,75%.

V roku 2003 bola znížená až na 1% a na tejto úrovni zostala po celý rok.

Predpovedanie paniky '08, ekonomického "9/11",

a súčasnej ekonomickej krízy, v ktorej ešte stále sme,

bolo pravdepodobne jedným z najľahších prognóz, aké sme kedy urobili

počas 30 rokov nášho predpovedania vývoja.

Bolo to veľmi jednoduché.

Gerald Celente žije v Kingstone, meste niekoľko kilometrov severne od New Yorku.

Je to jeden z najlepších trend-analytikov v Spojených štátoch.

Je nazývaný moderným Nostradamom.

Nepredpovedal iba súčasnú krízu,

predpovedal aj dot-com bublinu a zrútenie akciového trhu v roku 1987.

Ihneď po 9/11, prezident Spojených štátov George W. Bush

povedal ľuďom, aby boli dobrými Američanmi, šli von a nakupovali.

Ale ako to idú robiť? Ste v recesii.

FED prichádza na pomoc.

Vo svojich pamätiach predseda FEDu Alan Greenspan píše,

že vie, že nízke úrokové sadzby by mohli spôsobiť bubliny.

/Prichádza párty./

Centrálne banky tradične odstránia "punčovú čašu"

a párty skončí.

Úroková sadzba nemôže zostať nízka príliš dlho

alebo ľudia budú robiť veci, ktoré budú neskôr ľutovať.

/Toto je párty, ktorá sa jednoducho musí zvrtnúť správnym smerom .../

/No, cieľom párty je, aby sme sa spoločne bavili,

a úspešná párty potrebuje plánovanie a zručnosti.../

Greenspan tvrdí, že FED by punčovú čašu nikdy neodstránil,

ale radšej by ju naopak doplňoval, ak by párty začala ochabovať.

A ak by všetko šlo zle, FED by upratal neporiadok

a smeroval by k opici.

Bankám aj špekulantom sa to páčilo.

Teraz už mohli riskovať oveľa viac než kedykoľvek predtým.

Ak boli úspešní, mohli inkasovať zisk.

A ak šťastie nemali, Greenspan by ich zachránil.

/Tamto je mama./

/Pôjdem plačúci domov a ona mi dá zakaždým cukrík./

Keď uvidíte akciový trh padať a prasknúť realitnú bublinu,

všetko falošné bohatstvo sa odparí

a všetko z toho, čo zostane, sú dlhy nahromadené pre cudzincov...

Peter Schiff je ďalší analytik, ktorý bol ostro zosmiešňovaný,

keď v strede boomu predpovedal krízu americkej ekonomiky.

Šli sme do bezprecedentného globálneho flámu.

Americkí občania si na nákupy požičiavali a míňali bilióny dolárov

a to je dôvod, prečo sme v tak veľkých problémoch.

Bolo to preto, že sme sa opíjali z tohto "FED-alkoholu".

FED ALKOHOL

Vo svete, ktorý bol náhle neistý so zemou pod útokom,

nič sa nebralo bezpečnejšie, než investovanie do svojho domu.

V americkom sne.

Verím v americký sen.

Verím, že existuje niečo ako americký sen.

Vlastniť dom je súčasťou tohto sna.

Je to proste tak. Práve tu v Amerike, ak vlastníte svoj vlastný dom,

uskutočňujete americký sen.

Vernon Smith získal Nobelovu cenu za ekonómiu v roku 2002.

Získal ho za svoj výskum v experimentálnej ekonómii.

Vo svojich pokusoch testuje ekonomické teórie.

Smith je expert na bubliny.

Ak si môžete kúpiť dom takmer za nič,

potom to ide dobre, ak ceny naďalej stúpajú.

Pokiaľ idú dole, máte motiváciu ísť od toho preč

a prenechať to banke.

Nízke úrokové sadzby spôsobili bublinu bývania.

Lacné úvery motivovali ľudí nakupovať viac a väčšie domy.

Ceny realít začali rásť o 10% ročne.

Príliš veľa ľudí si vzalo druhú hypotéku na svoj starý dom, kvôli financovaniu spotreby.

Chcete ísť na dovolenku, kúpiť nejaké nové oblečenie?

Čo tak vziať si navýšenie na váš dom?

Nemáte peniaze?

Počuli ste o domácich kapitálových pôžičkách? Je to pre vás.

Využime váš dom ako šporiace prasiatko.

Banky poskytli úvery takmer každému.

Prečo by ste potrebovať slušný príjem ku kúpe domu,

ak sa vám dá zbohatnúť, len ak v ňom žijete?

Trh ešte razil termín NINA úverov.

Žiadny príjem?

Žiadny majetok?

Žiadny problém!

Dostanete úver, tak či tak.

Legislatíva agresívnejšie tlačila veriteľov

požičiavať ľuďom so skromnými prostriedkami, ľuďom, ktorých príjmy

boli 80% priemerného príjmu alebo menšie.

Politici to vyzývali robiť.

