[jasot]
Ďakujem.
[jasot]
Ďakujem.
[jasot]
Ďakujem veľmi pekne.
Ďakujem.
[jasot]
Graça Machel a rodina Mandelová;
Prezident Zuma a
členovia vlády;
hlavy štátov a vlád minulých a sučastných,
vážení hostia.
Je mi jedinečnou cťou
byť dnes s vami, aby sme oslávili život
ako žiadny iný.
Ľudia Južnej Afriky
[jasot]
Ľudia zo všetkých oblastí a spôsobov života,
svet vám ďakuje za to,
že ste podelili s nami o Nelsona Mandelu.
Jeho boj bol váš boj,
jeho triumf bol váš triumf,
vaša dôstojnosť
a vaša nádej sa odrazila v jeho živote
a vašej slobode. Vaša demokracia
je jeho drahocenným dedičstvom.
Je ťažké velebiť akéhokoľvek človeka,
zachytiť slovami
nie len faktami a dátumami,
ktoré tvoria život, ale dôležité pravdy
osoby, súkromné radosti,
a trápenia, pokojné chvíle
jedinečné vlastnosti, ktoré osvetlia dušu človeka.
O to ťažšie, tak urobiť pre obrovskú osobnosť
histórie, ktorá posunula národ k spravodlivosti
a týmto procesom ovplyvnila miliardy po celom svete.
Narodený
počas 1. svetovej vojny mimo vplyvu a moci
žil chlapec, ktorý vyrastal pasením dobytka a
bol vyučovaný rodom starších kmeňa Mambu.
Madiba sa stal posledným veľkým osloboditeľom
20. storočia. Tak ako Gándhí
viedol hnutie odboja, hnutie
ktoré malo na začiatku malú šancu na úspech.
Tak ako doktor King daroval
svoj hlas potrebám utláčaných
a morálnej nutnosti pre rasovú spravodlivosť.
Podstúpil neznesiteľné
väznenie, ktoré sa začalo v čase Kennedyho a Chruščova
a skončilo počas posledných dní studenej vojny.
Dostal sa z väzenia bez sily
zbraní aby, tak ako Abraham Lincoln, udržal svoju krajinu
pohromade, keď hrozil jej rozpad
a tak ako zakladatelia Spojených štátov vytvoril
Ústavný poriadok za účelom zachovania slobody pre budúce generácie.
Oddanosť demokracii
a právnemu štátu, ratifikovaná nielen
jeho zvolením, ale jeho ochotou vzdať sa
moci iba po jednom volebnom období.
Vzhľadom na dosah
jeho života, rozsah jeho
úspechov, obdiv, ktorý mu jednoznačne patril,
myslím si, že je lákavé, vzpomínať na Nelsona Mandelu
ako na ikonu, usmievajúcu sa a kľudnú,
vzdialenú od bezcenných záležitostí nevkusných ľudí.
Ale samotný Madiba silno odmietal
takýto bezduchý portrét.
[jasot]
Namiesto toho Madiba
trval na tom, aby s nami zdieľal svoje pochybnosti a svoje obavy,
svoje omyly spolu so svojimi víťazstvami.
"Nie som svätec", povedal
"iba ak považujete za svätca hriešnika, ktorý sa
neustále usiluje".
Bolo to práve preto, že on mohol pripustiť nedokonalosť,
pretože dokázal byť plný dobrej nálady
dokonca šibalstva, napriek ťažkým bremenám, ktoré nosil,
prečo sme ho tak mali radi.
On nebol bustou z mramoru, bol to človek z mäsa a krvi
manžel, otec a syn
a priateľ a preto sme sa od neho
toľko naučili, a to je dôvod, prečo sa môžeme od neho ešte stále učiť.
Nič z toho čo dosiahol bolo možné predvídať,
v klenbe jeho života vidíme muža,
ktorý získal svoje miesto v histórii vďaka boju
a bystrosti a zotrvačnosti a viere.
On nám hovorí, čo je možné
nielen na stránkach učebníc dejepisu, ale rovnako v našich vlastných
životoch.
Mandela nám ukázal silu činov,
podstupovania rizík v mene našich myšlienok.
Snáď Mandela oprávnene zdedil
hrdú vzpurnosť, tvrdohlavý
zmysel pre spravodlivosť od svojho otca
a vieme, že zdieľal s miliónmi čiernych a farebných Juhoafričanov
hnev, ktorý vzišiel z tisícky prípadov pohŕdania,
ponižovania, tisícky zabudnutých okamihov,
túžby bojovať proti systému, ktorý uväznil
mojich ľudí, povedal.
