-
Jedného dňa posledná hviezda vyhasne
a vesmír navždy zahalí temnota.
-
Pravdepodobne to bude červený trpaslík;
druh malej hviezdy,
-
ktorá je zároveň jednou z našich najväčších šancí
nájsť mimozemský život,
-
a ktorá sa môže stať posledným domovom ľudstva
predtým, ako sa vesmír stane neobývateľný.
-
Čo o nich vieme?
A prečo sú pre naša posledná nádej?
-
Minimálne 70% všetkých hviezd vo vesmíre sú červení trpaslíci.
-
Sú to tie najmenšie hviezdy,
s hmotnosťou iba 7 až 50% hmotnosti Slnka,
-
nie oveľa väčšie ako naša planéta Jupiter,
ktorý je napriek tomu celkom veľký.
-
Sú aj veľmi slabo svietiace.
-
Nie je možné ich vidieť holým okom.
-
Nikdy ste nevideli na nočnej oblohe žiadnu z nich.
-
Aj so všetkou našou technológiou,
-
môžeme zreteľne pozorovať červených trpaslíkov
iba v našom okolí.
-
20 z 30 hviezd v blízkosti Zeme sú červení trpaslíci.
-
Podobne ako všetky hviezdy,
červení trpaslíci menia vodík na hélium,
-
ale kým väčšie hviezdy hromadia všetko hélium vo svojich jadrách,
-
červení trpaslíci zostávajú konvektívni;
znamená to, že hélium a vodík sa neustále vzájomne miešajú,
-
takže svoje palivo, predtým ako vyhasnú,
míňajú veľmi, veľmi pomaly.
-
Červení trpaslíci "horia" tak pomaly,
-
že ich priemerná "životnosť" je medzi
jedným a desiatimi triliónmi rokov;
-
pre porovnanie, Slnko prežije približne 5 miliárd rokov.
-
Pretože vesmír má iba 13, 75 miliardy rokov,
-
žiadny z červených trpaslíkov ešte nedosiahol
neskoršie vývinové štádiá.
-
Každý jeden z tých triliónov, ktoré existujú,
je ešte stále dieťaťom.
-
Keď už hovoríme o deťoch,
najmenšia hviezda v celom vesmíre
-
je tiež červený trpaslík, pretože malí červení trpaslíci
sú práve na dolnej hranici možného vzniku hviezdy.
-
Len o trošku menej vodíka a
boli by skôr hnedí trpaslíci,
-
hviezdami, ktoré sa hviezdami nestali a ktoré nedokázali
udržať fúziu vo svojich jadrách dostatočne dlho.
-
Takže čo majú s mimozemšťanmi alebo
našim budúcim domovom pre ľudstvo?
-
Keďže jedného dňa naše Slnko vyhasne,
budeme sa nakoniec musieť poohliadnuť po novom domove.
-
A tam, kde sú obývateľné planéty,
môžu byť aj mimozemšťania.
-
Keplerove vesmírne observatórium zistilo, že
minimálne polovica červených trpaslíkov má
-
kamenné planéty hmotnosti pol až štvornásobku
hmotnosti našej Zeme.
-
Mnoho z nich je v obývateľnej zóne,
oblasti okolo hviezdy, kde voda môže byť tekutá.
-
Keďže červení trpaslíci "horia" pri pomerne nízkych teplotách,
-
planéta musí byť - aby bola obývateľná - relatívne blízko;
-
pravdepodobne tak blízko ako je Merkúr
k nášmu Slnku alebo ešte bližšie.
-
To so sebou prináša všetky možné druhy problémov.
-
Napríklad planéta tak blízko k hviezde by bola
pravdepodobne vo viazanej rotácií,
-
čo znamená, že by bola k hviezde vždy privrátená iba jednou stranou.
-
Táto strana by mohla byť extrémne horúca,
naopak odvrátená strana zmrznutá;
-
čo sťažuje možný vývoj života na nej.
-
Aj keď planéta s dostatočne veľkým oceánom
by mohla byť schopná distribuovať energiu hviezdy
-
a vytvoriť nejakú formu stability.