Po dlhú dobu ľavičiari aj pravičiari povzbudzovali ľudí k vlastníctvu domu.

Tak si vytvorili odpočty, dotácie a poistenie.

A vytvoril dve veľké hypotekárne finančné spoločnosti.

Fannie Mae a Freddie Mac.

Ich úlohou bolo využiť tisíce miliárd dolárov

na poistenie úverov pre ľudí, ktorí ich nemohli dostať na voľnom trhu.

Boli podporované štátom.

Vlastníkov mali súkromných, ale boli vytvorené Kongresom

a ich transakcie boli garantované vládou.

/Bývalý hlavný ekonóm Freddie Mac/ Takže, sú to hlavne Fannie Mae a Freddie Mac

vládou podporované podniky

a čo to znamená je, ehm, sú súkromné, teraz možno nie. Ale sú to súkromné firmy,

ktoré majú od vlády osobitné výhody.

A čo sa týka vládou podporovaných podnikov,

ktoré sú hlavnou témou, o ktorej sa hovorí

je to v zmysle, že sú garantované vládou.

/17. júna 2002/ Po prvé, vládou podporované spoločnosti,

ktoré pomohli vytvoriť náš hypotekárny systém,

predstavil som dve z hlavných,

Fannie Mae a Freddie Mac,

aj ako Federálne úverové banky na bývanie,

zvýšia svoj záväzok k menšinovým trhom

o viac než 440 miliárd dolárov.

V poslednom desaťročí, Fannie Mae a Freddie Mac dotovali

viac ako 200 miliónmi dolárov politikov vo Washingtone.

Podniky podporovali vládu.

Spýtal som sa bývalého hlavného ekonóma Freddie Mac,

čo dostali za svoje peniaze.

Neviem.

Chcem povedať, že ... to je ťažšia otázka, ehm,

mali celkom dobré výhody, ehm,

oni, oni ... boli regulované rozmanitým spôsobom.

V mnohých ohľadoch nebola regulačná štruktúra tak zlá,

ale toto bol prípad, kedy regulačná štruktúra bola kompromisom.

Nebolo to ministerstvo financií, nebol to ani Biely dom,

bolo to ... niekde medzi.

Bol to obrovský morálny hazard

pokrytý vládou na hypotekárnom trhu.

Keď vláda prostredníctvom Fannie a Freddie

začala garantovať hypotéky, potom už veritelia nemali obavy,

ako dostanú svoje peniaze späť, pretože vláda povedala:

"Ručíme za to."

A to je dôvod, prečo som navrhoval a vyzýval Kongres

plne financovať American Dream Down Payment Fund.

Bude používať peniaze, ehm, peniaze daňových poplatníkov pomôcť

kvalifikovaným, nízkopríjmovým kupujúcim zložiť zálohu.

No, chamtivosť musí byť v rovnováhe s istou dávkou strachu,

a o tom boli všetky tie pravidlá platobných operácií. A pravidlá amortizácie (odpisovania dlhu).

Je to o zabezpečení, aby ľudia uniesli, ako hovoríte, chamtivosť

z očakávania, že sa stali bohatými vďaka nákupom domov

a ich predaja za vyššiu cenu.

A to je dôležité. Ak jedna z prekážok vlastnenia domu

je neschopnosť urobiť zálohu,

a ak jedným z cieľov je zvýšiť vlastníctva domov,

má zmysel pomáhať ľuďom platiť tieto zálohy.

Toto je problém. Morálny hazard.

Do nákupcov domov sme vložili morálny hazard.

Akonáhle si poviete, že je možné kúpiť domy bez zálohy,

zrazu tu nie je žiadne riziko dlžníka.

Je mu jedno, či to nebude môcť splatiť,

pretože ak ceny domu stále stúpajú, on zarába peniaze.

Ak prestanú ísť hore, banka stráca peniaze.

Viete, v našom bankovom systéme máme morálne riziká.

Americká vláda garantuje všetky bankové vklady.

No, čo to znamená?

To znamená, že vkladateľov nezaujíma, čo banky

robia s peniazmi po tom, čo ich v nich uložia.

Pretože vedia, že štát to garantuje.

A federálna vláda samozrejme musí hrať dôležitú úlohu.

A budeme, myslím ... keď to navrhujem, myslím to vážne.

Prečo to robia?

Prečo nemôžeme nechať hypotéky, aby boli financované v súkromnom sektore?

Dôvodom je skutočnosť, že súkromný sektor nebude financovať

tieto šialené hypotéky a ceny nehnuteľností by museli klesnúť

na úroveň, ktorú si ľudia môžu skutočne dovoliť.

Ako môžete podporiť vlastníctvo domu, keď si ľudia dom nemôžu dovoliť?

Veľké banky sa odvážili robiť rizikovejšie pôžičky,

pretože začali robiť prebaľovacie úvery

a predávať ich ostatným ako cenné papiere.

Predávali ich ostatným,

pre Fannie Mae a Freddie Mac,

a predávali ich do Nórska, Nemecka a Číny.

