[jasot] Ďakujem. [jasot] Ďakujem. [jasot] Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem. [jasot] Graça Machel a rodina Mandelová; Prezident Zuma a členovia vlády; hlavy štátov a vlád minulých a sučastných, vážení hostia. Je mi jedinečnou cťou byť dnes s vami, aby sme oslávili život ako žiadny iný. Ľudia Južnej Afriky [jasot] Ľudia zo všetkých oblastí a spôsobov života, svet vám ďakuje za to, že ste podelili s nami o Nelsona Mandelu. Jeho boj bol váš boj, jeho triumf bol váš triumf, vaša dôstojnosť a vaša nádej sa odrazila v jeho živote a vašej slobode. Vaša demokracia je jeho drahocenným dedičstvom. Je ťažké velebiť akéhokoľvek človeka, zachytiť slovami nie len faktami a dátumami, ktoré tvoria život, ale dôležité pravdy osoby, súkromné radosti, a trápenia, pokojné chvíle jedinečné vlastnosti, ktoré osvetlia dušu človeka. O to ťažšie, tak urobiť pre obrovskú osobnosť histórie, ktorá posunula národ k spravodlivosti a týmto procesom ovplyvnila miliardy po celom svete. Narodený počas 1. svetovej vojny mimo vplyvu a moci žil chlapec, ktorý vyrastal pasením dobytka a bol vyučovaný rodom starších kmeňa Mambu. Madiba sa stal posledným veľkým osloboditeľom 20. storočia. Tak ako Gándhí viedol hnutie odboja, hnutie ktoré malo na začiatku malú šancu na úspech. Tak ako doktor King daroval svoj hlas potrebám utláčaných a morálnej nutnosti pre rasovú spravodlivosť. Podstúpil neznesiteľné väznenie, ktoré sa začalo v čase Kennedyho a Chruščova a skončilo počas posledných dní studenej vojny. Dostal sa z väzenia bez sily zbraní aby, tak ako Abraham Lincoln, udržal svoju krajinu pohromade, keď hrozil jej rozpad a tak ako zakladatelia Spojených štátov vytvoril Ústavný poriadok za účelom zachovania slobody pre budúce generácie. Oddanosť demokracii a právnemu štátu, ratifikovaná nielen jeho zvolením, ale jeho ochotou vzdať sa moci iba po jednom volebnom období. Vzhľadom na dosah jeho života, rozsah jeho úspechov, obdiv, ktorý mu jednoznačne patril, myslím si, že je lákavé, vzpomínať na Nelsona Mandelu ako na ikonu, usmievajúcu sa a kľudnú, vzdialenú od bezcenných záležitostí nevkusných ľudí. Ale samotný Madiba silno odmietal takýto bezduchý portrét. [jasot] Namiesto toho Madiba trval na tom, aby s nami zdieľal svoje pochybnosti a svoje obavy, svoje omyly spolu so svojimi víťazstvami. "Nie som svätec", povedal "iba ak považujete za svätca hriešnika, ktorý sa neustále usiluje". Bolo to práve preto, že on mohol pripustiť nedokonalosť, pretože dokázal byť plný dobrej nálady dokonca šibalstva, napriek ťažkým bremenám, ktoré nosil, prečo sme ho tak mali radi. On nebol bustou z mramoru, bol to človek z mäsa a krvi manžel, otec a syn a priateľ a preto sme sa od neho toľko naučili, a to je dôvod, prečo sa môžeme od neho ešte stále učiť. Nič z toho čo dosiahol bolo možné predvídať, v klenbe jeho života vidíme muža, ktorý získal svoje miesto v histórii vďaka boju a bystrosti a zotrvačnosti a viere. On nám hovorí, čo je možné nielen na stránkach učebníc dejepisu, ale rovnako v našich vlastných životoch. Mandela nám ukázal silu činov, podstupovania rizík v mene našich myšlienok. Snáď Mandela oprávnene zdedil hrdú vzpurnosť, tvrdohlavý zmysel pre spravodlivosť od svojho otca a vieme, že zdieľal s miliónmi čiernych a farebných Juhoafričanov hnev, ktorý vzišiel z tisícky prípadov pohŕdania, ponižovania, tisícky zabudnutých okamihov, túžby bojovať proti systému, ktorý uväznil mojich ľudí, povedal. Ako iné skoršie osobnosti ANC Zuluovia a Tamboovia, [jasot] Madiba korigoval svoj hnev a stelesnil jeho túžbu