-
Gravitačné sily červeného trpaslíka môžu planétu stlačiť
-
a zahriať ju tak veľmi, že po čase môže stratiť všetku vodu.
-
Tieto planéty môžu skončiť ako Venuša,
v podobe horúceho horiaceho pekla.
-
Ďalší problém je v tom, že mnohí červení trpaslíci
nemajú stabilnú produkciu energie.
-
Môžu byť pokryté plochami, ktoré na mesiace znižujú
množstvo emitovaného svetla (energie) až o 40%,
-
čo môže spôsobiť zamrznutie oceánov na planéte;
-
inokedy zasa emitujú silné solárne erupcie,
-
náhle výbuchy extrémne silnej energie.
-
Takíto červení trpaslíci dokážu zdvojnásobiť svoju
svietivosť v priebehu minút,
-
a môžu tak odtrhnúť značné časti atmosféry
blízkej planéty a spáliť ju,
-
zanechajúc ju tak bez života;
-
na druhej strane, ich extrémne dlhý životný
cyklus je veľkým plusom.
-
Červený trpaslík s priemerným stupňom aktivity
-
by mohol byť úžasným miestom pre planétu hostiacu život.
-
Život na zemi existuje približne 4 miliardy rokov
-
a máme pred sebou ešte ďalšiu miliardu,
kým sa Slnko nestane tak horúce,
-
že zložitý život na Zemi prestane byť možný.
-
My buď vyhynieme alebo Zem opustíme
a vydáme sa hľadať nový domov.
-
Môžme vybudovať civilizáciu, ktorá môže
potenciálne existovať trilióny rokov
-
okolo červeného trpaslíka s tými správnymi parametrami.
-
Približne 5% červených trpaslíkov v Mliečnej dráhe
môže mať obývateľné planéty približne veľkosti Zeme.
-
To by bolo celkovo viac ako 4 miliardy planét,
-
ale život nemusí dokonca ani potrebovať
planétu podobnú Zemi.
-
Kandidáti pre život okolo červeného trpaslíka
môžu byť mesiace plynových obrov,
-
alebo takzvané Super-Zeme, naozaj
masívne kamenné planéty.
-
Celkovo, tam vonku je približne 60 miliárd
potencionálne obývateľných planét
-
okolo červených trpaslíkov,
a to iba v samotnej Mliečnej dráhe.
-
Takže červení trpaslíci sa môžu v budúcnosti stať
pre naše prežitie skutočne dôležití.
-
Ale všetko raz musí zomrieť, dokonca aj červení trpaslíci.
-
Keď uplynú trilióny rokov života posledného
červeného trpaslíka vo vesmíre,
-
nebude to veľmi spektakulárna udalosť.
-
Ako sa jeho vodík vyčerpáva, zmenšuje sa a mení
na modrého trpaslíka, postupne kompletne vyhasínajúc.
-
Po vyčerpaní paliva sa transformuje na bieleho trpaslíka,
-
objekt veľkosti Zeme s veľkou hustotou,
-
zložený z degenerovaných plynov, väčšinou jadier Hélia-4.
-
Nemajúc viac zdroj energie, bude extrémne pomaly chladnúť
-
trilióny rokov, kým nedosiahne svoju konečnú formu:
studený čierny trpaslík.
-
Bieli a čierni trpaslíci sú tak fascinujúci,
že si zaslúžia svoje vlastné video.
-
Bude trvať veľmi dlhý čas, kým zmizne
posledná hviezda vo vesmíre.
-
Je svojim spôsobom povznášajúce vedieť,
že ak ľudstvo uspeje v cestách do vesmíru,
-
máme hromadu času, kým vesmír
zhasne svoje svetlá.
-
Naše videá sú vytvárané vďaka vašej
podpore na patreon.com.
-
Ak nám chcete pomôcť, aby ich bolo viac,
skutočne oceníme vašu podporu!
-
Slovenské titulky: Martin Polakovič