Ak by pôžičky nevyšli,

niekto iný by skončil s "horúcim zemiakom".

Myslím, že to prišlo trochu skôr. Čo chcete robiť?

Čokoľvek, len nie kontrolu tohto chrámu kapitalizmu.

Oh, Nick.

Pozrite sa na nich, oči im vykúkajú z hláv.

Slintajú nad vecami, ktoré im berú prácu.

Nick, nenechajte sa znechutiť.

Moja rodina si myslí, že Amerika je fantastická krajina

a ja nechcem, aby ste im to skazili.

Ja viem.

Každý chcel kúpovať,

pretože ratingové agentúry, ktoré hodnotia cenné papiere.

dali hypotekárnym dlhopisom najvyššie hodnotenie.

Sľúbovali obrovské výnosy s takmer nulovým rizikom.

Ratingové agentúry si mysleli, že ceny nehnuteľností budú iba rásť.

A potom tam bol ten malý detail,

že ratingové agentúry boli platené tými, ktorí predávali cenné papiere.

Takže si myslím, že ten proces bol skazený. Po prvé,

vláda udelila licenciu pre Moody's a Standard & Poor's,

takže je tu len málo spoločností, ktoré sú oprávnené

hodnotiť tieto dlhopisy.

Tak to nebol naozaj voľný trh, keďže vláda bola jednej v posteli

s Moody's a Standard & Poor's.

Ale tiež ste mali tento zvrátený vzťah

aj medzi Wall Street a ratingovými agentúrami,

kde platili ratingovým agentúram,

aby hodnotili produkty, ktoré boli v ich štruktúre.

A teda, viete, bol to incestný vzťah, kde

vedeli, že keby im dali zlé ohodnotenie, nepredávali by,

a ak by nepredávali, nezarábali by tie peniaze,

ktoré by im dali späť za ohodnotenie.

Boli to veľké dni.

Ale to bolo všetko založené na trhu postavenom na steroidoch.

Pôžičky boli lacné natoľko, aby ceny nehnuteľností šli nahor.

Ale keď sa úrokové sadzby vrátia na normálnu úroveň v roku 2006,

kúzlo bude rozbité.

Pre jednu osobu bola budúcnosť ešte jasná.

Pre Bena Bernankeho,

nástupcu Alana Greenspana vo funkcii predsedu Federálneho rezervného systému.

[29. júla 2005] Povedzte mi, čo je najhorší scenár

ak v skutočnosti uvidíme pokles cien

po celej krajine?

No, myslím, že nezdieľam váš predpoklad,

je to dosť nepravdepodobná možnosť,

nikdy sme nemali pokles cien nehnuteľností na celoštátnej úrovni.

Ľudia si už nedokázali brať nové úvery na splácanie tých starých.

Tí, ktorí dostali hypotéku aj napriek veľmi nízkym príjmom,

si ju nemohli dovoliť udržať.

Ceny začali klesať,

a cenné papiere kryté hypotékami sa stávali stále viac bezcennými.

/28. februára 2007/ Nie je príliš príznakov, že sa

hypotekárne problémy rozšírili do širšieho hypotekárneho trhu,

ktorý sa stále zdá byť zdravý.

Ratingové agentúry odobrali z cenných papierov vysoké hodnotenia.

Investori, ktorí nikdy nepozerali poza ratingy,

zrazu nevedeli, čo si majú kúpiť.

Nevedeli, ako riskantné tieto pôžičky boli.

/Predseda FEDu, 18. júla 2007/ Zdá sa pravdepodobné, že celková americká ekonomika bude expandovať miernym tempom

v priebehu druhej polovice roka 2007

a s rastom a miernym posilňovaním v roku 2008

na hodnote blízko podúrovňového trendu ekonomiky.

Domino začalo padať.

Investori prestali nakupovať cenné papiere kryté hypotékami

a odmietli ďalej požičiavať tým, ktorí na nich záviseli.

Investičné banky ako Bear Stearns a Lehman Brothers

zrazu nemohli dostať nové úvery.

Fannie Mae a Freddie Mac už viac nemohli kryť katastrofu.

Finančná kríza začala spôsobom,

ktorý sa príznačne podobá dnešnej situácii.

Začalo to ekonomickou krízou v USA

a vládou, ktorá rozhodne reagovala.

Po 9/11 a dot-com kolapse

sa americká vláda rozhodla zachrániť ekonomiku

nafukovaním nových bublín.

Dnes sa svet znovu snaží dostať z finančnej krízy

cez nafukovanie novej bubliny.

Rozdiel je v tom, že táto bublina je oveľa väčšia.

Po tom, čo urobili dot-com bublinu a praskla,

a znovu nafúkli realitnú a kreditnú bublinu

a potom praskla,

teraz vytvorili bublinu všetkých bublín.

Nie sú to len Spojené štáty, to je globálna bublina, v ktorej sú všetci.

Volá sa záchranná bublina (bailout bubble).