Ako iné skoršie osobnosti ANC
Zuluovia a Tamboovia,
[jasot]
Madiba korigoval svoj hnev
a stelesnil jeho túžbu bojovať v organizácii
a na pódiách a v rámci stratégií
činov, aby muži a ženy mohli povstať
za bohom darovanú dôstojnosť.
Navyše prijal dôsledky svojho konania
hoci vedel, že povstať voči moci a nespravodlivosti
nesie svoju cenu.
Bojoval som proti bielej nadvláde, bojoval som proti čiernej
nadvláde.
Niesol som vo svojom srdci myšlienku demokratickej a slobodnej spoločnosti,
v ktorej budú všetky osoby spolu žiť v harmónii a
rovnosti príležitostí, je to ideál, pre ktorý chcem žiť
a dosiahnuť ho, ale v prípade, že je to nevyhnutné
som ochotný pre tento ideál zomrieť.
[jasot]
Mandela nám ukázal silu činov,
ale ukázal nám aj silu myšlienok,
význam rozumu a argumentov
potrebu učiť sa nie len o tých, s ktorými
súhlasíte, ale aj o tých, s ktorými nesúhlasíte.
Pochopil, že myšlienky nezastavia väzenské steny
alebo guľka ostrostrelca.
Zameral svoj osud na zahájenie boja proti rasovej segregácii,
vďaka svojej výrečnosti a svojej vášni,
ale aj vďaka advokátskemu školeniu.
Využil desiatky rokov väzenia na vyostrenie svojich argumentov,
ale aj na šírenie jeho túžby po poznaní
v rámci hnutia a naučil sa jazyk a zvyky
jeho utláčateľov tak, aby jedného dňa mohol lepšie vyjadriť
myšlienku ako ich vlastné slobody závisia od tej jeho.
[jasot]
Mandela preukázal, že činy a myšlienky nestačia
a bez ohľadu na ich veľkosť
musia byť stelesnené v zákonoch a inštitúciách.
Bol praktický. Preveroval svoje presvedčenie
na základe tvrdej reality
a histórie. V podstatných
zásadách bol neústupný, preto mohol odmietnuť
ponuky bezpodmienečného prepustenia a pripomínať režimu segregácie,
že väzni nemôžu uzatvárať zmluvy.
Ale ako sa ukázalo počas niekoľkoročných zložitých vyjednávaní,
za účelom prenosu moci a návrhu nových právnych predpisov
nemal strach robiť kompromisy v záujme vyššieho cieľa.
A pretože nebol len vodca hnutia, ale šikovný politik,
ústava, ktorá vznikla, bola hodná tejto multi-rasovej
demokracie. Zostal verný svojej vízii právneho poriadku, ktorý
ochraňuje menšiny, rovnako ako práva väčšiny a
drahocenné slobody každého Juhoafričana.
A nakoniec, Mandela pochopil
väzby, ktoré spájajú ľudského ducha.
Existuje slovo v juhoafričtine
Ubuntu
[jasot]
Slovo, ktoré vystihuje
Mandelov najväčší dar: jeho uznanie
že sme všetci prepletení spôsobmi, ktoré sú voľným okom
neviditeľné, ale aj ľudskou prirodzenosťou,
ktorú dosahujeme sami prostredníctvom zdieľania
samých seba s ostatnými a starostlivosťou o ľuďí okolo nás.
Nikdy sa ale nedozvieme, nakoľko
takéto vnímanie vychádzalo z jeho vnútra a nakoľko sa zrodilo
v temnej a pustej väzenskej cele.
Ale pamätáme si gestá veľké a malé,
keď predstavil jeho dozorcov ako
ctených hostí počas inaugurácie a nevyužil
príležitosť na pomstu,
žiaľ jeho rodiny sa stal počiatočným hlasom, ktorý poukázal na problém
HIV-AIDS, čo dokazuje jeho hlboký zmysel
pre empatiu a porozumenie.
Pravdu nielen stelesňoval, ale milióny ľudí učil
ako nájsť túto pravdu v samých sebe.
Čakali sme na človeka ako Madiba,
aby bol prepustený nielen väzeň ale aj žalárník.
Aby ukázal, že musíte veriť
iným, aby oni mohli veriť vám.
Aby učil, že zmierenie nie je otázkou ignorácie
krutej minulosti, ale prostriedok ako jej čeliť
začlenením a veľkorysosťou a pravdou.
Zmenil zákony,
ale zmenil aj srdcia.
Pre obyvateľov Južnej Afriky a
pre tých, ktorých inšpiroval
po celom svete, je však Madibov odchod
časom smútku, časom oslavy hrdinského života.
Ale myslím si, že v každom z nás by mal vzbudiť aj čas
na čestné sebahodnotenie.
Bez ohľadu na náš stav alebo okolnosti
musíme sa pýtať: "Ako sa mi podarilo
uplatniť jeho lekcie v mojom vlastnom živote.