bojovať v organizácii a na pódiách a v rámci stratégií činov, aby muži a ženy mohli povstať za bohom darovanú dôstojnosť. Navyše prijal dôsledky svojho konania hoci vedel, že povstať voči moci a nespravodlivosti nesie svoju cenu. Bojoval som proti bielej nadvláde, bojoval som proti čiernej nadvláde. Niesol som vo svojom srdci myšlienku demokratickej a slobodnej spoločnosti, v ktorej budú všetky osoby spolu žiť v harmónii a rovnosti príležitostí, je to ideál, pre ktorý chcem žiť a dosiahnuť ho, ale v prípade, že je to nevyhnutné som ochotný pre tento ideál zomrieť. [jasot] Mandela nám ukázal silu činov, ale ukázal nám aj silu myšlienok, význam rozumu a argumentov potrebu učiť sa nie len o tých, s ktorými súhlasíte, ale aj o tých, s ktorými nesúhlasíte. Pochopil, že myšlienky nezastavia väzenské steny alebo guľka ostrostrelca. Zameral svoj osud na zahájenie boja proti rasovej segregácii, vďaka svojej výrečnosti a svojej vášni, ale aj vďaka advokátskemu školeniu. Využil desiatky rokov väzenia na vyostrenie svojich argumentov, ale aj na šírenie jeho túžby po poznaní v rámci hnutia a naučil sa jazyk a zvyky jeho utláčateľov tak, aby jedného dňa mohol lepšie vyjadriť myšlienku ako ich vlastné slobody závisia od tej jeho. [jasot] Mandela preukázal, že činy a myšlienky nestačia a bez ohľadu na ich veľkosť musia byť stelesnené v zákonoch a inštitúciách. Bol praktický. Preveroval svoje presvedčenie na základe tvrdej reality a histórie. V podstatných zásadách bol neústupný, preto mohol odmietnuť ponuky bezpodmienečného prepustenia a pripomínať režimu segregácie, že väzni nemôžu uzatvárať zmluvy. Ale ako sa ukázalo počas niekoľkoročných zložitých vyjednávaní, za účelom prenosu moci a návrhu nových právnych predpisov nemal strach robiť kompromisy v záujme vyššieho cieľa. A pretože nebol len vodca hnutia, ale šikovný politik, ústava, ktorá vznikla, bola hodná tejto multi-rasovej demokracie. Zostal verný svojej vízii právneho poriadku, ktorý ochraňuje menšiny, rovnako ako práva väčšiny a drahocenné slobody každého Juhoafričana. A nakoniec, Mandela pochopil väzby, ktoré spájajú ľudského ducha. Existuje slovo v juhoafričtine Ubuntu [jasot] Slovo, ktoré vystihuje Mandelov najväčší dar: jeho uznanie že sme všetci prepletení spôsobmi, ktoré sú voľným okom neviditeľné, ale aj ľudskou prirodzenosťou, ktorú dosahujeme sami prostredníctvom zdieľania samých seba s ostatnými a starostlivosťou o ľuďí okolo nás. Nikdy sa ale nedozvieme, nakoľko takéto vnímanie vychádzalo z jeho vnútra a nakoľko sa zrodilo v temnej a pustej väzenskej cele. Ale pamätáme si gestá veľké a malé, keď predstavil jeho dozorcov ako ctených hostí počas inaugurácie a nevyužil príležitosť na pomstu, žiaľ jeho rodiny sa stal počiatočným hlasom, ktorý poukázal na problém HIV-AIDS, čo dokazuje jeho hlboký zmysel pre empatiu a porozumenie. Pravdu nielen stelesňoval, ale milióny ľudí učil ako nájsť túto pravdu v samých sebe. Čakali sme na človeka ako Madiba, aby bol prepustený nielen väzeň ale aj žalárník. Aby ukázal, že musíte veriť iným, aby oni mohli veriť vám. Aby učil, že zmierenie nie je otázkou ignorácie krutej minulosti, ale prostriedok ako jej čeliť začlenením a veľkorysosťou a pravdou. Zmenil zákony, ale zmenil aj srdcia. Pre obyvateľov Južnej Afriky a pre tých, ktorých inšpiroval po celom svete, je však Madibov odchod časom smútku, časom oslavy hrdinského života. Ale myslím si, že v každom z nás by mal vzbudiť aj čas na čestné sebahodnotenie. Bez ohľadu na náš stav alebo okolnosti musíme sa pýtať: "Ako sa mi podarilo uplatniť jeho