"Hej, ekonomika klesá, začína sa recesia,

predaje nevyzerajú dobre, vývoz klesá, potrebujete viac peňazí?"

"A čo, nazvime to, stimulačné balíčky?"

A z Austrálie do Spojených štátov,

z Veľkej Británie do Číny

sa do systému pumpujú peniaze, aby ho udržali v chode.

V septembri roku 2008 je americká ekonomika na pokraji zrútenia.

Fannie Mae a Freddie Mac boli prevzaté vládou.

15. septembra obria investičná banka Lehman Brothers skrachuje

po monumentálnych vkladoch do nehnuteľností.

AIG, najväčšia poisťovacia spoločnosť na svete,

sa zrúti sa na ďalší deň.

Zavládol strach.

Vyzerá to, že padnúť môže hocikto.

Zrazu sa banky už viac neodvážia poskytovať pôžičky ani firmám ani jedna druhej.

Odborníci varujú, že ekonomika sa každú chvíľu zrúti.

/CBS News Special report/

/Prejav prezidenta k národu./

/Z ústredia CBS News v New Yorku sa hlási Katie Couric./

Dobrý večer všetkým.

Prezident Bush požiadal o tento televízny čas,

a tak bude priamo s vami hovoriť o národnej kríze.

Niekoľko z najväčších finančných inštitúcií tejto krajiny

je v nebezpečenstve zrútenia pod ťarchou zlých hypoték,

a to by bolo zničujúce pre celú ekonomiku.

Sme uprostred vážnej finančnej krízy

a federálna vláda reaguje rozhodnými krokmi.

700 miliárd dolárov

V televíznom prejave Bush desí trh ešte viac

a zároveň vyhlasuje, že mu môžu veriť.

Má riešenie.

Podľa nášho návrhu federálna vláda

vyčlení až 700 miliárd dolárov daňových poplatníkov

na nákup problémových aktív, ktoré upchávajú finančný systém.

Vláda USA chce minúť veľké množstvo peňazí pre banky na Wall Street

na pokrytie ich zlých obchodov.

Dokonca aj banky, ktoré nechcú peniaze,

budú nútené ich vziať,

čiže verejnosť nebude vedieť, ktoré banky

sú na pokraji kolapsu.

/Všetci, ktorí súhlasia, povedia "Áno"./

/Áno .../

/Proti hovoria "nie"./

/Schválené./

Rád by som poďakoval ministrovi financií,

za tvrdú prácu s členmi (komisie)

a ďakujem členom (komisie) za niekoľkohodinovú prácu,

ktorú vykonali, aby prišli s týmto riešením,

ktoré je nadstranícke, a ktoré problém vyrieši.

3. októbra Kongres schválil najväčšiu finančnú záchranu v histórii.

700 miliárd dolárov.

Po celom svete,

v Nemecku, Taliansku, Kanade, Južnej Kórei a Veľkej Británii,

ďalší politici urobili to isté na záchránu svojich bánk.

Urobili sme správne, rozhodujúce a ťažké rozhodnutie,

ktoré bolo nevyhnutné na ochranu stability finančného systému

a k ochrane vkladateľov.

David Walker bol americký generálny kontrolór v rokoch 1998 - 2008.

Odišiel odtiaľ, pretože mal také obavy o ekonomiku USA,

že chcel mať slobodu upozorniť na to, čo sa môže stať.

Podľa môjho názoru

bola výpomoc v niektorých ohľadoch nevyhnutná,

ale v mnohých prípadoch sme vyplytvali zbytočne veľa peňazí.

Pretože sa neurobili tri veci.

Po prvé, jasne stanovené ciele

o tom, čo sme sa snažili dosiahnuť.

Po druhé, kritériá stanovené dopredu

o tom, kto dostane peniaze, a kto peniaze nedostane.

A číslo tri, podmienky stanovené dopredu

na to, čo sa môže a nemôže robiť s peniazmi.

A v dôsledku toho, že sme tieto tri veci nemali,

niektorí ľudia dostali peniaze, ktoré si nezaslúžili,

ostatní dostali peniaze, ktoré neboli dobre využité,

a vo výsledku to bolo obrovským plytvaním peňazí daňových poplatníkov.

/19. novembra 2008/ Čo by znamenalo, ak by sa domáci priemysel nechal padnúť?

Počuli ste senátora Stabenowa ...

V dôsledku krízy

sa situácia pre americké automobilové odvetvie stáva kritickou.

Dňa 19. novembra jeho riaditelia odlietajú do Washingtonu požadovať peniaze.

Členovia vedenia prišli a povedali:

"Ak to neurobíte,

budeme vidieť zamestnanecký holokaust."

Vydali extrémne vysoké odhady, koľko pracovných miest by sa stratilo,

čo zahŕňalo započítanie každej spoločnosti, ktorá im niečo dodáva.

To je dôvod, prečo je to o niečom oveľa väčšom ako iba o Detroite.

Je to o záchrane americkej ekonomiky pred katastrofickým kolapsom.