To je otázka, ktorú sa pýtam sám seba
ako človek a ako prezident.
Vieme, že tak ako Južná Afrika
aj Spojené štáty prekonali stáročia rasového
utláčania.
Tak ako aj tu prinieslo obete, nespočítateľných ľudských obetí
známych a neznámych, aby uzreli svetlo nového dňa.
Michelle a ja máme osoh
z tejto snahy,
ale v Amerike
a v Južnej Afrike a v krajinách po celom
svete nemôžeme dovoliť, aby náš pokrok zatienila skutočnosť,
že naša práca nie je ešte dokončená.
Snahy, ktoré nasledujú víťazstvo
formálnej rovnosti alebo univerzálnych občianskych práv,
nemusia byť naplnené drámou a morálnou jasnosťou tak ako tie
ktoré existovali predtým, ale nie sú o to menej dôležité.
Na celom svete v súčastnosti stále vidíme
deti trpiace hladom a chorobami, stále
vidíme zchátralé školy, stále vidíme mladých ľudí
bez vyhliadky do budúcnosti. Na celom svete
sú stále väznení muži a ženy za svoje politické
názory a sú stále prenasledovaní za to ako vyzerajú,
koho uctievajú a koho majú radi a to sa stále v súčastnosti deje.
A tak aj my
musíme konať v mene spravodlivosti.
Aj my musíme konať v mene mieru.
Existuje príliš veľa ľudí, ktorí príliš šťastne prijmú
Madibovo dedičstvo rasového zmierenia, ale
vášnivo odolávajú dokonca aj miernym reformám, ktoré by odsúdili
chronickú chudobu a rastúcu nerovnosť.
Existuje príliš veľa vodcov, ktorí prejavujú solidaritu
s Madibovym bojom za slobodu, ale to netolerujú
to isté pre svojich vlastných ľudí.
A existuje príliš veľa z nás,
príliš veľa z nás na hranici, spokojných
so samoľúbosťou alebo cynizmom
keď naše hlasy majú byť vypočuté.
Otázky ktorým dnes čelíme
ako propagovať rovnosť a spravodlivosť, ako presadzovať
slobodu a ľudské práva, ako ukončiť konflikt a
sektárske vojny, tieto veci nemajú
jednoduché odpovede. Ale neexistovali žiadne jednoduché odpovede
ani pre to dieťa narodené
počas 1. svetovej vojny. Nelson Mandela nám pripomína, že
vždy sa veci zdajú nemožné, kým nie sú hotové.
Južná Afrika nám ukazuje, že je to pravda.
Južná Afrika nám ukazuje, že sa môžeme zmeniť, že si môžeme
vybrať svet, ktorý nevymedzujú naše rozdiely, ale naše spoločné
nádeje. Môžeme si zvoliť svet, ktorý nie je charakterizovaný konfliktom,
ale mierom a spravodlivosťou a príležitosťou.
Už nikdy neuvidíme
Nelsona Mandelu,
ale môžem povedať, že mladí ľudia v Afrike
že mladí ľudia po celom svete
aj vy môžete urobiť jeho životné dielo
vašim vlastným.
Pred viac ako tridsiatimi rokmi, keď som bol ešte študentom,
som sa dozvedel o Nelsonovi Mandelovi
a bojoch, ktoré prebiehali v tejto krásnej krajine
a niečo to vo mne vzbudilo.
Prebudila sa moja zodpovednosť voči iným
a voči mne, ktorá ma vyslala na nepravdepodobnú cestu
a doviedla ma až sem.
A napriek tomu, že nikdy nebudem takým vzorom ako Madiba,
stále túžim byť lepším človekom.
Prihovára
sa k tomu najlepšiemu, čo je v nás.
Po tom ako tento veľký osloboditeľ odpočinie na večný spánok
a vrátime do nášich miest a
a obcí a zapojíme sa do nášej každodennej rutiny,
hľadajme jeho
silu, hľadajme
veľkosť jeho ducha niekde v nás.
A keď sa v noci zotmie,
keď nespravodlivosť bude príliš ťažká v našich srdciach,
keď sa naše najlepšie predložené plány budú zdať mimo dosah,
spomínajme na Madibu
a slová, ktoré mu priniesli útechu medzi štyrmi stenami
jeho väzenskej cely: "nezáleží na tom
aká úzka je brána,
aká tŕnistá je cesta k nej trestom
ja som svojho osudu pánom,
ja som svojej duše kapitánom,
Aký úžasný človek to bol. Bude nám veľmi chýbať.
Nech Boh žehná pamiatke Nelsona Mandelu.
Nech Boh žehná obyvateľom Južnej Afriky.