lekcie v mojom vlastnom živote. To je otázka, ktorú sa pýtam sám seba ako človek a ako prezident. Vieme, že tak ako Južná Afrika aj Spojené štáty prekonali stáročia rasového utláčania. Tak ako aj tu prinieslo obete, nespočítateľných ľudských obetí známych a neznámych, aby uzreli svetlo nového dňa. Michelle a ja máme osoh z tejto snahy, ale v Amerike a v Južnej Afrike a v krajinách po celom svete nemôžeme dovoliť, aby náš pokrok zatienila skutočnosť, že naša práca nie je ešte dokončená. Snahy, ktoré nasledujú víťazstvo formálnej rovnosti alebo univerzálnych občianskych práv, nemusia byť naplnené drámou a morálnou jasnosťou tak ako tie ktoré existovali predtým, ale nie sú o to menej dôležité. Na celom svete v súčastnosti stále vidíme deti trpiace hladom a chorobami, stále vidíme zchátralé školy, stále vidíme mladých ľudí bez vyhliadky do budúcnosti. Na celom svete sú stále väznení muži a ženy za svoje politické názory a sú stále prenasledovaní za to ako vyzerajú, koho uctievajú a koho majú radi a to sa stále v súčastnosti deje. A tak aj my musíme konať v mene spravodlivosti. Aj my musíme konať v mene mieru. Existuje príliš veľa ľudí, ktorí príliš šťastne prijmú Madibovo dedičstvo rasového zmierenia, ale vášnivo odolávajú dokonca aj miernym reformám, ktoré by odsúdili chronickú chudobu a rastúcu nerovnosť. Existuje príliš veľa vodcov, ktorí prejavujú solidaritu s Madibovym bojom za slobodu, ale to netolerujú to isté pre svojich vlastných ľudí. A existuje príliš veľa z nás, príliš veľa z nás na hranici, spokojných so samoľúbosťou alebo cynizmom keď naše hlasy majú byť vypočuté. Otázky ktorým dnes čelíme ako propagovať rovnosť a spravodlivosť, ako presadzovať slobodu a ľudské práva, ako ukončiť konflikt a sektárske vojny, tieto veci nemajú jednoduché odpovede. Ale neexistovali žiadne jednoduché odpovede ani pre to dieťa narodené počas 1. svetovej vojny. Nelson Mandela nám pripomína, že vždy sa veci zdajú nemožné, kým nie sú hotové. Južná Afrika nám ukazuje, že je to pravda. Južná Afrika nám ukazuje, že sa môžeme zmeniť, že si môžeme vybrať svet, ktorý nevymedzujú naše rozdiely, ale naše spoločné nádeje. Môžeme si zvoliť svet, ktorý nie je charakterizovaný konfliktom, ale mierom a spravodlivosťou a príležitosťou. Už nikdy neuvidíme Nelsona Mandelu, ale môžem povedať, že mladí ľudia v Afrike že mladí ľudia po celom svete aj vy môžete urobiť jeho životné dielo vašim vlastným. Pred viac ako tridsiatimi rokmi, keď som bol ešte študentom, som sa dozvedel o Nelsonovi Mandelovi a bojoch, ktoré prebiehali v tejto krásnej krajine a niečo to vo mne vzbudilo. Prebudila sa moja zodpovednosť voči iným a voči mne, ktorá ma vyslala na nepravdepodobnú cestu a doviedla ma až sem. A napriek tomu, že nikdy nebudem takým vzorom ako Madiba, stále túžim byť lepším človekom. Prihovára sa k tomu najlepšiemu, čo je v nás. Po tom ako tento veľký osloboditeľ odpočinie na večný spánok a vrátime do nášich miest a a obcí a zapojíme sa do nášej každodennej rutiny, hľadajme jeho silu, hľadajme veľkosť jeho ducha niekde v nás. A keď sa v noci zotmie, keď nespravodlivosť bude príliš ťažká v našich srdciach, keď sa naše najlepšie predložené plány budú zdať mimo dosah, spomínajme na Madibu a slová, ktoré mu priniesli útechu medzi štyrmi stenami jeho väzenskej cely: "nezáleží na tom aká úzka je brána, aká tŕnistá je cesta k nej trestom ja som svojho osudu pánom, ja som svojej duše kapitánom, Aký úžasný človek to bol. Bude nám veľmi chýbať. Nech Boh žehná pamiatke Nelsona Mandelu. Nech Boh žehná obyvateľom Južnej Afriky.