O mesiac neskôr prezident Bush dáva miliardy dolárov

pre General Motors a Chrysler.

Peniaze pochádzajú zo záchranného balíka,

ktorý bol v skutočnosti určený len na záchranu finančného sektora.

/Vedúci predstavitelia niektorých amerických automobiliek hovoria,

že ich spoločnosti sa blížia ku kolapsu./

/A že jediný spôsob, ako môžu získať čas na reštrukturalizáciu,

je pomoc federálnej vlády./

Megan McArdle je finančná analytička z Atlantik

a publikovala rad prác o problémoch amerického automobilového odvetvia.

Kongres žiadal zdôvodnenie na záchranu automobiliek

a exekutíva im povedalo iba:

"Ah, viete, naozaj to nerobíme preto, že chceme hlasy zamestnancov automobiliek,

a dáme im obrovské množstvo peňazí.

V skutočnosti to robíme pre americkú ekonomiku."

Ale keď sa pozriete na to, koľko peňazí sme im dali,

myslím, že hovoríme o takmer sto miliárdách dolárov,

asi na tomto ukončíme toto míňanie.

Viete, aj keby ste uchránili milióny pracovných miest,

vyšlo by lacnejšie, ak by každý jeden z tých ľudí

dostal 100.000 dolárov na hľadanie novej práce.

Veľký chlapci na Wall Street

neznesú vlastné straty.

Sú to malí ufňukaní kapitalisti.

Kážu kapitalizmus pre každého okrem seba.

/16. decembra 2008/

/FED znížil svoju kľúčovú úrokovú sadzbu

na najnižšiu úroveň v histórii./

/Predseda FEDu Ben Bernanke a jeho kolegovia tiež sľúbili

využiť všetky dostupné nástroje, aby zvládli šíriacu sa krízu

a najdlhšiu recesiu za štvrť storočie./

16. decembra 2008.

Je čas znovu naliať alkohol do punčovej čaše.

FED zníži úrokové sadzby takmer na nulu,

aby obnovil dôveru investorov.

Iné centrálne banky robia takisto.

Hej, nemáte kredit? Nerobte si starosti.

Len sa zapíšte do poradovníka.

VHOĎTE MINCU

Realitná bublina, ktorú nafúkli,

vybuchla so všetkým masakrom a všetkými bankrotmi,

a teraz - aké riešenie navrhujú?

"Urobíme presne to isté, čo sme robili predtým."

Namiesto toho, aby úrokové sadzby šli na 1%, majme ich na nule.

A nakupujme všetko, čo môžeme. Poďme tlačiť peniaze a kupujme hypotéky.

Nakujme dlhy na kreditných kartách, študentské pôžičky.

Poďme nakupovať dlhopisy, zhadzovať bankovky z helikoptér,

aby sme sa to riskli rovnako ako obrovskí hráči na Wall Street.

Presvedčme Američanov, ktorí sú už na ceste k dlhu,

ísť von a nakupovať viac vecí, ísť von a ísť hlbšie do dlhov.

A v prípade, že im banky nechcú požičiavať peniaze,

poďme im ich na pôžičku vytlačiť.

Myslím, že je to ekonomická, viete, samovražda.

Kým FED znižuje úrokové sadzby,

prezident Barack Obama chystá obrovský stimulačný balíček,

aby udržal americkú ekonomiku v chode.

Dochádza nám tradičná munícia,

ktorá býva používaná v recesii,

čiže znižovanie úrokových sadzieb,

tie začínajú byť tak nízke, ako sa len dá.

787 miliárd dolár

/17. februára 2009/ The American Recovery and Reinvestment Act (Americký opravný a reinvestovací zákon),

ktorý dnes podpíšem,

plán, ktorý spĺňa zásady, ktoré som uviedol v januári,

je najrozsiahlejšou hospodárskou obnovou

v našej histórii.

Dňa 7.2.2009 Obama schvaľuje stimulačný balík

v hodnote 787 miliárd dolárov.

S Bushovým stimulačným balíkom schváleným o rok skôr

minuli americkí politici takmer jeden bilión dolárov,

na stimulovanie americkej ekonomiky.

Peniaze su vynaložené na cesty, letiská, vzdelanie, nezamestnanosť

a ďalšie benefity.

Byrokracia je úplne všade.

Ako sa hovorí v Taliansku, odkiaľ pochádzam:

"Ak máte pohár s medom, budete si olizovať prsty."

Mesto Union sa nachádza len pár hodín od kanadskej hranice.

To je miesto, kde sa zrodila počítačová firma IBM

a vyrástla na najväčšiu na svete.

Továrne sú teraz prázdne,

ale mesto si našlo rytmus malého mestečka.

Boli prekvapení, keď 600.000 dolárov

zo stimulačného balíčka prišlo bojovať proti bezdomovectvu.

[Starosta] Ach, viete, niekedy

naši policajti môžu na niekoho takého naraziť a pokúsia sa

vziať takého človek na miesto, kde môže získať nejaké prístrešie

a jedlo. Ale u nás s tým nie je problém.

Toto je Rodeo Drive v Beverly Hills,

pravdepodobne vo svete najznámejšia nákupná štvrť.

Napríklad, bolo to tu, kde Julia Roberts šla nakúpovať

v Pretty Woman.

Stimulačné peniaze si našli cestu aj tu.

Tieto ulice sa vydláždili za 1 milión dolárov.

Iste, sú tu výtlky v asfalte,

ale je to naozaj tá ekonomika, ktorá potrebuje byť podporená?

Mali sme 787 miliárd dolárový stimulačný účet,

ale len asi jedna tretina bol skutočným stimulom.

Tým mám na mysli včasná, cielená a núdzová.

Ďalšie dve tretiny boli veci, ktoré ľudia chceli urobiť,

chceli to dlhý čas,

ale nechcelo sa im za to platiť.

Chceli to urobiť v rámci stavu legislatívnej núdze

a účtovať to na národnú kreditnú kartu.

Pennsylvánske letisko v Johnstowne má tri pravidelné lety denne.

Mimo toho je to celkom prázdne.

Keď prichádzajú lety, je to čas, keď tu sú ľudia.

Inak je to prázdne.

Ale jedna tvár je všade.

Kongresman John Murtha, meno záujmov letiska.

Je nazývaný King of Pork

a na Murthovo letiska dostal z Washingtonu 200 miliónov dolárov.

Začiatkom tohto roku (2010) dostalo letisko nový zdroj príjmov,

800.000 dolárov stimulačného balíčku

na vydláždenie záložnej pristávacej dráhy.

Vedúci letiska trvá na tom, že pristávacia dráha je bezpečná.

Tak prečo sa to musí robiť, ak to nie je otázka bezpečnosti?

Kvôli opatreniam, ktoré používame,

tento plán je o preradení na plné obrátky.

Jeden z najväčších stimulačných programov bol zameraný na automobilový priemysel:

Peniaze na "šrotovné".

Odovzdať svoje staré auto a dostať peniaze na nové

od vlády.

Bolo to tak populárne, že rozpočet s miliardou dolárov sa minul behom týždňa.

Takže sa rýchlo vložili ďalšie peniaze.

Mnohé krajiny ponúkajú podobné programy.

Nemecko malo najväčší a rozdali takmer 7 miliárd dolárov

pre tých, ktorí sa zbavili akéhokoľvek auta starého viac ako 9 rokov

za nákup nového.

Naša vláda si myslí, že nemecký automobilový priemysel je tak dôležitý,

že ho musíme niektorými spôsobmi podporovať,

a preto vytvorili tento bonus.

Oficiálne to nenazvali "šrotovací bonus",

pretože, myslím si, že vedeli, aké smiešne by to bolo,

tak to nazvali "environmentálny bonus".

Karen Horn je doktorka ekonómie v Nemeckom ekonomickom inštitúte.

A samozrejme ľudia to využili.

Kým to bolo pustené, fungovalo to, program pracoval.

Ale teraz to skončilo, už je po všetkom a samozrejme, čísla klesajú,

ľudia cítia, že sa dostali do ďalšieho dlhu v dôsledku tohto bonusu,

ktorého výhody chceli využiť,

a majú problémy, ktoré nečakali.

Nemecko tak minulo takmer 7 miliárd dolárov na zošrotovanie plne funkčných áut

a na udržanie nadmernej automobilovej výroby.

Keď program skončil, priemysel bol opäť v nečinnosti.

Bola som veľmi prekvapená, že ľudia môžu prijať myšlienku tak ľahko,

...že by prijali peniaze na niečo iné.

Kto by nechcel.

Ale že budú brať tieto riešenia

a považovať ich za životaschopné.

To mi nedáva veľmi dobrý dojem

z racionality voličov a daňových poplatníkov, to musím povedať.

A to je to, kde sme.

Myslím, že v tomto bode je teraz problém tak veľký,

že vládne stimuly, viete,

nám nekúpia ďalších päť alebo šesť rokov falošných rastu,

ako tomu bolo minule.

Pretože sme teraz už nahromadili oveľa väčší dlh.

Pretože čím väčší problém dostaneme, tým viac musíme stimulovať,

aby sme to krátkodobo podporili,

ale teraz, tým väčšia záťaž, pretože teraz máme väčší stimul,

viete, na podporu ekonomiky.

Asi rok po najhoršej hospodárskej kríze v moderných dejinách,

Lehman Brothers je preč.

Ale bez ohľadu na to, Wall Street vyzerá veľmi podobne.

Mnohé banky hlásia rekordné zisky.

Svetové akciové trhy prudko vyleteli.

Trh konečne voľne dýcha.

Ale nie je to trochu nepríjemné?

Neboli sme tu už niekedy?

Všetky opatrenia, ktoré sme prijali na záchránu ekonomiky:

Nízke úrokové sadzby,

masívny dlh,

bezpečnostná sieť pre finančný sektor.

Toto sú hlavné veci, ktoré nás do krízy viedli na prvom mieste.

Boli sme zachránení pred dôsledkami prasknutia jednej bubliny

- nafukovaním sto nových, na celom svete.

/27. januára 2010/ Pred rokom som sa ujal úradu uprostred dvoch vojen,

ekonomika sa otriasala v silnej recesii.

Finančný systém bol na pokraji kolapsu a vláda hlboko v dlhu.

Odborníci z celého politického spektra varovali,

že keď nebudeme konať, môžeme čeliť druhej depresii.

Tak sme konali.

Okamžite a intenzívne.

A o rok neskôr najhoršia búrka pominula.

Objavujú sa pozitívne signály.

Toto je Hampton vedľa New Yorku,

klasické centrum pre elitu Manhattanu.

Dom pri Atlantickom oceáne, ako tento, stojí 30 miliónov dolárov.

A párok v rožku so šalátom z homára stojí 18 dolárov.

Fast food Hampton štýl.

Kríza sa zapísala aj tu,

na letisku je menej súkromných lietadiel.

Namiesto áut značky Porsche sa na ceste do New Yorku tlačia Mercedesy.

New York, Washington, DC a Los Angeles, Kalifornia

nepredstavujú skutočný svet.

Oni tiež nepredstavujú reálnu časť Ameriky,

tzv. hlavnú ulicu Ameriky.

Peniaze z mojich daní idú do Beverly Hill,

No, je veľa peňazí v Beverly Hill.

Nemyslím si, že tam potrebujú moje peniaze.

To je iný svet.

To nie je realita, vieš, tam dole.

Ak niekedy navštívite úniu a potrebujete ostrihať,

môžete tiež skončiť v holičstve Franka Petrilliho.

Bohužiaľ mnohí ľudia stratili svoje domovy,

pretože prišli o prácu.

A je to ...

Teraz žijú pod úrovňou, na ktorú boli istý čas boli schopní robiť.

A mnoho mladých ľudí, špeciálne vzdelaných,

snaží sa pohnúť, ísť von z mesta,

ale verím, že bez ohľadu na to, kam by šli, situácia je inde v mnohom rovnaká.

Kam pôjdu? Detroit?

Teraz počúvaj, synku,

nechcel som ti to povedať,

ale ty si dôvodom, prečo sme sem prišli až z Indiany.

Počúval si samých rozpávačov.

Teraz ti ukážem mužov činu.

Americká vláda rozbehla bailouty, stimulačné balíčky a garancie

vo výške 10.000 miliárd dolárov.

/Prichytil som sa po stý krát, ako sa divím,

ako som sa to sem do pekla dostal, čo to tu do pekla robím./

To je viac ako celkové náklady americkej vlády

za prvej svetovej vojny, druhej svetovej vojny, kórejskej vojny,

vietnamskej vojny, na inváziu do Iraku, New Deal, Marshallov plán

a pristátie na Mesiaci.

/... veľký skok pre ľudstvo./

Bush narobil takmer viac amerických dlhov

ako všetci prezidenti pred ním dohromady

od Georga Washingtona k Billovi Clintonovi.

A Obama vytvára takmer väčší dlh

ako všetci prezidenti pred ním,

vrátane Georgea W. Busha.

Ale nie je to len USA, ktoré stále viac vyzerá ako domček z kariet.

Počas krízy išlo mnoho vlád hlboko do dlhov.

Odhady hovoria, že priemerný dlh najbohatších štátov

do roku 2011 prekročí 100% HDP.

Jedná sa o úvery vzaté za súčasných nízkych úrokových sadzieb.

V prípade, že sa úrokové sadzby zvýšia o 1%,

úrokové platby USA sa zvýšia o 100 miliárd dolárov ročne.

To je viac ako ročné náklady na vojnu vo Vietname.

/Niekedy je to len porucha motora,

inokedy je to smrtiaca paľba./

/Ak má pilot šťastie, streľba ho zabije,

ale zvyčajne nemá a on uhorí k smrti, ako aj jeho lietadlo./

Znie to absurdne myslieť si, že aj Spojené štáty,

svetová ekonomická superveľmoc, môže padnúť.

Koniec koncov, majú najvyššie hodnotenie od ratingových agentúr.

Jednou z lekcií, ktorou sa musíme poučiť

z rizikových hypoték,

je nutnosť brať ratingy s veľkým odstupom.

Pretože ako sme to videli pri hypotekárnych cenných papieroch,

šli od AAA ratingu k brakovej hodnote veľmi rýchlo

akonáhle ľudia pochopili skutočný stav vecí.

Dnes (2010) majú Spojené štáty rating AAA,

ale ak nezačnú podnikať kroky k ozdraveniu financií,

AAA rating stratia.

Je iba otázkou, kedy a ako rýchlo.

V septembri 2008 bankrot jednej veľkej investičnej banky

priniesol svetovú ekonomiku na kolená.

Osud Lehman Brothers vyvolal otázku,

kto bol ďalším v rade.

Takže všetci sa vyhli obchodovaniu s bankami.

Ako by sa svet zachoval, keby ďalším subjektom na vyhlásenie bankrotu

bol štát?

Kto by bol ďalším na rade, ak by sa tak stalo?

Niektoré domčeky z kariet už začali padať.

Toto je Island.

Až do nedávnej doby jeden z najbohatších štátov sveta.

Keď udrela kríza, islandské banky sa zrútili,

islandský akciový trh skolaboval,

zanechávajúc dlh s malou populáciou.

Prvýkrát za 50 rokov táto pokojná krajina zhliadla nepokoje.

Toto je Grécko.

Deficity tu vyrážajú do rekordných výšok,

štátny dlh sa blíži 135% HDP.

Trh požaduje vyššie úrokové sadzby pre pôžičky Grécka,

zvyšujúc tak tlak na už napätú ekonomiku.

Vyzerá to, že grécka vláda potrebuje pomoc, aby sa zabránilo zrúteniu.

Taliansko,

Španielsko, Portugalsko

a Veľká Británia

a iné národy EÚ s podobnými problémami.

Ako je na tom moja krajina, Švédsko?

Štátne financie sú pomerne robustné,

náš štátny dlh a deficit je nižší ako u väčšiny národov.

Švédsko je však veľmi závislé na svetovej ekonomike.

Viac ako polovica našej prosperity je založená na vývoze.

Pri havárii v iných krajinách dostaneme tvrdý úder.

A ceny švédskych domov vzrástli v čase krízy

aj napriek recesii a aj napriek rastúcej nezamestnanosti,

ale z dôvodu nízkych úrokových sadzieb a štátnej hypotekárnej spoločnosti,

SBAB, čo uľahčuje získanie pôžičiek.

Švédi nikdy neobstarávali väčší dlh v pomere k ich príjmu.

Neznie to všetko veľmi povedome?

Všade máme nové bubliny,

takže mám dosť veľkú obavu, čo sa bude diať.

Ak nechceme dôjsť k prasknutiu bubliny, potom ju v prvom rade nesmieme nafukovať,

pretože všetky bubliny praskajú.

Kde je dostatok vecí, čo sa môžu pokaziť, niektorá z nich to zrejme urobí.

Otázkou je len to, aká ihla túto bublinu praskne.

Budú to nové úverové straty bánk, ktoré brali za veľkých rizík

s vedomím, že vláda ich považuje za príliš veľké, aby ich nechala padnúť?

Alebo klesajúce ceny akcií, keď porastú úrokové sadzby a steroidy vyprchajú?

Bude to prehriatie čínskej ekonomiky?

Alebo to bude kolaps dôvery v americký dolár?

Ak stratíme dôveru našich zahraničných veriteľov,

a my to nesmieme dopustiť,

ale ak by sa to stalo,

potom nastane dramatický pokles amerického dolára,

dramatický nárast úrokových sadzieb,

silné tankovanie inflácie,

veľmi, veľmi hlboká recesia a možno aj depresia,

ktorú by bolo cítiť na celom svete.

Nesmieme to dopustiť.

Keď najbližšia bublina praskne,

nemôžete použiť rovnaké záchranné opatrenia.

Nemôžete znížiť úrokové sadzby, ak sú už na dne.

Nemôžete stimulovať ekonomiku za vypožičané peniaze,

ak nadmerný štátny dlh je príčinou krízy.

Vlády by mohli zachrániť banky,

ale kto môže zachrániť vlády?

Nakoniec, bude to účet na celom svete,

ktorý bude treba zaplatiť.

A čím dlhšie to trvá, tým vyššia jeho cena bude.

Viete, toto je naozaj morálna otázka.

Myslím, že vám môžem dať veľa veľkých a zlých čísel.

Viete, keď hovoríte o desiatkach biliónoch dolárov,

je to len ťažko predstaviteľné.

Musíte tomu dať tvár.

A ja som si do toho predstavil moje deti a moja vnúčatá.

Je to ich budúcnosť, ktorú dávame ako zálohu.

Keď ľuďom hovoríme, že to bude záchranná bublina

a vidia rast svetových akciových trhov až o 50 alebo 60%,

nechcú veriť, je to ďalšia bublina.

Chcú vykročiť späť k stolu,

hodiť kockou a pokúsiť sa vyhrať s rukou

na kolese šťastia, ktoré roztočila Wall Street.

Ľudia stále nechcú veriť, že to najhoršie ešte len príde.

Je ľahké považovať tieto prognózy za príliš pochmúrne,

ale to je presne to, čo títo ľudia v poslednej dobe hovorili.

Keď títo experti predpovedali finančnú krízu roku 2008,

boli v médiách vysmiati.

Môžeme to urobiť. Ale musíme to urobiť skoro,

pretože hodiny tikajú a čas nepracuje v náš prospech.

/Nakrútené podľa knihy "Finančné fiasko" od Johana Norberga/